Obzrieť sa okolo seba, vidieť tváre spokojných ľudí, nadýchnuť sa, vo vzduchu cítiť vôňu tých najlepších langošov na svete, počuť spev, túžiť po každej troške vody, nechať sa obliať fešnými mladíkmi v hasičských vozoch. Byť na niečo cez 48 hodín súčasťou mesta.
Folkovanie v Liptovskom Hrádku mi dvakrát uniklo. Dvakrát som uprednostnila rodinnú udalosť, raz veľmi smutnú, raz veľmi veselú pred účasťou na ňom. Raz som tam mala hrať s PHB, raz s Petiarom. Do tretice to vyšlo s Mysami. V piatok naobed sa stretávame u Radiara, až po strop nakladáme Renault Espace požičaný od Seejfových rodičov a hurááá, vyrážame...:)
Citát z Webparty na stránke festivalu Pohoda: bola som na pohode a vobec na festivale prvy krat v zivote a to mam 54 rokov-:))) bolo to super, pacil sa mi siroky zaber, slovo dostali rozne hudobne zanre aj aktivity. Tomu sa povie vyucba tolerancie v praxi. Ani opytych nebolo moc vela. Druhykrat si uz so sebou nedonesiem ziadne jedlo, bolo mi luto, ze musim jest svoje chleby, ked tam bolo tolko dobrot na vyber. Teple sprchy najvacsi luxus!! Dokonca som sa aj vyspala, v okoli naseho stanu bol klud.
Nikdy som sa nejako veľmi netajil tým, že môj vôbec najobľúbenejši festival je trenčianska Pohoda. Z hudobného hľadiska je to, podobne ako Tanz Folk Fest v Rudolstadte, nekonečná studňa novej, nepoznanej a kvalitnej hudby, ktorú môžem objavovať. Z ostatných hľadísk ma na Pohode fascinuje, podobne ako mnohých iných, tá nevysvetliteľne čarovná atmosféra, ktorej je veľmi ťažko nepodľahnúť. Či je to kvôli ľuďom, skvelému otvorenému priestoru na letisku alebo vynikajúcej organizácii - neviem. Nebudem sa to ani pokúšať vysvetliť, pretože, ako som už bol býval naznačil, nie je isté, či by som sa k nejakému vysvetleniu dopracoval. Tak sa poďme pozrieť na to aká bude moja tohtoročná Pohoda z hudobného hľadiska.