hudba

Prvá hodina gitary. Popisujem chlapcovi jednotlivé časti nástroja. "Toto je telo gitary, toto hmatník a na hmatníku sú takzvané pražce. Pražce, zapamätáš si to?"
"Áno."
"Ďalej tu máme krk, ladiace kolíky... a z druhej strany drží struny kobylka. Tak ešte raz, telo gitary, hmatník a na hmatníku máme čo? P..., pr..."
"Prašníky."

Prešiel istý čas a ja som si spomenul, že som už dávnejšie (asi tri mesiace) neoslovil žiadneho organizátora festivalu, či majiteľa hudobného klubu. Tak som si dal nové kolo mailovej komunikácie, hoci viem, že je to úplne zbytočná robota. Ale rituály sú dôležité, sú to body, ku ktorým sa môžete približovať a vytvárať si tak ilúziu pohybu.
 

Celý život som si myslel, že to, čo hrám, sa volá folk. Aj keď som založil skupinu Ostrov, zvykol som zo začiatku úpenlivo strážiť žánrovú čistotu, z čoho ma chlapci liečili slovami, aby som neriešil ako sa volá to, čo hráme, lebo jediné kritérium pre hudbu je "páči - nepáči". A tak sme hrali to, čo sa zmestilo do škatuľky "páči", nevediac, čo povedať, keď sa nás niekto pýtal na štýl, aký hráme. Až nedávno, po jednom koncerte v klube na východe Slovenska mi v krátkom rozhovore líder jednej alternatívnej kapely veci objasnil: "Vy hráte poprock, také osvedčené postupy, ale však aj to má svoje miesto pod slnkom."

Na sklonku minulého roka som napísal článok, v ktorom som vymenoval čo ma najviac oslovilo. Samozrejme, že sa to týkalo hlavne hudby a filmov, pretože to je oblasť, v ktorej sa cítim dobre a ktorá ma baví. Tak sa teda poďme pozrieť čo sa v tomto smere u mňa na prvé priečky dostalo v roku 2008. Len jedna technická vec - nie je nutné aby nahrávka, film, a pod. vyšlo v roku 2008. Riadim sa podľa toho čo ma v tomto roku zaujalo, nech je to trebárs aj 10 rokov starý film.

Ak by som mal charakterizovať význam tohto hudobného komunitného portálu veľmi, ale ozaj veľmi jemne, tak by som napísal asi toto: Ak máte jednoducho len radi dobrú hudbu a radi objavujete novú alebo ak ste aj aktívny muzikant a máte už nahraté nejaké cédečko a nepoznáte portál Last.fm, tak ste naničhodný ignorant! A nezľahčujte moje tvrdenie faktom, že (nielen) u mňa osobne je Last.fm prevratom v objavovaní novej hudby.

Citát z Webparty na stránke festivalu Pohoda: bola som na pohode a vobec na festivale prvy krat v zivote a to mam 54 rokov-:))) bolo to super, pacil sa mi siroky zaber, slovo dostali rozne hudobne zanre aj aktivity. Tomu sa povie vyucba tolerancie v praxi. Ani opytych nebolo moc vela. Druhykrat si uz so sebou nedonesiem ziadne jedlo, bolo mi luto, ze musim jest svoje chleby, ked tam bolo tolko dobrot na vyber. Teple sprchy najvacsi luxus!! Dokonca som sa aj vyspala, v okoli naseho stanu bol klud.

Nikdy som sa nejako veľmi netajil tým, že môj vôbec najobľúbenejši festival je trenčianska Pohoda. Z hudobného hľadiska je to, podobne ako Tanz Folk Fest v Rudolstadte, nekonečná studňa novej, nepoznanej a kvalitnej hudby, ktorú môžem objavovať. Z ostatných hľadísk ma na Pohode fascinuje, podobne ako mnohých iných, tá nevysvetliteľne čarovná atmosféra, ktorej je veľmi ťažko nepodľahnúť. Či je to kvôli ľuďom, skvelému otvorenému priestoru na letisku alebo vynikajúcej organizácii - neviem. Nebudem sa to ani pokúšať vysvetliť, pretože, ako som už bol býval naznačil, nie je isté, či by som sa k nejakému vysvetleniu dopracoval. Tak sa poďme pozrieť na to aká bude moja tohtoročná Pohoda z hudobného hľadiska.