Peter Petiar Lachký

Zrejme už všetci viete, že Komorná scéna, ktorá sa zrodila pred siemimi rokmi na festivale Lodenica, bola po predaji festivalu presunutá na Stupavský širák. Tento začne už o pár dní, konkrétne v piatok 15.júla 2011 a už od 18:00 sa naplno začne aj v stane Komornej scény, ktorý bude postavený na lúke nad stupavským amfiteátrom. Tak, ako bolo zvykom počas minulých rokov, aj tentokrát sa predstavia popri starých známych tvárach čskoslovenského pesničkárstva a folku aj nové zaujímavé osobnosti a formácie.

Festival Lodenica sa tento rok dožíva svojich 12tych narodenín. Súčasne sa 6 rokov dožíva aj alternatívna Komorná scéna, známa tiež ako divadelný stan, ktorá od tohto ročníka prvýkrát ponesie názov Folk.sk Komorná scéna. Dôvodov na rebranding bolo viacero, no hlavným dôvodom je fakt, že aj náš portál sa tento rok dožíva okrúhleho jubilea 10 rokov, ktoré by sme si touto cestou radi uctili a pripomenuli. Tak, ako po minulé roky, prinesie komorná scénu aj tentokrát pestrú paletu prevažne pesničkárskej tvorby z oboch strán rieky Moravy. Z celkového počtu 33 účinkujúcich interpretov je 15 takých, ktorí sa doposiaľ na Lodeničiarskom pódiu nepredstavili. Programom vás budú sprevádzať osvedčení moderátori a pesničkári Peter Janků, ktorý bude okupovať moderátorský mikrofón vo štvrtok a v piatok a Petiar, ktorý bude mať pod palcom sobotný program.

Rok s rokom si podávajú ruky a my trháme listy z kalendára tempom, ktoré prekvapuje. Na vlne takto rýchlo ubiehajúceho času sa aj tohto roku uchádza o Vašu priazeň a pozornosť už XIV. ročník festivalu Folkovanie pod Skalkou, ktorý bude v dňoch 30. a 31. júla v Liptovskom Hrádku. Organizátori aj tento rok pripravili program, ktorý bude kopírovať dlhoročnú osvedčenú tradíciu.

Síce až na druhý pokus, ale predovšetkým vďaka neuveriteľnej húževnatosti Hanky Daubnerovej a Petra Piatka (ale aj dalších zúčastnených z neziskovej organizácie M´ART´IN-centrum kultúry, n.o., Slovenskej televízie i z radov samotných pesničkárov) sa podarilo zrealizovať asi najvýznamnejšiu udalosť tohoročnej slovenskej folkovej sezóny. Aj keď pôvodné ambiciózne plány na plnohodnotný dvoj- až trojdňový festival a niekoľko paralelných scén bolo treba zredukovať na nevyhnutné minimum, nakoniec sa organizačný štáb zhodol na tom, že treba aspoň nejako začať...  Úvodný ročník teda dostal označenie „nultý“, nech je na čom stavať a potom sa už uvidí...

Kto tam bol, zažil atmosféru aj squelé výkony a za pár jurášov si vypočul kopu muziky. A pre tých, čo sa rozhodli neprísť pozrieť, aspoň pár slov o tom, čo sa dialo.

 Príjemná spomienka na Vandermúzu 2005

Na otázku Čo to je folk?  odpovedzme priliehavým citátom pesničkára Klimenta Ondrejku z legendárnej skupiny Prešporok: „...folk nie je len hudobný žáner, ale aj spôsob myslenia a tiež spôsob života. Oficiálne sa folk vždy kládol kamsi na okraj hudobného života a ak sa dostal k poslucháčovi cez médiá, tak vždy dobre preosiaty, vymytý a bledý... Mnohí odvážni "folkeri" po časoch útrap "prestúpili" na iné koľaje, priamejšie a rýchlejšie.“ (PREŠPOROK: Kalendár tvárí, OBKaSS II, 1990.)

To sú skúsenosti z obdobia totality, keď folkoví pesničkári boli súčasťou nežiadúcej produkcie, z oblasti alternatívnej kultúry. 

Dnes je na mieste skôr iná otázka - Aký je a čím žije slovenský folk dnes? Na to, tiež priliehavo, odpovedá s potuteľným úsmevom pesničkár Edo Klena, v jednej z častí z filmového cyklu „Pesničkári slovenskí“, ktorú uvádzala Slovenská televízia v rokoch 90-tych, po Nežnej: „...myslím si, že vždy bude o čom spievať... ak už o ničom inom, tak aspoň o tej  nehe našej... slovenskej...“

Piatok 28. augusta pre mňa nezačal práve najšťastnejšie. Vďaka celkom krátkemu času na prestup som v Liptovskom Mikuláši nestihol rýchlik a tak som si počkal asi dve hodiny na ďalší. Napriek tomu som pravdepodobne prišiel príliš skoro - po kyvadlovej doprave nebolo na piešťanskej stanici ani stopy. Úsmev na tvári mi vyčaroval len postarší pán pýtajúc sa ma či idem na festival Pohoda. "Tesne vedľa", povedal som si viacmenej pre seba. Mojim cieľom bol festival iný - Lodenica, ktorá sa v piešťanskom ATC rovnakého názvu tento rok konal už jedenásty krát. Ešteže existujú taxíky.

Prepáčte mi ten dlhokánsky a mierne zavádzajúci nadpis, ale nedalo sa inak. Hneď vysvetlím prečo. Úplne na začiatku bola myšlienka dať pesničkárom na festivale Folkovanie pod Skalkou väčší priestor a keďže v Čajovni za siedmimi horami organizujeme takéto koncerty pravidelne, hneď som aj vedel kde. Tak sme sa dohodli s Mestom Liptovský Hrádok ktoré nám, ako zvyčajne, vyšlo v ústrety a vyzobali sme si z programovej torty hrozienka v podobe pesničkárov, ktorí sa nám do čajovne najviac hodili. Menovite: Had (Ivo Weiss), Peter Piatko a Roman "Zibo" Zábojník, Luky Lukáč a Martin Chrobák. Až na posledného menovaného sme sa v sobotu 25. júla krátko pred šiestou hodinou všetci v čajovni zišli a to sa už pomaly dostávame k tomu nadpisu.