Ivan "Štopo" Štroffek je neobyčajný

Skôr ako sa stal finalistom Superstar II. bol Ivan Štroffek „obyčajným“ chlapcom z Kremnice a mne nikdy nenapadlo, že budem vyzvaný o ňom niečo malé napísať.
Prečo slovko obyčajný v úvodzovkách? Lebo Ivan v podstate nebol nikdy tak klasicky obyčajný. Narodil sa totiž ako druhé dieťa Kláre Štroffekovej, hudobníčke a umeleckej dejateľke, ktorá v Kremnici po svojom návrate do tohto prekrásneho historického mesta organizovala kultúru a spoločenský život, najmä mladých ľudí. Mama Klára, ako sme ju mnohí oslovovali viedla starostlivo a pozorne svoje tri (neskôr štyri) deti k láske k umeniu a duchovnému životu. A tak prvé prejavy umeleckého nadania jej detí nedali na seba dlho čakať. A keďže mám písať o Ivovi, preskočím hudobnú kariéru jeho staršej sestry Kláry a skúsim si spomenúť na vlastný pohľad na jeho hudobné kroky.

Folková scéna na Slovensku je trochu menšinový pojem a v Kremnici samotnej sa folk nikdy nehrával, až kým s týmto žánrom neprišla práve Klára. A samozrejme kde začať ak nie u svojich detí a tak Ivan spolu so staršou Klárikou a mladším Števom začali hrávať najskôr prevzaté a potom aj svoje vlastné folkové pesničky. Aby ich snaženie neostalo len v rovine domácich muzicírovaní, vybrali sa jedného pekného dňa na detskú súťaž Brána do Bratislavy, aby tu oslnili a získali ocenenie. Neskôr sa podobné kúsky udiali aj na Senickom kľúčiku a meno Zvony Bells sa stalo pomerne známe vo folkovej scéne. Kapelka sa udomácnila aj na viacerých väčších festivaloch (Strunobranie) až prišla chvíľa, kedy si Ivan povedal dosť. Založil si vlastnú kapelu Bosston v rock-popovom štýle, absolvoval niekoľko úspešných koncertov v Kremnici a okolí, nahral s nimi demo. Mnoho mladých ľudí si ho z Bosstonu dobre pamätá .

Od malička bol Ivan malý rebelant a priečne dieťa. Tieto takmer rockové maniere mu ostali aj v puberte a vyzerá to tak, že aj ako dospelý mladý muž v sebe toho malého priečneho Ivana nezaprie. V obhajobe svojich postojov sa nikdy nebál ísť do slovného konfliktu s dospelými (sám som to raz schytal na jednom turné v Košiciach) a stál si za svojou pravdou, ktorú mnoho krát bezpochyby mal. Myslím si, že Ivo sa ani dnes, keď z neho rastie Superstar nedá prekričať a zneužiť na veci, ktoré jemu samému budú proti srsti. V tichosti niekde bokom posleduje čo sa deje, pohľadá kde je pravda a až potom príde so svojim pohľadom. Určite nie je typom zbrklého krikľúňa alebo nejakým márnotratným synom. Je to chalan, ktorý si bude vážiť každý prejav vašej úcty a náklonnosti a vráti vám ju niekoľkonásobne späť, čo už vlastne dokazuje aj vo finálových večeroch a vyjadreniach na kameru.

Napriek rockovej duši a výzore rebela je Ivan citlivý a duchovne bohatý človek, ktorému sa oplatí fandiť. Keby som bol -násť ročný, určite by som vrieskal niekde pod pódiom a zbieral jeho podpisy. Takto mu aspoň posielam svoje hlasy a to aj vďaka tomu, že dnes poznám jeho skvelú rodinu.

Takže Ivo, držíme ti doma v Kremnici palce!

Maroš Vojtko