Ako iste mnohí viete, v kúpeľnom mestečku Sklené Teplice raz mesačne organizuje domáca skupina Jasoň klubové hudobné stretnutia pod názvom Folkovanie s Jasoňom a hosť. Bola sobota podvečer 16. 11. 2002 a v miestnom Dome osvety si najprv dali zraz Jasoňáci. Každý mal nejakú úlohu. Adrika pozametala sálu, Robin zakúril do kachieľ a ja so zvukárom Dušanom sme nastavili aparatúru, aby bolo všetko včas pripravené.
Piatkový večer sa dá stráviť rôzne. Tí, ktorí si piatok 15. novembra vybrali Café Stena, rozhodne neľutovali. Viac než dve hodiny im večer spríjemňovala Soňa Horňáková, jej kapela S. H. Band (Janka Krajčovičová – klávesy, Gusto Čech – elektrická gitara, Brcho Vlado Kaňák – bicie) a krásne pesničky.
Už sme si zvykli, že na dobrú slovenskú hudbu nechodíme do obchodov s cédéčkami. A hudbu, ktorá ešte k tomu vonia folkom tam už vôbec nehľadáme. A tak si vynaliezaví hudobníci v ťažkej konzumnej dobe musia nájsť iné cestičky. A tí šikovní ich nachádzajú, vydávajú si svoje debutové albumy na vlastné náklady a predávajú ich na koncertoch.
Jesenná sezóna vo Vysokoškolskom klube v Prešove je naozaj pestrá. Máme za sebou viacero zaujímavých akcií, ale nás ako muzikantov najviac zaujali koncerty.
Kapelka Exfónia uzrela svetlo sveta ktoréhosi dňa roku tisíc deväťsto osemdesiateho šiesteho s "rodným" menom Eufónia a jej hlavnou postavou bol gymnazista Juraj Maxián. Neskôr, už v útrobách bratislavského vysokoškolského internátu Družba si k nemu a k Petrovi Kutejovi nenápadne a zjavne „nezištne“ prisadol Fero Horváth. Nič neobvyklé a nezvyčajné. Pre nich predsa čímsi dôležité – o pár dní sa Fero zjavil s kontrabasom, ktorý síce držal v rukách poprvýkrát, zaujímavá skupinka s ľubozvučným menom však mohla – v trošku pozmenenej zostave – začať fungovať.
Súc očarenému (pre mňa) novým fenoménom slovenskej hudobnej scény, partiou okolo vydavateľstva Slnko Records, nedalo sa mi v onen sobotný večer povaľovať doma v kúpeli televízneho svitu pri vedomí toho, že Čajovňa a divadielko v podzemí (Študentského domova J. Hronca, tzv. Bernoláku) mi pod nos prináša spoločný koncert vyššie menovaných.
Sobota 19.októbra asi väčšinu z nás privítala vysmievajúcimi sa dažďovými kvapkami. Mala som pocit, že deň ani nezačne a svojho pelíška som sa preto vzdala až okolo poludnia. A oplatilo sa. Poobede som sa nechala odviezť do Sklených Teplíc, kde sa večer konalo už pravidelné Folkovanie s Jasoňom, tentoraz s veľmi milým hosťom. Začiatok tohoto večera samozrejme patril jeho organizátorovi, teda Peťovi Uhrínovi - UHROŠOVI. Do príjemnej atmosféry, ktorá nás sprevádzala celým večerom, nás uviedol svojimi tradične výbornými piesňami a prejavom.
Jaromíra Nohavicu netreba slovenskému hudobnému publiku zvlášť predstavovať. Od roku 1982 verejne vystupuje na koncertoch a každý z jeho doteraz vydaných albumov sa stretol s veľkým ohlasom. Niektoré piesne tohto hudobníka sa tak sa stali natoľko populárnymi, že dnes o nich môžeme pokojne vyhlásiť, že „zľudoveli.“ Legendu českého folku Jaromíra Nohavicu bude možné doslova vidieť a aj počuť v Klube Za zrkadlom v Petržalke vo štvrtok 10.
Dňa 14. septembra sa uskutočnil na Country Ranči v Ružomberku – Černovej 2.ročník akcie Vander Futbal. Počasie sa naozaj vydarilo a tak na trávniku, ktorý znamená svet si zmeralo svoje sily dovedna 8 mužstiev zo Žiliny, Košíc a Ružomberka. Motiváciou boli samozrejme bohaté ceny a hlavne Putovný pohár Country Ranča .
Vážení priatelia folku. Tí z Vás, ktorí navštívili v lete festival Vandermúza v Mostišti alebo Babica 2002 mohli na pódiu "zazrieť" mladú folkovú slupinu SOLARES z Dolného Kubína. Títo vekom mladí ľudia však už nie su v hudbe žiadnymi nováčikmi.
Na začiatku boli pochvalné poznámky mojich priateľov a obšírnejšia informácia v denníku *nemenovať*. V prostriedku bola predajňa CD a MC *nemenovať*, prvé vypočutie s otáznikmi, druhé vypočutie s tromi bodkami a tretie vypočutie s úsmevom a spokojným zachrochtaním. A na konci toho všetkého „morálna povinnosť“ nenechať si čosi takôto len pre seba.
...o to tomto CD s názvom "LAJV" mi zopár slov poskytol basou pritvrdzujúci člen skupiny, Samo Alexander. Pre toho kto nepozná toto zoskupenie poviem snáď len toľko, že hrajú veeeľmi temperamentné židovské, čiže worldfolkové piesne. A teraz stlačte "Viac"....
Môžeš nám povedať čosi bližšie k vášmu novému CD?
V piatok 27.9.2002 sa prešovskej formácii Hrdza podarilo pokrstiť svoj debutový album s názvom Muzička. Udialo sa to v klube Ryba v stene, zvanom aj Kostitras.
Kto je Mirko Turčan a za koho sa považuje v najväčšej miere?
1. Mirko Turčan je chlapec z Horehronia, aj z Prešova, aj tam, aj tam mám rodinu. Narodil som sa v Prešove, ale polovicu života som prežil na Horehroní, to je z otcovej strany, tam mám rodinu, takže sa aj tak cítim. Teraz 2/3 života napokon som už prežil v Bratislave, čiže sa cítim celoslovenským fenoménom.
2. Celý život som fakticky robil publicistiku, novinárčinu a to v novinách v Smene, rozhlas, v televízii, v tlačovej agentúre, dokonca som bol zahraničným spravodajcom vo Viedni po novembri 1989. A celý ten čas som sa zaoberal aj pesničkami. Veľmi, veľmi ma už v mladosti zaujali pesničkári, ľudia, ktorí boli v stave dať myšlienku cez pieseň a tak sa mi to zapáčilo, že som sa naozaj zmocnil gitary na jedny Vianoce. Potom mi kúpili vlastnú gitaru a už som sa tomu začal venovať. Naučil som sa rôzne piesne, najmä od Šlitra, Suchého, z tej partie. Ale už od začiatku som sa pokúšal a myslím, že celkom s úspechom.
Dňa 17.9.2002 o 19:00 hodine sa v bratislavskom "Véčku" na nám.SNP 12 konala akcia, ktorá ma vďaka svojmu nevšednému názvu nenechala pasívnu a šla som sa tam pozrieť.
Vo štvrtok 19.9.2002, sa mali možnosť liptovskí fanúšikovia folkovej hudby prvýkrát po prázdninách potešiť z muziky, ktorá sa im páči. Klub Fontána privítal dievčenské trio Zatmenie z Liptovského Hrádku a Duo Hups z Popradu.
Keďže klubová scéna domu kultúry je v rekonštrukcii, pomoc s miestom vystúpenia poskytol susedný Posádkový klub armády.
Pred nedávnom som čítal neteri rozprávku o malých škriatkoch, ktorí pomohli zblúdenému malému dievčatku dostať sa z lesa domov. Keby som jej bol povedal, že pár dní dozadu som sa s nimi osobne stretol a dokonca ich aj počul spievať a hrať, vo svojej detskej nevinnosti by mi to zrejme uverila. A veru by urobila dobre, pretože 14. septembra 2002 sme na folkovom pódiu v Sklených Tepliciach privítali levickú hudobnú skupinu Lesní škriatkovia. To, prečo sú lesní, ešte viem pochopiť. Ale prečo škriatkovia...? Donedávna som si myslel, že sa ich pár pohybuje len v slovenskej politike.
Ahoj všetci!
Slovenský skauting Vás všetkých pozýva na 12. ročník Bratislavských skautských dní.
Počas troch dní (27.-29.09.) si budete môcť:
v piatok večer
- zaspievať pri táboráku
- zatancovať si na Country bále
v sobotu
- zúčastniť sa vlčiackej, skautskej či roverskej hry
- dať si pomaľovať tvár, zúčastniť sa Hyde-parku, urobiť niečo pekné z hliny