Hudobno-divadelný festival na Trenčianskom hrade sa volá náHRADNÝ FESTIVAL. Jeho názov však nevyjadruje to, že by bol náhradou za nejaký iný festival. To nie, Pohoda bude aj tento rok. Volá sa tak preto, lebo sa koná na hrade. Konkrétne na Trenčianskom hrade. Mínus prvý ročník tohto festivalu je vlastne voľným pokračovaním, teda akýmsi štvrtým ročníkom hudobných večerov, ktoré sa na hrade uskutočnili po minulé tri roky.
V sobotu 7.2.2009 sa v Banskej Štiavnici v penzióne Kachelman uskutočnil prvý z cyklu koncertov Štiavnické folkovanie. Program začal pár minút po 20tej hodine polhodinovým blokom pesničkár Had (Ivo Weiss), ktorý si medzi prítomnými divákmi a diváčkami zakrátko našiel oddaných priaznivcov a hlavne fanynky. Tým sa páčili hlavne jeho "blbinky". Had, ako je u neho zvykom, spestril svoje vystúpenie aj bohatým sprievodným slovom, no za 30 minút predsa len stihol odohrať 10 piesní, medzi ktorými nechýbali ani jeho najnovšie, doposiaľ verejne neprezentované dielka.
Po dvoch ročníkoch Folk&World music festivalu v Banskej Štiavnici, ktorý sa koná na vždy na prelome júla a augusta prichádza "predvoj" tretieho. Predvoj v podobe recitálových vystúpení pesničkárov a kapiel, ktoré sa na festivale, prípadne na jeho "žánrovom pripomenutí" v septembri (v rámci Salamandrových dní) objavia.
Zvyknem všade chodiť na poslednú chvíľu a potom sa paprčím, že musím sedieť vzadu, alebo stáť. Povedal som si, tak teraz opatrne chlapče a pohni kostrou. Dobre som urobil, sedel som takmer vpredu a naokolo veru veľa voľných miest nebolo. Všade rozvoniaval endorfínový piatok, na pódiu sa povaľovali gitary, s úctou stáli takmer v pozore mikrofóny. A teplo do dlane, alebo božteky prichádzali raz odtiaľ, inokedy odtiaľ.
Piatkový program na divadelno-pesničkárskej scéne sa niekoľkokrát menil. Pesničkár Marek Mačák je folkovej verejnosti známy z obdobia rokov 1998-2000, kedy sa predstavil publiku hlavne ako účastník festivalu Strunobranie. Ohlasy na jeho tvorbu boli už vtedy vynikajúce. Marek dokázal svojim zamatovým rozhlasovým hlasom a svojím "básnictvom" zaujať nielen nežnú časť publika, no záujem vzbudil aj u odbornej verejnosti.
Priznám sa hneď na začiatku a bez mučenia, že tohoročnú Lodenicu som nesledoval tak pozorne, ako jej minulé ročníky. Dôvodov som mal viacero. Od organizátorov som dostal príležitosť pomôcť pesničkárom tým, že zorganizujem a dramaturgicky zabezpečím ich účinkovanie na komornejšie ladenej scéne, ktorá bude zdieľať jedno pódium s divadelníkmi.
Na slovenských festivalových pódiách sa slovenským pesničkárom v minulosti ušlo iba málo priestoru. Ak sa aj dostali na pódium väčšieho festivalu, mohli byť radi, že dostali 15 minút na predvedenie reprezantačnej vzorky svojho repertoáru. Posledný a súčasne najväčší festival sezóny, po novom nazývaný Lodenica už minulý rok ponúkol priestor pre komornejšie vystúpenia na bočnej scéne.
„Ufff“, presne to som si povedal, keď som prišiel domov z Country Lodenice 2005. Unavený som ešte stihol absolvovať sprchu, aby som rozpustil a zmyl škrupinu blata pevne zvierajúcu moje chodidlá a členky a potom už len šup do postele. Zaspať sa mi však akosi nedarilo.
Iste už väčšina z vás počula o novom pesničkárskom festivale s názvom Tiché vody. Jeho prvý ročník sa konal pred rokom v jeseni a nebude tomu inak ani tento rok. V dňoch 2. a 3.septembra 2003 (piatok a sobota) sa Tiché Vody teda uskutočnia znova a budú určite lepšie ako minulý rok, aj keď tie minuloročné nemali chybu :-).