Na vystúpenie Števa Šantu na Piatku s Piatkom som sa tešil už len z toho dôvodu, že som dosiaľ ešte nikdy nemal možnosť vidieť ho vystupovať aj s jeho kapelou Ostrov. A podanie skladieb v ich bigbítovejších verziách s prepracovanými aranžmánmi nesklamalo, miestami mi až bolo ľúto, prečo práve takáto hudba nie je častejšie hrávaná v rádiách. Silné melodické nápady, chytľavé refrény - a to všetko podporené vynikajúcimi textami (to je aj hlavný rozdiel oproti bezduchým výplodom väčšiny z tunajších popmusic bánd útočiacich na dobrý vkus.)
Števo to má pravdupovediac ľahšie ako nepodkuté vyfabrikované hviezdičky - písaniu textov rozumie veľmi dobre, vie, čo je dobrý rým, cítiť rytmus nielen v hudbe, ale aj v textoch mu nerobí žiaden problém.
Peťo Piatko to mal tentoraz uľahčené tým, že Števo Šanta je okrem muzikanta aj ostrieľaný bloger a knižne debutujúci autor.
Jeho nedávno vydaná zbierka „Priamo do pľúc“ obsahuje okrem piesňových textov aj básne voľne inklinujúce k beatovej poézii, žiadnu premrštenú metaforiku v nej nehľadajte.
Celý článok si prečítajte v rovnomennom článku publikovanom v Revue literárneho klubu Mädokýš na adrese revue.madokys.sk
Zdroj:revue.madokys.sk 21.4.2010 , tlačená verzia Mädokýš 2010/03
Autor: Peter Staríček
Neviem, musí to byť v