Pred pár mesiacmi sa začal na folkových pódiách častejšie predstavovať pesničkár Stano Kalman. O niečo neskôr prišiel s nápadom a iniciatívou zorganizovať si vlastný pesničkársky festival. Netrvalo dlho a akési predkolo sa uskutočnilo v Tlmačoch v júli tohto roku. V sobotu 4. septembra 2004 to vypukne naplno, festival si ponesie názov Tiché vody, no okrem pesničkárov môžete počuť aj niekoľko kapiel...
Posledný folkový koncert v UPC v Bratislave-Mlynskej doline v tomto školskom roku. Plánovaná dvojka Stano Kalman - Ivo Weiss Had sa pre Hadove pracovné povinnosti zmenila na Stano Kalman - Peter Piatko. Koncert sa začína o 19.00, vstupné je, ako vždy, dobrovoľné.
Zatvorila sa za mnou brána klubu F7 a večerný vánok ku mne doniesol slová: „Keď som konečne začal chápať, o čo tam ide, tak sa to skončilo.“ Nuž, aj takýto druh obecenstva sa môže objaviť na takom folkovom koncertíku. (A pán pesničkár a pani/slečna pesničkárová je rada, že má kto tlieskať :-) ) 28. marec bol vyhradený pre Iva Weissa – Hada a skupinu Aspol.
1. marca 2003 som navštívila bratislavské kolo Porty. Ako ste už na našej stránke možno zaregistrovali, tak na tomto festivale sa taktiež nachádzali aj organizátori iných festivalov, aby si našli tú svoju vyvolenú... a aby ste si nemysleli, že som škrob, tak vám dám nahliadnuť na čosi z môjho Denníčka. Takto to tam celé prebiehalo...Začiatok o 13:00 usadil porotu do svojich kresiel (stoličiek).
Druhá februárová sobota sa v Sklených Tepliciach opäť niesla v duchu folkovej atmosféry. Bola trochu výnimočná v tom, že sme na pódiu mohli privítať nie jedného hosťa, ale hneď dvoch – dobre známeho pesničkára HADa a skupinu ASPOL z Bratislavy. Pred devätnástou hodinou ešte prebehli na pódiu posledné úpravy, Dušan došteloval na mixáži korekcie, s Uhrošom sme si dali po jednom povinnom pivku a koncert mohol teraz už v pohode začať.
Ako už názov článku naznačil, v UPCčku sa zase hrá. Po prázdninovej prestávke a kratšej odmlke spôsobenej personálnymi a organizačnými zmenami v Univerzitnom Pastoračnom Centre sa znovu podarilo oživiť folkové koncertovanie. Zmenili sa temíny koncertov aj miesto ich konania. Z veľkej sály, ktorá má kapacitu cca 500 miest a ktorá bola naplnená folkovými priaznivcami v poslednom čase snáď iba počas jesenného koncertu Jarka Nohavicu sa folkové akcie presunuli do komornejšieho prostredia malej sály, ktorá sa nachádza na mínus druhom poschodí. Ľudia z centra každému radi ukážu cestu (hlavne prvýkrát by to človek sám dlho hľadal). Termíny koncertov sa posunuli zo stredy na utorok večer a mal by to byť vždy druhý utorok v mesiaci (ak sa to zmení,dozviete sa to ako prví).
Tohto roku pribudla na Country Lodenici scéna pre pesničkárov – v Hudobnom pavilóne piešťanského mestského parku, čo bol na jednej strane celkom „dobrý ťah“, nepríjemné však bolo to, že pavilón sa nachádzal asi 1,5 kilometra od areálu CL, takže účasť divákov bola minimálna. V sobotu sa tu ako prvý postavil pred nepočetné publikum Robo Hulej. V ten deň už mal za sebou vystúpenie na hlavnej scéne.
27. júla sa priestor pre golfovým ihriskom na pomyselnej hranici medzi Prievidzou a Bojnicami stal dejiskom festivalu Country Sedlo, o ktorom sme vás už informovali. Keďže som bol veľmi zvedavý ako sa organizátori (p. Benca a skupina Country Limit Club) popasovali s touto náročnou úlohou, a síce konečne zaviesť akúsi tradíciu takýchto akcií aj v našom regióne, dostavil som sa na akciu už pred obedom. Ľudí bolo pomenej a väčšinou sedeli pod veľkým "pivným" stanom, okolo pódia stáli ešte asi tri menšie stánky s klasicky festivalovým sortimentom - klobáska, cigánska... veď to poznáte.Areál teda tvorili tie stánky, skôr menšie pódium, stan pre zvukára a veľká lúka, na ktorej však kvôli mimoriadne snažívému slnku sedelo len pár "skalných" - ktorí väčšinou prichádzali a odchádzali spolu s jednotlivými účinkujúcimi.