V ten istý deň ako sme s Bobo robili rozhovor, som mu pustil aj pár piesní z vybraných CD platní a sledoval som jeho reakcie. Výkričníkom v zátvorkách (!) som označil miesto, kde som mu prezradil o akú pieseň a interpreta sa jedná v prípade, že ju nepoznal.
Gilbert Bécaud - Nathalie (Francúzske šansóny 1, 2001)
Rozhovor s členom skupiny Bobova diéta mal veru ťažký pôrod. Miesto bolo ideálne - Robo Tkáč (Bobo) sa zastavil priamo u mňa doma, takže 8. júla sme si u mňa v kuchyni sadli za stôl na ktorom ležal zapnutý diktafón a rozprávali sa. Tesne na to sa mi však pokazil počítač a prepísaný rozhovor v ňom ostal uväznený. Prepísal by som ho ešte raz na kamarátovom počítači, keby som mesiac na to nezletel zo skaly a nestrávil takmer mesiac v nemocnici. Dnes mi brat pomohol dať dokopy rozmlátenú kazetu (ktorú som mal v dobe letu pri sebe) a tak rozhovor po takmer dvoch mesiacoch konečne prepisujem. Nech sa páči.
Večernica nebude! Tohto roku sa mal uskutočniť už jubilejný piaty ročník prehliadky folkových, country a trampských skupín s názvom Večernica. Avšak človek mieni, Pán Boh mení a tak sa to nestane. Všetky naše snahy boli zničené odstúpením mesta Žilina od tohto projektu a bez týchto financií sa veru nedá nič zorganizovať. Sme z toho dosť smutní, lebo tu mali vystúpiť vynikajúce skupiny, ktoré niečo znamenajú na našej country, folkovej a trampskej scéne.
Aká bola tohtoročná Lodenica? Každopádne plná hudby, tancov, zábavy, piva, medoviny a jedenia. Ak mal Noe svoju archu v takomto poňatí, tak je mi jasné, prečo prežili všetky druhy tvorstva :o)Nebudem tu menovať kompletný zoznam účinkujúcich, lebo by sme tu strávili pol dňa, ale bolo ich tu veľmi veľa a každý účastník festivalu si mohol vybrať to svoje menű.
Tohto roku pribudla na Country Lodenici scéna pre pesničkárov – v Hudobnom pavilóne piešťanského mestského parku, čo bol na jednej strane celkom „dobrý ťah“, nepríjemné však bolo to, že pavilón sa nachádzal asi 1,5 kilometra od areálu CL, takže účasť divákov bola minimálna. V sobotu sa tu ako prvý postavil pred nepočetné publikum Robo Hulej. V ten deň už mal za sebou vystúpenie na hlavnej scéne.
Bol raz jeden krásny, letný a slnečný deň. Čo s takýmto dňom? Vzala som si torpédo a skočila do Váhu... a kohože som tam nestretla? Ahaho, Martin Valo - organizátor festivalu Country Lodenica. Využila som situáciu, stiahla som ho pod hladinu a držala ho tam tak dlho, až kým nesúhlasil, že s ním môžem spraviť rozhovor...
Ako hodnotíš tento ročník festivalu v porovnaní s uplynulými ročníkmi?
Country lodenica aj tento rok okrem hlavnej scény žila aj v hudobnom pavilóne v mestskom parku, kde nám svoje schopnosti počas piatka a soboty predviedli folkoví pesničkári a kapely. Po prvýkrát som mala možnosť LIVE vidieť a počuť takú osobnosť na slovenskom šansonierskom nebi akou je Ria Ferčáková. A aby ste tiež neobišli naprázdno, spolu s Kačicou sme ju aj za vás vyspovedali. Ako vnímate festival CL ?
Spýtali sme sa rôznych účinkujúcich, ako sa im na tohtoročnej Lodenici hralo...Keďže nie všetci chceli byť menovite uvedení, tak preventívne neukážem prstom na nikoho, len vám dám k nahliadnutiu ich názory. Otázka znela:
Ako sa vám na Lodenici hralo?
Ticho po sobotnej búrke, ktorá sa zniesla aj na areál Country Lodenice, sa nekonalo. Program pokračoval a ja som si vyhľadávala obete a otravovala ich s diktafónom. Tu je malé obzretie sa za 4. ročníkom CL.
Čo bolo hlavným dôvodom, že ste prišli na Country Lodenicu?
- partia, kapely, atmosféra, mala som práve voľný čas (Andrea a Ivana, Bratislava)
- partia, len sme sa teraz nejako rozsypali (Peter, Beluša)
Začiatok záveru tohtoročnej Country Lodenice mi pripadal ako koniec sveta, slnko pálilo ostošesť, stany pripomínali saunu, skrátka „hic“ ako (ne)má byť. Mnohým to neprekážalo, zbalili karimatku, hodili pred hlavnú scénu a poďho zabiť dve muchy jednou ranou: naberať bronz a načúvať tónom znejúcim z pódia. Sobotňajšiu súťažnú časť otvoril Paci-pacifik. Kdesi som si prečítala, že ich heslom je veta: Všetko je country! Nuž, a preto ich pesničky plávali na vlnách country. Ešte teraz mi vzdialene hučí v ušiach ich pesnička o tom, že Jánošík bol fajn hošík. :-)
Ulice plné ľudí odhodlaných toto leto ešte niečo stihnúť. Pekné predsavzatie. I ja som mal v hlave čosi podobné, a predsa úplne iné. Takže na zdravie, dobre sa bavte, ale ja prchám smer Stará radnica, kde sa na nádvorí bude páchať folk. Avizovaný bol Peter Janků. Dostavil sa Peter Janků. Zahral a zabavil Peter Janků. Úroveň vystúpenia garantovaná menom Peter Janků.
Po piatkovom koncerte na hlavnej scéne Country Lodenice, kde tohto roku vystúpilo aj Jednofázové kvasenie, sme si ich dovolili "odchytiť" (prepáčte, páni :-). Do priestoru pre VIP som vstupovala poprvýkrát, a teda s patričnou trémou, o príjemnú atmosféru rozhovoru sa však postarala nielen moja psychická opora - Slavia, ale aj samotní páni z JFQ, za čo im veľmi ďakujeme. Koncert odohralo stabilné jadro JFQ - Miloš Janoušek, Karol Svozil a Dušan Valúch. Aj to, kde sa flákali ostatní členovia, si môžete prečítať v nasledujúcom rozhovore.
A máme za sebou druhý festivalový deň. Rozrástlo sa nám publikum a rozrástli sa nám aj hudobné dosky, na ktorých sa predstavili ďalšie kapely. Okrem hlavnej scény pribudol hudobný pavilón v Mestskom parku a malá scéna v areáli festivalu. Ale poďme pekne poporiadku.
Ako všade inde, tak aj na tomto festivale sa sem-tam, prihodí zopár zaujímavých vecí. Nebolo tomu inak ani dnes. Deň sa začal veľmi idylicky. Slnko vyhnalo zo stanov zavčasu aj tých, čo išli spať ako poslední. V stanoch sa totiž už okolo deviatej nedalo takmer vydržať. Zakrátko nato začal aj program na hlavnom festivalovom pódiu. Ja som prišiel práve vo chvíli, keď......na pódium vystúpili Duo Hups a band.
Ďalší rok je neomylne za nami, čo znamená, že opäť ďalší koniec augusta patrí Country Lodenici v Piešťanoch. A tu je reportáž z hlavnej scény.
Prichádzajúc na hlavnú scénu vo štvrtok mi už v ušiach znel Trampsong, ktorý otvoril program festivalu. A hneď po ňom sa predstavila mladá kapela zo Senice - Alvarez. Ako sa im hralo a čo chystajú, čítajte tu:-)
Jaro (gitara), Maruška (gitara, spev),Veva (spev a perkusie) a Jožo (basgitara, vokály) - v takomto zložení odohrali takmer 25 minútový program.
Ako sa vám hralo?
Autokemping Liptovský Trnovec pri Liptovskej Mare sa stal dejiskom štvrtého ročníka festiválku Letokruhy. Oproti svojim väčším a starším bratom sa nehonosil desiatkami účinkujúcich, ale usporiadatelia vsadili na kvalitu. Po každoročnej zmene miesta konania sa snáď konečne podarilo nájsť vhodné miesto pre túto príjemnú záležitosť.