Folk.sk
Silná stránka slovenskej (folkovej) hudby

Nadávka

Radiar

...existuje iba hudba,ktorá sa páči a ktorá sa nepáči. Ak má niekto záujem zaškatuľkovať ju, nech si ju zaškatuľkuje.

Mne sa produkcia skupiny Ostrov páči a bude sa mi páčiť, aj keby ste o sebe začali vyhlasovať, že hráte trebárs "valašské drumbez-techno". 

15. október 2010 - 14:32 Trvalý odkaz
-noriss-

napísal si to úplne presne :"A keď niečo také zažijete s publikom, ktoré vás práve počulo prvýkrát, potom je akákoľvek debata o názvoch žánrov úplne zbytočná a smiešna" a neostáva nič iné len "v dobrom" závidieť
15. október 2010 - 14:52 Trvalý odkaz
Anonymný (bez overenia)

...nevraviac o tom, že je v dnešnej dobe úplne jedno, ako si to kto nazve, pokiaľ to prináša radosť obom stranám, na pódiu i pod pódiom... A keď už ide teda o to, tak potom na tom našom Slovensku je kopec kapiel, ktoré sa radi označujú slovom "alternatíva", ale keď to počujem tak sa musím pýtať "a k čomu si ty alternatíva, keď hráš hentaké recyklované indie-rockové ****** s gramatickými nezmyslami v Anglickom jazyku?" J.Hurtik
16. október 2010 - 09:19 Trvalý odkaz
Anonymný (bez overenia)

to len za socializmu muselo byť všetko zaradené v nejakom šuplíku. A čo sa inde nehodilo, bol folk. Vtedy bola aj Iva Bitová folk. A - viem to podľa seba - len v mladšom veku chceme byť za každú cenu originálny. Potom zistíme, že "Amerika" tu bola aj pred nami a pri autorskom hraní je zásadné to, či tvojim hudobným "nápadom" publikum rozumie a či si zvolil optimálny spôsob komunikácie. Ak áno, je to v poriadku a je jedno ako sa to volá. Nech si s tým láme hlavu niekto iný, ak ho to baví. Prajem veľa zdaru.
16. október 2010 - 13:55 Trvalý odkaz
Anonymný (bez overenia)

Ešte k tomu predchádzajúcemu príspevku - zabudol som sa podpísať. Teda: Marián Bumbala
16. október 2010 - 13:57 Trvalý odkaz
Anonymný (bez overenia)

akurát dnes som sa kolegom snažil vysvetliť, prečo mi nebude chýbať isté rádio, o ktorom sa veľmo intenzívne debatovalo pred pár hodinami. Samozrejme som nepochodil, lebo je to vraj jediná alternatíva... Čo už. Už nič. Tak im to nenič. Podpis: P. Regenda.
19. október 2010 - 15:39 Trvalý odkaz
Anonymný (bez overenia)

Je to fuk, jak to kdo nazve, ale je fakt, že citlivýmu člověku ublíží i malá blbost, a v člověku to bobtná, trápí, a je mu to vlastně hrozně líto. Ale jak se nad takové poznámky povznést, jedině pomocí těch, který to neřeší. Asi:-). Těším se na setkání. Marek Dusil
25. október 2010 - 12:02 Trvalý odkaz
Anonymný (bez overenia)

Jenže doba je taková, že komunikujeme ve zkratkách a k tomu bohužel škatulky slouží. Slovo "Folk" se stalo čímsi, co je hodno pohrdání. Myslím že je třeba to změnit. Kdo jiný by to měl udělat než nastupující generace folkařů? Cítím v tomto velký dluh vůči Mertovi, Krylovi a vůbec všem folkařům starších generací. Budu říkat všem těm rozsvíceným lidem na koncertech, že su folkař, že to při čem jim bylo dobře, byl folk. To je jediná šance. Nezříkám se žánru, ze kterého vycházím. Naopak.
4. november 2010 - 09:54 Trvalý odkaz
janku

Plne súhlasím s tvojimi slovami... Ja hovorím, že som "folkér"... A som na to hrdý. Po nedávnej prehliadke Folk Martin som mal dlhý telefonát s Hankou Daubnerovou (slovenskou folkovou vílou). Bola smutná z toho, že slovíčku "folk" sa ušlo odsúdenie od organizátorov prehliadky. Údajne odrádza divákov od návštevnosti. Ako alibi na zastretie zlyhania organizátora tomu, aj keď ťažko, ale rozumiem. Pozerať na "folk" len ako na marketingový slogan, ktorý má len prilákať, mi však pripadá choré. Pre mňa odjakživa znamenalo slovo "folk" na jednej strane hudobné a osobnostné podhubie, z ktorého som vyšiel a na strane druhej samotný štýl života a formu prezetovania hodnôt, ktoré vyznávam. Byť "folk", je pre mňa viac, ako hrať "folk", je to žiť "folk"... Nech to znie akokoľvek pateticky...
4. november 2010 - 10:18 Trvalý odkaz
edo klena

takže ty si Peťo vážne myslíš, že v Martine bolo málo ľudí preto, lebo zlyhal organizátor ? Žije dnes niekde na slovensku organizátor, ktorý by urobil festival slovenského folku, bez jedinej českej hviezdy a pritom nespáchal ekonomickú samovraždu? Dobré piesne, napr. aj tvoje, je treba dostať k ľuďom, o tom sa rozmýšľalo po Martine - ako. Navyše, to čo tam odznelo naozaj v mnohých prípadoch zachádzalo do iných žánrov, čo je, podľa mňa, len dobre. Posledných 5 riadkov tvojho príspevku zneje naozaj strašne pateticky :-). Ty žiješ folk ? Naučíš ma to ? :-)
4. november 2010 - 15:42 Trvalý odkaz
janku

Ahoj Edo, roky mám rád a vážim si ľudí, ktorí tvoria v Martine kultúrne podhubie. Je to jedno z miest, kde sa vždy rád vraciam, o koncertovaní nehovoriac... Vždy je to zážitok. Neverím, že keď to ide pri iných podujatiach, pri verejnej televíznej nahrávke prehliadky sa nepodarí prilákať aspoň niekoľko desiatok ľudí. Keď nezafunguje predpredaj, je niekoľko možností, ako veci neponechať na náhodu... A robia sa aj pri iných kultúrnych akciách, ako je folkový festival... Ad: Žiť folk... Možno to viem porovnať s inými umeleckými činnosťami, ktoré pácham... Presne sa dajú rozlíšiť projekty, ktoré majú zadanie, účel mimo teba. Ty ich čo najlepšie, umelecky najoriginálnejšie zrealizuješ, preto sa tým živíš. V novinárčine sú čo často problémy iných, ktoré medializáciou možno posunieš smerom k ich riešeniu. Ale u mňa aj pri páchaní divadla, či spracovaní novinárskych tém presne cítim, ktoré sú za mňa, o mne a predstavujú moje miesto v istom čase a priestore, v istom problém, v istej téme... To čo v divadle, na rozdiel od herca, predstavuje performér - sám za seba pred zrakmi a prítomnosťou iných, to pre mňa v rámci hudobných žánrov, presnejšie druhov, predstavuje folkér. Je sám médiom, ktoré vysiela, aby iní prijímali... To čo Sokrates robil svojou maietikou na námestiach, to robia folkéri... A rozhodne je to o životnom štýle a hodnotách, ktoré vyznávajú.
5. november 2010 - 10:50 Trvalý odkaz
Anonymný (bez overenia)

V prvom rade si treba uvedomiť, že folkeri nie sú generačnou záležitosťou. Neexistuje žiadna kvalitatívna paralela medzi súčastnými "zjavmi" a generáciu Merta...Kryl...Voňková...Byť generáciou folkových pesničkárov, je vecou vzácneho výskytu. Náhoda, osud. Tak, ako bola plejáda súčastnikov medzi vedcami, doktormi, diktátormi...ktorí pohli svetom, tak je to aj s českým folkom. O slovenskom sa hovoriť nedá. Na slovensku neexistuje pesničkár. Na slovensku je hŕstka hlboko nudiacich, nevýrazných, beznázorových netextárov, ktorých existencia je podmienená veľkorysosťou a toleranciou publika. Na slovensku sa márne hľadá človek, ktorý by mal v sebe nápaditosť, vkus, talent a trebárs aj kúsok charizmy. Niekde som zahliadol, že dokonca existuje aj kniha o slovenskom folku. Autorom bude zrejme nejaký vychytralý, nenažraný zlatokop, ktorý prešťal aj smrť. Pretože kde nič nie je, tam ani smrť neberie. PS: o vaše srdiečka a zmenšené akordy, nemám záujem. A nič iné ste zatiaľ neponúkli. O hviezdach typu Horňáková, Homolová a spol, sa zmieniňovať ani nebudem. To sú len ozdoby rádiových relácií, kde slová ďaleko presahujú umenie. A členky v porotách, kde oblúbený nápoj je víno a cola. A ešte k Petrovi Janků. Pokiaľ si ty, človek, ktorého pochválil Nohavica a Kryl nezávisle a bla bla, bolo by celkom múdre, sa pocvháliť aj niečím iným, ako pochvalou.
4. november 2010 - 17:14 Trvalý odkaz
animus

Ty, trtko, nehovor láskavo Peťovi, čo by bolo múdre. Hlboko nudiaci, nevýrazný, beznázorový netextár, ktorého existencia je podmienená veľkorysosťou a toleranciou publika (aké vyšperkované, kvetnaté...vidím tvoju lepkavú, žlčovitú, narcistickú slinu, ako chrochtá blahom nad svojim dôvtipom) by sotva bavil ľudí v hľadisku tak, ako som to už neraz zažil a ešte určite zažijem, kdekoľvek sa Peťo objaví. To isté platí o celom rade ďalších slovenských pesničkárov. Ale tvojej bravčovej hlave ich mená podhadzovať nejdem. Rád by som ťa videl opakovať tvoje slová o Zuzke Homolovej napr. takému Mertovi, keď už si si tu o tieto dve mená utrel hubu. Pozri si si Zuzkinu diskografiu. Nech ti to nemusím vysvetľovať. Inak oceňujem tvoju ústretovosť, že aspoň neobťažuješ ľudí svojim menom. Verím, že každý si ho po prečítaní tvojho príspevku povie nahlas sám.
5. november 2010 - 00:03 Trvalý odkaz
dvaktvar

pod takúto hlúpost by som sa ani ja nepodpísal. toto je len take šťanie do mraveniska... ...k článku: mne sa viac paci slovo pesnickar, pripada mi, ze ma vacsiu vahu ako folk, folkac, folker a podobne klony neslovenskeho slova.
7. november 2010 - 07:27 Trvalý odkaz
Števo Šanta

sú pesničky a to je ten najvýstižnejší výraz. Pesničky podľa zásad harmónie, ktoré platia už od baroka a platia dodnes a akákoľvek odchýlka od nich väčšinou vedie do slepej uličky nestráviteľnosti, žiarivým príkladom nech sú expresionisti a ich experimenty s dodekafóniou: http://www.youtube.com/watch?v=39x0Ypi4gTc&feature=related A môžeš to obaliť všelijakými nástrojmi a najrozmanitejšími aranžmánmi, ale ten základ, to, čo je najpodstatnejšie, je melodická linka a akordový sprievod pod ňou a všetko ostatné je podružnou záležitosťou, ktorá podlieha aktuálnej móde. K originalite iba toľko: hudba nevzniká z ničoho, vzniká inšpiráciou a následným eklektickým mixom napočúvaného podľa vkusu a inklinácie autora. Malá, užitočná, parafráza z filmu Crazy Heart (o starnúcom country spevákovi): "Kedy viem, že som zložil dobrú pesničku? Keď sa mi zdá, že sa to na niečo podobá, len neviem na čo." Poslednou ozajstnou revolúciou v hudbe boli 90te roky a ich progresívna tanečná scéna, ktorá ignorovala melodiku a stavala na miešaní repetitívnych harmonických a rytmických slučiek. To bolo skutočne niečo nové, ale odvtedy sa neudialo vôbec nič. Jo a ešte: kto to tu, prosím vás, ešte stále hľadá nového Nohavicu, Kryla, či Johnyho Casha? Dnes je už nie je doba charizmatických vodcov s hlbokým medvedím hlasom, dnes je doba introvertných melancholikov. Hľadaní sú metrosexuálni muži so zženštilými hláskami ako James Blunt, Damien Rice či José González, u žien zasa dominujú nežné, až akoby detské hlásky (Emiliana Torrini, Feist, Gemma Hayes...), proste dievčatá, ktoré keď počujete, tak neviete, či ich chcete pretiahnuť, alebo dať im do ruky lízatko (prípadne oboje naraz). Ale to všetko je len momentálna móda, trend, ktorý čoskoro pominie, tak ako aj my všetci pominieme, tak si tu, kurva, nenadávajme, lebo vás všetkým zbijem jak hadov :)
7. november 2010 - 13:45 Trvalý odkaz
Radiar

....neviem akú traumu si to musel v detstve zažiť, ale muselo to byť zlé.

"...dokonca existuje aj kniha o slovenskom folku"  - no predstav si. Ten vychytralý nenažraný zlatokop dokonca nie je iba jeden človek. Viacerí sa na tom museli nabaliť.  ...no čo ti k tomu dodať? Snáď len, "blažení chudobní duchom".

Keď chceš kritizovať,naštuduj si problematiku, zorientuj sa vo faktoch a aspoň sa pokús byť objektívny, inak sa ti všetci budú smiať.

8. november 2010 - 16:05 Trvalý odkaz
Anonymný (bez overenia)

Ospravedlňujem sa za urážku o nenažranom zlatokopovi. Samozrejme, kazdý má právo písať o čom chce a živiť sa čím chce. Bol som v ráži po tom, čo som sa asi hodinu predieral slovenskými pesničkármi. Ovšem ani odveta, že mám bravčovú hlavu, a že som anonymný somárik s klapkami na očiach nezmení môj názor. V prvom rade: neviem, čo je to Folk! A ani ma to nezaujíma. V druhom rade: viem, kto je to folkový pesničkár. Teda aspoň si to myslím, že viem. Taký človek by mal niečo odrážať. Najlepšie skutočnosť. Nuž ale fanfasmagórie...najlepšie pre každého pesničkára by bolo, keby si uvedomí, že publikum nemá záujem o jeho citové názory a vzduchoprázdne rečičky, o jeho výlevy a nezrozumitelné hatlapaniny. Že to chce držať sa pri zemi, držať sa života a vecí "každodennej potreby." Počul som na internete niektorých z vás a musím povedať, že som rád, že nie na živo. Dokonca by som poniektorým doporučil, prehodnotiť svoje koníčky a venovať sa radšej niečomu inému. Nuž ale čo, v podstate mi aj toto môže byť ukradnuté. Ak ste nejaká nová moderna melancholických introvertov, buďte. Mám ešte stále svojich starých bardov, ktorých je celá česká abeceda, ktorých mám rád, a oktorých si myslím, že asi takto nejak by mal folker vypadať. PS: Najväčšia moderna, ktorú som si za posledných desať rokov všimol je, že sú dve sily. Jedna je sila podpriemerných a priemernych umelcov, proti sile jedného nadpriemeru. Tá prvá sila (z pudu sebazáchovy) všemožne vyhľadáva a umelo znásobuje svoje schopnosti aby sa vyrovnala tej druhej. Často sa halí do novátorstva a akýchsi umeleckých moderných štýlov. Vo finále to končí výsmechom, potupou a zosmiešňovaním toho, ktorý skutočne stojí o mnoho vyššie ako ostatní. Toto platí skoro pre všetky umelecké kúty. Spravodlivé je na tom to, že o tom vždy napokon rozhodnú normálni ľudia a somozrejme čas.
9. november 2010 - 04:01 Trvalý odkaz
dvaktvar

Nepokusam sa vysvetlit Ti to, lebo vidim, ze pomaly dozrievas... bez urazky, dobre?! (urcite na to raz prides): Ludia, o ktorych hovoris, su ti najlepsi clovekovia na svete pokial ich poznas osobne alebo z vystupeni. Nik sa nehra na velikanov alebo nadnarodnych bardov (teda u mna to tak kedysi bolo a dodnes sa snazim na to zabudnut), ale neber pesnickarovi pravo na vlastnu dusu a dusok exibicionizmu. Mozno sme generacia pesnickarov, ktori nespravia ziadnu dieru do vesmiru, ale uz to raz tak chodi, ze najprv zmudrie ucitel a potom ziak... po nas niekedy moze prist generacia slovenskych "nohavicov, mertov a pod", myslim, ze na fundamente, ktory tvoria prave Tebou spomenuti ludkovia sa to podari. Navyse slovenska tradicia nie je taka bohata ako ceska ci americka, nehovoriac o irskej ci severoeuropskej... atd, rusov je 140 milionov a poznas dvoch alebo troch bardov nadnarodnej velkosti. To vsetko Ti nic nepovie o sile cloveka ci naroda. V dnesnej dobe internetu a inych ovela silnejsich medii si moze ktokolvek a cokolvek kdekolvek napisat, povedat, ukazat, dokonca zahrat ak na to ma, preto je eter plny niecoho z coho si mozes vybrat, ale napisat (dokonca anonymne), ze sa Ti to zda byt grckou, ja beriem iba ako ventilaciou Tvojho ega. Mozes, ale zbytocne to nerob. Jedine pozitivum toho vidim v tom, ze sa tu na fore stretneme a spolocne vylejeme zopar slz nad Tvojimi vyluckami (prepac ten expresivizmus, ale aj ja viem urazat). Tak ci tak... vitam Ta na tychto strankach a nehambi sa za seba.
9. november 2010 - 08:37 Trvalý odkaz
-noriss-

táto "nová moderna melancholických introvertov" má minimálne jednu obrovskú zásluhu - všade kde sa pohybujú snažia sa minimalizovať následky ktoré zanecháva na našej populácii počúvanie a sledovanie slovenských médií a to formou organizovania koncertov,vystúpení - nie len svojich - skús si pozrieť napr.program Martinského Barmusea - toľko kvalitnej muziky do Martina zatiaľ nedotiahol nik ako partia okolo Peťa Piatka - keby si si dal viac roboty zistil by si aj tu na nete že ľudia ako Petiar,Radiar,Šanta,Klena,Polónyi....atď sa snažia o to aby aspoň časť národa vyliezla v piatok či sobotu od Drišľakovín či inej "duchaplnej" relácie čo na nich chŕli TV a zašli na koncert kde keď už nič iné aspoň môžu stretnúť známych a hodiť reč či pifko - Ty sedíš doma a počúvaš svojich starých bardov (to robíme občas všetci) ale skús napísať prečo teda nedotiahneš tú kvalitu do svojho mesta - daj iným šancu vidieť a počuť to naživo - zorganizuj to,venuj tomu svoj čas (niekedy aj peniaze) a potom kydaj - osobne sú mi vždy milší melancholický introverti ako pseudoobjektívny extrovert čo sa potrebuje zviditeľniť za tak originálnym menom ako je anonym nech sa Ti darí!
9. november 2010 - 13:29 Trvalý odkaz

Celý život som si myslel, že to, čo hrám, sa volá folk. Aj keď som založil skupinu Ostrov, zvykol som zo začiatku úpenlivo strážiť žánrovú čistotu, z čoho ma chlapci liečili slovami, aby som neriešil ako sa volá to, čo hráme, lebo jediné kritérium pre hudbu je "páči - nepáči". A tak sme hrali to, čo sa zmestilo do škatuľky "páči", nevediac, čo povedať, keď sa nás niekto pýtal na štýl, aký hráme. Až nedávno, po jednom koncerte v klube na východe Slovenska mi v krátkom rozhovore líder jednej alternatívnej kapely veci objasnil: "Vy hráte poprock, také osvedčené postupy, ale však aj to má svoje miesto pod slnkom."


Ostal som z toho smutný. Prečo? Lebo výraz poprock som vždy vnímal ako nadávku. Cesta domov, miesto eufórie z vydareného koncertu, teda prebehla v pochmúrnej nálade, ktorá neprerástla do depresívneho ataku len vďaka faktu, že som šoféroval VW Sharan, lebo, aby bol obrázok o mojej čerstvo objavenej povrchnosti úplný - milujem veľké autá. TDi motory, ktoré zabublajú a vyrazia ako raketa, keď dupnete na kopák akcelerátora.

Môj prístup k hudbe rád prirovnávam k vareniu. Keď chcem, aby mne, mojej partnerke, či prípadnej návšteve chutilo, nikdy sa nepúšťam do experimentov. Vždy siahnem po tradičnom, rokmi overenom recepte. Dať do gulášu miesto cesnaku zázvor je možno niečo, čo by snáď mohlo byť ocenené ako novátorský prístup a celkom určite by sa aj našla skupina ľudí, ktorým by to chutilo, ibaže mne akosi chýba dôvod, prečo to robiť.

Kamarát, tiež muzikant a textár, mi pred pár dňami, keď som mu spomenul tú vec s popíkom, povedal: "Mne kedysi tiež vadilo, keď mi niekto povedal, že som kokot. Ale potom som si zvykol a dnes mi to už nič nerobí."

Takže toto by mohla byť cesta. Veci treba prijať a stotožniť sa s nimi. No hej, doparoma, mám rád klenuté melódie, načančané kvartové a nónové akordy, zvuk rhodesov a nadeeleyované repetitívne motívy elektrickej gitary a po dvoch slohách príde refrén a po refréne zavesenie. Tak.

Čo som to ešte chcel? Ahá...ten koncert. Plná sála krásnych, mladých ľudí, všetci do jedného skákali na naše pesničky, rad jačiacich dievčat 30 centimetrov od nás, sem tam som dostal s mikrofónom po zuboch a hmatníky gitár sme museli držať vysoko, aby sme ktorejsi miestnej kráske nevypichli očko a po koncerte, ktorý odvtedy nevoláme inak ako "Beatlesmánia" slová ako: "Chlapci, poklona, skvelá muzika", a záujem o cédečká, skrátka všetky tie veci. A keď niečo také zažijete s publikom, ktoré vás práve počulo prvýkrát, potom je akákoľvek debata o názvoch žánrov úplne zbytočná a smiešna. Leda že by som sa mýlil.