Keď som si pred asi pätnástimi rokmi povedal že televízor doma nikdy nechcem (a veľmi ani rádio), bol v tom kus odporu voči konzumnej spoločnosti a bla bla bla. Postupom času ale tieto adolescentské ideály pozmenili kontúry a stal sa z nich mimoriadne trvácny odpor k reklamnej kultúre a k masám, čo mi vydržalo až dodnes. Samozrejme, že občas si televízor pozriem - väčšinou na návšteve u našich. Pozerať westerny alebo filmy s Burianom patrí k našim rodinným nedeľným rituálom. Nočný box a biliard zase k tým mojim maskulínnym. Ale vlastniť tento zabiják času? Radšej sa budem venovať kreatívnejším činnostiam. Nieže by som snáď nemal rád filmy - to nie - ja filmy zbožňujem. Ale močové ústrojenstvo mi slúži dobre a tak si nemusím pred sebou ani pred nikým iným ospravedlňovať falošné výhody reklamných prestávok.
Mám rád kreatívnu stránku reklám. Hlavne televíznych. Také reklamy, pri ktorých sa zasmejem, chcem si ich pozrieť ešte raz a dokonca sa na ne niekedy aj teším. Ich hlavným poznávacím znakom býva, že ich všetky nájdete na YouTube. Je ich ale iba malý zlomok z celkového množstva. Drvivá väčšina nerobí nič iné, len vnucuje. Hlúpo, vulgárne, primitívne a dôkladne vnucuje. Všetko je špičkové, jedinečné a unikátne a ja neviem ešte aké. Na to sa naozaj pozerať nemusím. Ja presa nie som debil, viem si spraviť svoj vlastný názor. Dobrý, či zlý, to je jedno. Ale svoj.
Ak som si myslel že bez televízora som takéhoto nátlaku ušetrený, tak som sa škaredo mýlil. A nemusím ani chodiť ďaleko - mám to rovno pod nosom. Ako si tak denno-denne browsujem slovenský folk a country internet, označujem "informačné" e-maily od organizátorov ako spam a následne ich mažem, je to ako v televízii cez reklamnú prestávku. Všetko je unikátne, jedinečné, špičkové, no. 1 atď. Mám toho plné zuby. Ja sa viem predsa sám rozhodnúť na aký festival alebo koncert pôjdem. Ja viem, čo sa mi páči a čo nie. Napíšte meno účinkujúceho, dátum, čas a miesto a ja už budem vedieť či sa mi chce prísť alebo nie. Mám svojich unikátnych hudobníkov, svoje špičkové kapely. A druhá vec - vari si autori takýchto prívlastkov neuvedomujú, že ich častým používaním vlastne devalvujú ich silu? Ach áno, veď keď bude slovo "unikátny" už pri každej akcii v kalendári, tak začneme dávať aj "superbombašpičkový". A ku každému koncertu kde hrá aspoň jedna česká kapela netreba zabudnúť pripísať "medzinárodný".
Ach jo, načo sa ja vlastne sťažujem? Veď žijem v šťastnom svete. Podobne ako v telke, kde je každý chlap perfektne oholený na jeden ťah žiletkou, prádlo dokonale biele a ženy sa môžu bicyklovať fakt hocikedy, máme aj v našom folk a country hudobnom kolektíve len vynikajúce a špičkové akcie a unikátnych hudobníkov. Alebo unikátne akcie a špičkových hudobníkov? Ja už neviem - nejak mi zmysel týchto slov začína unikať...
trefa
In reply to trefa by oli
Počuj Oli, ty sa nezdáš
In reply to trefa by oli
priznám sa, nie som si istý,
In reply to priznám sa, nie som si istý, by oli
:-)
dikes
In reply to dikes by 7110156064
Máš za čo, pekne si sa z toho
In reply to Máš za čo, pekne si sa z toho by petiar
platí (-:
už som ukojený
In reply to už som ukojený by Anonymný (bez overenia)
fakt?
In reply to fakt? by Radiar
mne stačí málo
In reply to mne stačí málo by Anonymný (bez overenia)
jedinečný
In reply to jedinečný by Radiar
hm
In reply to hm by Anonymný (bez overenia)
ale čoby,
In reply to ale čoby, by 7110156064
ach jaaaj
In reply to ach jaaaj by Radiar
posledné slovo patrí mne (-: