V piatok 6. decembra sa v kine Nádej v Bratislave-Rači uskutočnil koncert s názvom Kalumet a hostia. Kalumet, ako všetci vieme, je skupina s už dvanásťročnou tradíciou a zároveň organizátor piatkového večera, na ktorý si pozvali ešte Bobovu diétu, Acoustic Flash a euroindiánske združenie Tyospaye Wakpa Tanka. Po vstupe do kina som bol milo prekvapený masívnou účasťou. Kúpil som si vstupenku za takisto milých 60,- korún, ktorá bola zároveň bulletinom a reklamným letákom istej poisťovne, ktorá akciu podporila.
Všetko sa začalo s tradičným sklzom a príhovorom konferenciéra. Oznámil nám, čo budeme mať možnosť vidieť a počuť, pričom nezabudol označiť skupinu Kalumet za hviezdu večera. Bobova diéta z Košíc akoby to počula, pretože v tom okamihu boli na pódiu a ako to neskôr okomentoval kamarát, v tom najlepšom slova zmysle do nás narvali svoje piesne sťaby valiace sa kamene. Je vidieť, že mladí muzikanti majú energiu a nápady o čom svedčia aj dve nové skladby a ja som sa presvedčil, že posledný účinkujúci nemusí byť zákonite hviezdou večera. Po Bobovej diéte nám euroindiánske združenie Tyospaye Wakpa Tanka chcelo predviesť audiovizuálne predstavenie, ktorého ťažiskom mala byť povesť o Bielej bizónej žene. Aj napriek tomu, že tento príbeh, ktorý je základom mytológie prérijných indiánov je dostupný v literatúre aj v slovenských prekladoch, bol podaný nie len nezrozumiteľne, ale navyše s úplne odlišným dejom. Ako dlhoročný člen podobného združenia som sa spolu s ostatnými snažil najmä o to, aby táto mytológia prežila aspoň o kúsok dlhšie a to bez najmenších zmien a chýb. Združenia ako Tyospaye Wakpa Tanka robia na tomto poli viac škody ako osohu. Kliniec všetkému zabil Kalumet v "indiánskom" oblečení s jednou "indiánskou" piesňou. Veru neviem akoby som sa bol ukľudnil keby na pódium nenastúpil Acoustic Flash v škótskych sukniach. Okrem toho že sme sa dobre narehotali, vypočuli sme si podľa mňa dosť krátke vystúpenie týchto zrelých inštrumentalistov, ktorí vedia podať okrem tradičného bluegrassu aj skladby newgrassové, resp. new acoustic music - je to veľmi zaujímavé spojenie bluegrassovej inštrumentalistiky s ostatnými štýlmi - u Acoustic Flash som počul napr. jazz. Od tejto chvíle sa začalo aj jemné prelievanie sa muzikantov - z Kalumetu do Acoustikov a naopak. Posledný účinkujúci je na folkovom poli už takmer legendou - skupín, ktoré hrajú 12 rokov nenájdeme veľa. Kalumet stavia na klasickej trampskej (pre žánrových fetišistov: folkovo-trampskej) piesni a spirituáloch. I keď piesne o ťažkej práci na lánoch s bavlnou nemajú v bratislavskej Rači v podaní mladých slovákov ten potrebný výraz, počuli sme poctivé viachlasy a úprimné piesne. Škoda však, že Kalumet znovu neprináša nič nové - alebo že by chcel vsadiť na istotu? Pretože súdiac podľa diváckeho ohlasu mu toto vychádza. Po dvoch prídavkoch sme sa rozlúčili a pobrali každý svojou cestou. Domov som prišiel uzimený a upršaný, ale spokojný.
5jar
Re: Kalumet a hostia - kto bol vlastne h
Nakolko absolutne nepoznam pribeh o Bielej bizonej zene a indianov poznam len z knih Karola Maya.... pripadal mi tento ehm visualno-dramaticky projekt dost zrozumitelny.... alebo sa mylim ???
Ku koncertu ako takemu snad len jedna vytka...
Chlapci zo zdruzenia Acoustic flash by sa mali aspon obcas pozriet do publika, chybal mi tam ludsky rozmer... prosto super muzikanti ktory drvia svoj nastroj a nevsimaju si nic okolo....
Moje hodnotenie
1. Bobova dieta a Kalumet
3. Acoustic flash
Indianov nehodnotim..... beriem to ako reklamny blok :-)))
Re: Kalumet a hostia - kto bol vlastne h
In reply to Re: Kalumet a hostia - kto bol vlastne h by slimak
Ad: Reklamný blok
Acoustici sú inštrumentalisti, tak tam je ten kontakt s publikom samozrejme citeľne slabší - i keď ja sám som považoval ich oblečenie za celkom dobrý fór, ktorým sa "pozerali do publika".
Re: Kalumet a hostia - kto bol vlastne h
neskoro ale predsa
ale predsa neskoro ;-)