Každý si rád zahrá...

Určite mi všetci dáte za pravdu, že sa len tažko nájde vôbec lepší pocit, ako keď si človek môže občas niekde verejne zahrať, predstúpiť pred hoc aj malé publikum a podeliť sa s nimi, s každým jedným, o trocha času a priestoru, nechať hudbu len tak plynúť, bez hraníc a bez barier... je to krásny pocit, ničím nenahraditeľný, trocha ako droga, človek sa ho nevie nabažiť a priam ho vyhľadáva. Je to úplne prirodzené, že sa teší ako malé decko na sviatok, lebo každý jeden koncert má v sebe nádych čohosi zvláštneho, neopakovateľného. Lenže tento pocit by si chcel vychutnať každý, každý jeden "hudobník". Preto, človek nemusí byť neviemaký počtár, aby si dokázal zostaviť v hlave takú malú jednoduchú rovnicu. Dám jeden príklad.

zadanie: Akcia má trvať od 20:oo do 23:00 a majú na nej vystúpiť spolu štyria

23:00 - 20:00 = 3 hodiny / 4 učinkujúci = 0.75 * 60 minút = 45 min - k (konštanta zvučenia a rezervného času, každému podľa vlastného uváženia, dajme tomu max cca 15 min) = 30 minút, 30 minú by som podčiarkol  a skúsil sa podľa toho zariadiť.

Áno, je to málo, lenže, keď hrám na akcii ešte aj s ďaľšími troma učinkujúcimi, oni budú mať rovnako obmedzený čas, na to by som nikdy nemal zabudnúť. Keď teda v rámci tekéhoto programu zleziem z pódia po necelej hodine (a po mne to tak urobia aj ostatní), ja som síce šťastný, len je to strašne neúctivé k niekomu, kto ide hrať po mne (nezáležiac na tom, kto to je, dokonca keď ho nepoznám, zdá sa mi to priam nanajvýš logické, nesnažiť sa ho nijako obmedziť). A na to by človek nemal zabúdať, na tú obyčajnú, prirodzenú ľudskú slušnosť, lebo keď sa tá vytratí aj z takýchto akcií, ako je folkový večer, tak potom, ja osobne už neviem...

Ján H*I*T*O Hurtík