Plagát na dverách Wood Pubu vo Vrábľoch stroho hlásil, že „tramp-folk-country“ koncert, o ktorý sa 14. 12. 2002 mali pričiniť Zubri, Lesní Škriatkovia a Kotva, sa začína o 19.00 hod. Pred vchodom som zočila Lesných Škriatkov, ako po jednom zoskakovali nie zo slncového koníka, na ktorom cválajú v jednej zo svojich piesní, ale z pravého tátoša na benzínový pohon. Nerozumne bez zimných pneumatík. Od tohto momentu moje pionierske predsavzatie, že FOLK.SK obohatím dôkladne sprostredkovanými faktami a dojmami zo spomínaného trojkoncertu, začalo čím ďalej, tým viac nadobúdať abstraktnejšiu podobu. Celý sobotný večer môžem spätne hodnotiť cez základný konflikt z éry romantizmu, a tým bol sen a predstava oproti skutočnosti.

Človek koľkokrát ani netuší, kam vlastne ide. Vravím si, zbehneš pozrieť Homolku a Kúdelku (rozumej Zuzanu Homolovú a Janku Kúdelovú) a tu ho máš – vyvrcholenie ôsmeho ročníka cyklu generačných koncertov! Na okamih som zaváhal, ktorá generácia je vlastne tá moja, ale nakoniec som si sadol vedľa ľudí z folk.sk a jal sa kochať (Kačica, má tu byť druhé „sa“?) interiérom Zichyho paláca zariadeným štýlom nie nepodobným tomu ala Bratislavský hrad. Čím chcem povedať, že by to tam mohlo byť aj krajšie.

...zatiaľ je kam ísť

Túto vetu si isto mnohí z nás, čo obúvame túlavé topánky, hovoria dosť často. Pri rôznej príležitosti - či už sa zamýšľame nad zdevastovanou prírodou alebo nachádzame nových kamarátov po nepríjemných životných zakopnutiach.

Celý koncert som bol v duchu niekde inde s niekým iným.

pre folk.sk

711015/6064

ps: čosi mi však hovorí, že veci sa mohli odohrávať napríklad aj takto

... združenie ver veľké, ako buk... Presne tak, dňa 16.9.2002 sa naša redakcia rozhodla založiť Záujmové združenie Folk.sk. Predmetom činnosti tohoto združenia je lepšie vystlanie hniezda folkovej scény na Slovensku, organizovanie rôznych folkových podujatí, pozametanie cesty, pred inváziou mladých začínajúcich pesničkárov, či kapiel, ako aj zabehnutých hudobníkov. Takže nás prosím majte radi :o)

V utorok 10.12.02 ma z brlohu vytiahol abstinenčný príznak z nedostatku počutia piesní Petra "Petiara" Lachkého a zvedavosť, lebo pesničkár Miro Vranský bol pre mňa doposiaľ pojem neznámy.

V piatok 6. decembra sa v kine Nádej v Bratislave-Rači uskutočnil koncert s názvom Kalumet a hostia. Kalumet, ako všetci vieme, je skupina s už dvanásťročnou tradíciou a zároveň organizátor piatkového večera, na ktorý si pozvali ešte Bobovu diétu, Acoustic Flash a euroindiánske združenie Tyospaye Wakpa Tanka. Po vstupe do kina som bol milo prekvapený masívnou účasťou. Kúpil som si vstupenku za takisto milých 60,- korún, ktorá bola zároveň bulletinom a reklamným letákom istej poisťovne, ktorá akciu podporila.

Pondelok, 25.11.2002, sa vo vysokoškolskom klube niesol v duchu folkového večera a istého slovenského dialektu v našich končinách málo počuteľného. Na naše veľké potešenie (alebo pozvanie?) k nám totiž zavítali kamaráti z Piešťan – skupina Glanis. Pre ľudí neznalých; „glanis“ predstavuje druh ryby a v tomto prípade poriadne veľkej. Či už počtom členov, chuťou hrať alebo samotným prejavom pri hraní. Takže už pred pol ôsmou sa väčšina divákov netrpezlivo vrtela na stoličkách a počnúc pätnásťminútovým predĺžením, ktoré ku koncertom akosi patrí, utíchol všetok hluk a na pódiu sa objavili večerní účinkujúci.

Novinky, ktoré postretli magazín folk.sk väčšinou píšeme sem.. Vzhľadom na rozsah zmien som dnes spravil výnimku a pochválim sa priamo na hlavnej stránke. ;)V noci zo 6. na 7. decembra prešiel folk.sk zmenami, ktoré by mal bežný užívateľ pocítiť najmä v rýchlejšom načítavaní stránok. Prešli sme totiž na najnovšiu verziu redakčného systému php-nuke. A čo ešte pribudlo?

Je december, posledný mesiac v roku. Večery sú dlhšie ako dni a slniečko len sem-tam pozrie spomedzi oblakov, čo sa práve deje na zemi. Vtedy je väčšina z nás pritisnutá k radiátorom, kachliam alebo pieckam svojich bytíkov a znudene pozeráme na ďalší diel niektorej z telenoviel alebo premýšľame, akým darčekom prekvapiť v čase Vianoc tých najbližších.

Treba sa držať sukní. Tak som sa rozhodol ísť na toto podujatie spolu s Kačicou a Jankou.

Tak sme sa dočkali. Honza Nedvěd a Franta Nedvěd vystupujú spolu v decembri v Bratislave! Teda aby som bol presný vystupujú v Bratislave. Každý na inom mieste. Honza v Istropolise a Franta v Ružinove. 9.-10. decembra. Jeden 9. a druhý 10. Možno sa stretnú po niekoľkých rokoch - na hoteli. Takže opäť im to nevyšlo. Prečo však deň po sebe? Nemôže niekto ich koncerty koordinovať? Nemohli by sa aspoň organizátori dohodnúť, že ich dajú na rovnaké miesto a v rovnakom čase?

V sobotu 23. novembra nás všetkých Janko Kulich pozval do Kultúrneho domu v Bojniciach na už piate pokračovanie obľúbeného festivalu Folkové Bojnice. Tenokrát sa začalo už o piatej poobede......a to preto, lebo nás čakalo veľa dobrej muziky, tak aby sme to stihli. Prejdem teda rovno k veci. O piatej nás Janko vrelo privítal a nenechal nás dlho čakať na skupinu Turkovci. Po nich nastúpil Janko Kulich, ktorý zaspieval len asi štyri pesničky a pustil mňa.

Začínajúci pesničkári (aj pokročilí :-)) to na ružiach ustlané nemajú – na Slovensku nie je veľa klubov, ktoré pod svoju strechu prichýlia neznámeho interpreta. Divadielko v podzemí na Bernoláku (ŠD J. Hronca) v Bratislave takýto čin občas spácha. 21. 11. hostilo Kosťu a Bacila. Tých, ktorým sa pod týmito prezývkami vynoria v mysli chlapci a chlapi spod Michalskej brány v Blave, musím sklamať.

Ako už názov článku naznačil, v UPCčku sa zase hrá. Po prázdninovej prestávke a kratšej odmlke spôsobenej personálnymi a organizačnými zmenami v Univerzitnom Pastoračnom Centre sa znovu podarilo oživiť folkové koncertovanie. Zmenili sa temíny koncertov aj miesto ich konania. Z veľkej sály, ktorá má kapacitu cca 500 miest a ktorá bola naplnená folkovými priaznivcami v poslednom čase snáď iba počas jesenného koncertu Jarka Nohavicu sa folkové akcie presunuli do komornejšieho prostredia malej sály, ktorá sa nachádza na mínus druhom poschodí. Ľudia z centra každému radi ukážu cestu (hlavne prvýkrát by to človek sám dlho hľadal). Termíny koncertov sa posunuli zo stredy na utorok večer a mal by to byť vždy druhý utorok v mesiaci (ak sa to zmení,dozviete sa to ako prví).

Na 13.novembra vyšlo vystúpenie zvolenskej countryovej formácie Pacipacifik v klube Fontána v Liptovskom Mikuláši. Päť hudobníkov, s nástrojovým obsadením gitara, basgitara, banjo, bicie, mandolína a fúkacie harmoniky, už od začiatku vystúpenia nadviazalo tesný kontakt s mikulášskym publikom, ktoré si túto kapelku zafixovalo ako tohtoročného víťaza festivalu Folk - Tatry. Predstavila sa nám takmer kompletná zostava, na akú sme zvyknutí. Chýbalo „len“ dobro. Takmer plná sála oceňovala slušnú zohratosť a inštrumentálne výkony protagonistov.

Tak tu je pokračovanie rozhovoru s Edom Mrázom. Reč sa zvrtla na festival Ozveny ciest a hudobnú spoločnosť GRAN.
Dopadli Ozveny ciest približne tak, ako si si predstavoval?

Nie sú Škriatkovia ako škriatkovia. A Lesných Škriatkov netreba hľadať len v lese. Preto ani Eda Mráza som nemusela stopovať v popadanom ihličí, ale objavila som ho celkom poľahky v istom levickom paneláku. A čo z toho vzišlo?

Príjemný večer zažili diváci v Liptovskom Mikuláši posledný októbrový deň. Klub Fontána privítal v renovovanej klubovej scéne lídra skupiny Mince vo fontáne, Vlada Slavíka a folkovú skupinu Interval z Prešova.

Na počiatku bola trampská osada Lesní Škriatkovia. Kapelka z Levíc, o ktorej bude v nasledujúcich riadkoch reč, začínala kedysi muzicírovať práve tu.