Ivo Had Weiss

Zrejme už všetci viete, že Komorná scéna, ktorá sa zrodila pred siemimi rokmi na festivale Lodenica, bola po predaji festivalu presunutá na Stupavský širák. Tento začne už o pár dní, konkrétne v piatok 15.júla 2011 a už od 18:00 sa naplno začne aj v stane Komornej scény, ktorý bude postavený na lúke nad stupavským amfiteátrom. Tak, ako bolo zvykom počas minulých rokov, aj tentokrát sa predstavia popri starých známych tvárach čskoslovenského pesničkárstva a folku aj nové zaujímavé osobnosti a formácie.

8.december 1980, mladík menom Mark David Chapman si necháva podpisovať Johnom Lennonom posledný z jeho albumov Double Fantasy... O niekoľko hodín ten istý mladík výstrelmi z revolvera ukončí jeho život. John Lennon umiera tesne pred polnocou... Dnes by mal 70 rokov a možno plánoval s McCourtneym remake legendárneho The Beatles, už 30 rokov však žije len v spomienkach a svojou hudbou oslovuje a inšpiruje nové generácie. Ja k nim patrím tiež. 

Rok s rokom si podávajú ruky a my trháme listy z kalendára tempom, ktoré prekvapuje. Na vlne takto rýchlo ubiehajúceho času sa aj tohto roku uchádza o Vašu priazeň a pozornosť už XIV. ročník festivalu Folkovanie pod Skalkou, ktorý bude v dňoch 30. a 31. júla v Liptovskom Hrádku. Organizátori aj tento rok pripravili program, ktorý bude kopírovať dlhoročnú osvedčenú tradíciu.

Na otázku Čo to je folk?  odpovedzme priliehavým citátom pesničkára Klimenta Ondrejku z legendárnej skupiny Prešporok: „...folk nie je len hudobný žáner, ale aj spôsob myslenia a tiež spôsob života. Oficiálne sa folk vždy kládol kamsi na okraj hudobného života a ak sa dostal k poslucháčovi cez médiá, tak vždy dobre preosiaty, vymytý a bledý... Mnohí odvážni "folkeri" po časoch útrap "prestúpili" na iné koľaje, priamejšie a rýchlejšie.“ (PREŠPOROK: Kalendár tvárí, OBKaSS II, 1990.)

To sú skúsenosti z obdobia totality, keď folkoví pesničkári boli súčasťou nežiadúcej produkcie, z oblasti alternatívnej kultúry. 

Dnes je na mieste skôr iná otázka - Aký je a čím žije slovenský folk dnes? Na to, tiež priliehavo, odpovedá s potuteľným úsmevom pesničkár Edo Klena, v jednej z častí z filmového cyklu „Pesničkári slovenskí“, ktorú uvádzala Slovenská televízia v rokoch 90-tych, po Nežnej: „...myslím si, že vždy bude o čom spievať... ak už o ničom inom, tak aspoň o tej  nehe našej... slovenskej...“

Prvý deň festivalu býva vždy výnimočný. Očakávania, či všetko bolo pripravené tak ako má byť, či nebude napríklad vďaka vyššej moci meškať niektorý z účinkujúcich a či bude všetko podľa plánu sa organizátorom preháňajú hlavou. Nebolo tomu inak ani v mojom prípade. Mal som na starosti dramaturgiu a organizáciu Komornej scény jedenásteho ročníka festivalu Lodenica. Pri zostavovaní programu bolo potrebné prihliadnúť na niekoľko obmedzení, z ktorých spomeniem to hlavné - nižší objem finančných prostriedkov, ktoré sa tento rok podarilo zabezpečiť. Darmo raz, globálna kríza aj na tomto poli ukázala svoju silu. Program sa však podarilo dať dohromady a tak nakoniec nič nebránilo tomu, aby sa vo štvrtok 27.augusta 2009 otvorili nielen brány festivalu, ale aj veľkokapacitný stan komornej scény, ktorá otvorila svoju náruč už po piatykrát.

Prípravy na festival Lodenica 2009 sú v plnom prúde. Globálna kríza sa nevyhla ani tomuto festivalu, no aj napriek nej a hlavne vďaka pochopeniu umelcov sme pre vás opäť pripravili bohatú a pestrú nádielku zaujímavej počúvateľnej a hlavne kvalitnej hudby. Komorná scéna (pesničkársky stan) otvorí svoje útroby už po šiesty krát. Za uplynulých päť rokov sa stala rešpektovanou a mnohými vyhľadávanou súčasťou Lodenice. Nielen návštevníci, ale aj samotní hudobníci sa každoročne tešia na účinkovanie pred pozorným a vnímavýnm publikom. Tohoročný hudobný koktejl znovu osviežia mená, ktoré mnohí z vás ešte nemali možnosť počuť, alebo stretnúť.

Prepáčte mi ten dlhokánsky a mierne zavádzajúci nadpis, ale nedalo sa inak. Hneď vysvetlím prečo. Úplne na začiatku bola myšlienka dať pesničkárom na festivale Folkovanie pod Skalkou väčší priestor a keďže v Čajovni za siedmimi horami organizujeme takéto koncerty pravidelne, hneď som aj vedel kde. Tak sme sa dohodli s Mestom Liptovský Hrádok ktoré nám, ako zvyčajne, vyšlo v ústrety a vyzobali sme si z programovej torty hrozienka v podobe pesničkárov, ktorí sa nám do čajovne najviac hodili. Menovite: Had (Ivo Weiss), Peter Piatko a Roman "Zibo" Zábojník, Luky Lukáč a Martin Chrobák. Až na posledného menovaného sme sa v sobotu 25. júla krátko pred šiestou hodinou všetci v čajovni zišli a to sa už pomaly dostávame k tomu nadpisu.

Posledný júlový víkend tohto roku patril na Liptove už slušne zabehnutému festivalu Folkovanie pod Skalkou. Novinkou tohto ročníka bola druhá, komorná scéna v miestnej Čajovni za siedmimi horami, kde sa predstavili najmä pesničkári. Do nej som v piatok doobeda, potom ako som sa vrátil z nočnej smeny, musel z (našťastie neďalekého) Centra voľného času Lienka nazvlákať aparatúru, vyskúšať ju a pripraviť na sobotňajší večerný koncert. No a kvôli tomuto všetkému som proste na piatkový večerný program na hlavnej scéne (začínajúci o 17:00) zaspal.

Keď mi niečo pred vyše mesiacom a pol zavolal trenčianský pesničkár Miro Ďuriš, tušil som, že to zrejme nebude len tak. Nemýlil som sa. Miro ma spolu s Hadom pozval zahrať si na novom hudobno-divadelnom festivale v Trenčíne, ktorý sa mal uskutočniť na nádvorí Trenčianského hradu. Kto už by odolal takejto ponuke?