Výchova

viezol som sa autom po blave..., hudba hrala na plno... (lebo ked je vase auto uz postarsim vrzgajucim korabom, taky folk nie vzdy vyznie...), ostal som stat na cervenu pred jednym zo semaforov, z vedlajsieho auta na mna zakyvala akasi pani, prst smeroval dole a pasticka opisala vo vzduchu zopar kruhov, napadlo ma (spravne), ze by som mal spustit okienko... urobila tak aj ona a spoza volantu sa ozval jej muz: -ty kkt vjbn..., ako to jazdis, chjko..., nevidis, ze mam vzdadu deti?!! Jazdis tu ako pirat (vtedy som este nosil satku na hlave-lahko mu bolo asociovat...), takym kktm by mali pobrat vodicaky... Neviem o co mu islo, lebo to nepovedal..., mozno som si nieco nevsimol, niekde som asi nedal smerovku, pochopil som, ze som ho asi nejako ohrazil, alebo co ja viem, krotko som len poznamenal: -Tak sorry... -Ty vjbnc, chjko... ... ... Moj pohlad sklzol do zadnej casti ich auta a tam som uvidel dve male tvaricky s vypulenymi ocami a otvorenymi ustami prilepene na skle... potom som sa este raz zadival na vodica, ktory ventiloval dalej... (uz za zavretym okienkom, lebo naskocila zelena) Dodnes sa neviem zbavit pochybnosti..., ci su tie deti naozaj zachranene...