Števo Šanta a sk. Ostrov

Ostrov: Prach

 Táto recenzia je z druhu článkov, ktoré si sám pre seba pracovne (a s určitou mierou výčitiek) nazývam Recenzia-na-album-o-ktorom-som-vždy-chcel-napísať-ale-nikdy-som-na-to-nemal-čas. A zároveň aj hneď z úvodu prehlasujem, že aj keď asi neexistuje úplne objektívna recenzia, táto bude výsostne subjektívna. To len aby som sa vyhol prípadným atakom a obvineniam z ignorantstva...

Naozaj sa nepovažujem za znalca Števovej tvorby - až tak často sme nehrali na rovnakých akciách a jeho nahrávky sa mi dostávali do rúk a do uší skôr sporadicky.

Zrejme už všetci viete, že Komorná scéna, ktorá sa zrodila pred siemimi rokmi na festivale Lodenica, bola po predaji festivalu presunutá na Stupavský širák. Tento začne už o pár dní, konkrétne v piatok 15.júla 2011 a už od 18:00 sa naplno začne aj v stane Komornej scény, ktorý bude postavený na lúke nad stupavským amfiteátrom. Tak, ako bolo zvykom počas minulých rokov, aj tentokrát sa predstavia popri starých známych tvárach čskoslovenského pesničkárstva a folku aj nové zaujímavé osobnosti a formácie.

Na vystúpenie Števa Šantu na Piatku s Piatkom som sa tešil už len z toho dôvodu, že som dosiaľ ešte nikdy nemal možnosť vidieť ho vystupovať aj s jeho kapelou Ostrov. A podanie skladieb v ich bigbítovejších verziách s prepracovanými aranžmánmi nesklamalo, miestami mi až bolo ľúto, prečo práve takáto hudba nie je častejšie hrávaná v rádiách. Silné melodické nápady, chytľavé refrény - a to všetko podporené vynikajúcimi textami (to je aj hlavný rozdiel oproti bezduchým výplodom väčšiny z tunajších popmusic bánd útočiacich na dobrý vkus.)

Ahojte všetci.

Dobre utajená hudba 4.11.2009., o 21.00h. Dnes Vám budem púšťať Vás a  to konkrétne : Nany, Soňa Horňáková, Kofein, Mysami, 2 až 3, Miloš Janoušek, Dušan Valúch, Šanta&Ostrov, Noro Noriss Skaličan a na osvieženie Haydamaky z Ukrajiny. Na rádiu Prešov www.radiopo.eu , keby ste mi niečo chceli vrúcne a milé, tak na duha@radiopo.eu . Teším sa na Vás a nech Vás vidím ...:-).    Edo 

Keby sa na niekoho dnes nedostalo, pre veľa mojich múdrych rečí, tak nabudúce 18-teho.

Značka skupiny Pathetic Hypermarket Band sa rokmi hrania a poctivého nacvičovania stala symbolom zohranosti a netradičného prístupu. PHB je, ak ma pamäť neklame, v súčasnosti jedinou slovenskou folkovou skupinou, ktorá má v repertoári inštrumentálne kompozície z vlastného pera a je ich hneď niekoľko. Na martinskom folkovom pódiu predviedli Šaty vidiečanky od lídra skupiny Mária Polónyiho. Koncertné vystúpenie PHB bolo vyvážené a farebné aj vďaka tomu, že odohrali piesne od všetkých autorov skupiny. Na rad prišli piesne ako Naoko (autorka Katka Žilová a Petiar), posledná novinka – vynikajúca bosanova Bosou nohou (autor hudby Julián Ratica, autor textu Mário Polónyi) a nakoniec aj slnkom prežiarená samba Havana (autor Stano Kalman). Bolo vidieť a hlavne počuť, že skupina urobila pokrok aj po vokálnej stránke. Na konci vystúpenia zostal na pódiu už len Stano Kalman, ktorý ako samostatný pesničkár ponúkol publiku svoju, už takmer zľudovenú pieseň Superstár.

Na otázku Čo to je folk?  odpovedzme priliehavým citátom pesničkára Klimenta Ondrejku z legendárnej skupiny Prešporok: „...folk nie je len hudobný žáner, ale aj spôsob myslenia a tiež spôsob života. Oficiálne sa folk vždy kládol kamsi na okraj hudobného života a ak sa dostal k poslucháčovi cez médiá, tak vždy dobre preosiaty, vymytý a bledý... Mnohí odvážni "folkeri" po časoch útrap "prestúpili" na iné koľaje, priamejšie a rýchlejšie.“ (PREŠPOROK: Kalendár tvárí, OBKaSS II, 1990.)

To sú skúsenosti z obdobia totality, keď folkoví pesničkári boli súčasťou nežiadúcej produkcie, z oblasti alternatívnej kultúry. 

Dnes je na mieste skôr iná otázka - Aký je a čím žije slovenský folk dnes? Na to, tiež priliehavo, odpovedá s potuteľným úsmevom pesničkár Edo Klena, v jednej z častí z filmového cyklu „Pesničkári slovenskí“, ktorú uvádzala Slovenská televízia v rokoch 90-tych, po Nežnej: „...myslím si, že vždy bude o čom spievať... ak už o ničom inom, tak aspoň o tej  nehe našej... slovenskej...“

Ráno vždy voniaš Niveou, Niveou, Niveou a dívaš sa na svet zlostne
Plná zvláštnych nočných príbehov, príbehov, príbehov čo prežila si vo sne

Ráno ťa mám len pre seba, pre seba, pre seba, už nemajú ťa iní
svalnatí černosi čo z neba, čo z neba, čo z neba ti spadli do periny

Z piatka na sobotu som si našiel miesto a dokonca aj čas aspoň na štyri hodiny spánku. Lenže celú noc výdatne pršalo a bubnovanie dažďa na podlahu hotelového balkóna prerušovalo moje už i beztak krátke a biedne driemoty. Napriek tomu som bol po celý zvyšok dňa v dobre nálade, pretože najlepší životabudič nie je káva ani acidko ani pivo (hoci inokedy by som sa bol hádal) ale živá Kefova textáreň. Dať dokopy rýmovacie bunky, naštartovať predstavivosť, tvorivosť a originalitu aspoň do takej miery aby som poskladal text za ktorý by som sa nemusel pred ostatnými hanbiť, to chce celého človeka. Takže chcel - nechcel, musel som. Akurát sa mi celkom nepodarilo nepourážať známeho českého pesničkára. Soráč, Honzo, ale keď s tebou je taká sranda.

Prípravy na festival Lodenica 2009 sú v plnom prúde. Globálna kríza sa nevyhla ani tomuto festivalu, no aj napriek nej a hlavne vďaka pochopeniu umelcov sme pre vás opäť pripravili bohatú a pestrú nádielku zaujímavej počúvateľnej a hlavne kvalitnej hudby. Komorná scéna (pesničkársky stan) otvorí svoje útroby už po šiesty krát. Za uplynulých päť rokov sa stala rešpektovanou a mnohými vyhľadávanou súčasťou Lodenice. Nielen návštevníci, ale aj samotní hudobníci sa každoročne tešia na účinkovanie pred pozorným a vnímavýnm publikom. Tohoročný hudobný koktejl znovu osviežia mená, ktoré mnohí z vás ešte nemali možnosť počuť, alebo stretnúť.