Reportáž

Video Kremnická Bašta 2008 od TV Folk.sk nájdete aj na portáli Vimeo.

 Kvôli mimoriadnej zaneprázdnenosti v druhej polovici prázdnin dala táto reportáž na seba čakať viac ako by sme sami chceli. Dúfam, že si vďaka nej pripomeniete pekné chvíle na tomto festivale, alebo získate inšpiráciu na jeho návštevu budúci rok.

Štvrtok ako každý iný a predsa iný. Dnes sa to začne. Trištvrte roka príprav, telefonátov, stretnutí a e-mailovania. Množstvo vysvetľovania, tvorba dramaturgie, ktorá sa aj tak každý rok musí zmeniť na poslednú chvíľu, vďačnosť za pozvanie aj ponosovanie sa za čas, ktorý sa niektorej skupine nepáči. Toto všetko a ešte mnoho  iného je Komorná scéna festivalu Lodenica. Už len obed, posledné dve veci v práci a môžem vyraziť do Piešťan. Na poslednú chvíľu si ešte zmyslím, že by bolo dobré vytlačiť profily všetkých účinkujúcich a vylepiť ich v stane. To zaberie pol hodinky, ale stíha sa, takže pohoda. Je pol piatej, dievčiny na recepcii kempu sú pripravené a vysmiaté, podobne ako počasie v ten deň.

Po štvrtkovom programe na Komornej scéne Lodenice 2008 som sa o tretej nad ránom zvalil na karimatku strategicky umiestnenú priamo na pódiu a zaspal som, zmorený a usmiaty (alebo s nejakou podobnou grimasou na tvári). Oči som otvoril o nejakej pol siedmej ráno a obzrel som sa okolo seba...stan, zvukársky pult, plagáty účinkujúcich...Komorná scéna stála síce vedľa záchodov a viedol cez ňu priamy tranzitný chodník, ale aj tak som mal pocit, že je útulná a že v nej bije obrovské folkové srdce (asi takto: tlk tl tlk tl tlk...). Takto skoro ráno však ešte driemalo, zbieralo sily na ďalší koncertný maratón.

Piatkové dopoludnie sa začalo idylicky v potravinách, kde som si kúpil čerstvé ešte teplé pečivo, ktoré v kombinácii s acidkom spôsobilo, že raňajky boli presne eňo-ňuňo. Deň sa teda začal výborne. Už len káva vo V.I.P. priestore a mohli sme začať fungovať. Hrať sa začalo na Viva scéne, kde sa ako prví predstavili bratislavskí bluegrassisti  BG Time. Z ich vystúpenia som videl iba tri pesničky, lebo organizátorské povinnosti v súvislosti s Komornou scénou na seba nedali dlho čakať. Musím však priznať, že zakaždým,keď ich vidím a počujem hrať, im ticho závidím ich muzikantskú zručnosť. Po návrate na Viva scénu som ešte videl pár piesni od skupiny Druhy dych, ktorá tento rok oslavuje 10 výročie svojej existencie. Z toho mála čo som od nich videl však rád konštatujem, že sa z nich stala dobre zohraná zostava s presvedčivým prejavom. V blízkej budúcnosti sa o nich iste dozviete na stránkach tohoto portálu viac.

To tempo v piatok bolo celkom vražedné a tak som síce vstal už okolo obeda ale zobudil som sa až keď som prišiel do areálu festivalu. Namieril som si to samozrejme rovno k stanu ktorý aj po tento ročník prichýlil komornú scénu. Na nej akurát končila Sophora a začínal hrať pesničkár Peťo Piatko.

Počas štvrtého augustového víkendu sa na nádvorí Vinotéky Biely bocian v Kremnici uskutočnil už 8. ročník komorného folkového festivalu Kremnická Bašta. Ako vždy, Bašta sa stala miestom stretnutí mnohých kamarátov a skvelých muzikantov. Čo bolo nové, boli niektorí účinkujúci, samozrejme diváci a neuveriteľný fakt, že na Bašte prvý krát počas jej existencie zapršal poriadny dážď. Ale pekne po poriadku ...

V sobotu sa tradične začínalo krátko poobede a pesničkármi. Tento rok sa ich na pódiu s výhľadom na Kriváň predstavilo celkom päť, ale pre pravidelných čitateľov Folk.sk, resp. návštevníkov folkových festivalov bude novým menom asi len Veronika Kicková. Prišla z Hornej Ždane a priniesla si korýtkové husle a koncovú píšťaľu - tradičné slovenské hudobné nástroje. Jej pesničky boli, ako asi správne odhadujete, návratom k našim slovanským koreňom, k prírode i k pôvodným ľudským hodnotám. Neubránim sa prirovnaniu k Jankovi Majerčíkovi. Rozdiel medzi nimi dvoma je snáď len vo forme, keďže on sa doprevádza na gitary. Od Veroniky to bolo ale krásne otvorenie druhého dňa festivalu ktoré navyše zapasovalo do tunajšieho prostredia. Ak na ňu niekde narazíte, veľmi odporúčam, ja sa ale v článku pohnem ďalej - máme toho pred sebou ešte dosť.

Festival Folkovanie pod Skalkou (alebo Country-Folk Fest, v minulosti tiež Folkovanie s Černou Horou) sa už pomaly stáva akýmsi kultúrnym inventárom Horného Liptova. A možno by bolo lepšie napísať "kultúrnou pamiatkou", pretože aj napriek faktu že nejde o akciu s vysokými ambíciami, dokáže tie svoje skromné uspokojovať celkom hladko. Potvrdil to aj jeho už 12. ročník, ktorý sa konal v dňoch 25. a 26. júla, 2008.

Tohtoročný World Music Festival v Banskej Štiavnici som bral ako očakávané pokračovanie toho minuloročného, lebo vo mne doznieval pocit istého dlhu. Keď minulý rok vybuchol pánovi organizátorovi Oliverovi Sinayovi moderátor a v polovici akcie sa ma spýtal, či by som to neodmoderoval, nenašiel som odvahu. Predsa len, postaviť sa pred tie davy ľudí roztrúsených tu a tam v amfíku – to je istá zodpovednosť. Potom ma to veľmi mrzelo, lebo akýchkoľvek pár chladivých slov by bolo vtedy v tom tropickom dni pomohlo. Preto som si vravel, že ak ma Oliver požiada aj teraz, neodmietnem. A požiadal. A neodmietol som.