Nech žije prvý máj

Prvý máj je dnes, na rozdiel od minulosti, deň, na ktorý sa ľudia tešia. Vďaka štátnemu sviatku býva voľno a je čas na oddych. Keď však pospolitý ľud oddychuje, umleci musia makať. Nebolo tomu inak ani 1.mája 2008 v Kafe Scherz. V tomto priestore sa rozhodol spisovateľ a pomaly už aj pesničkár, Daniel Hevier, organizovať vždy vo štvrtok večery s poéziou, prózou a pesničkami. Na oslavu sviatku práce si pozval celý rad hostí, medzi ktorými nechýbali skupina Jednofázové kvasenie, pesničkár Peter Janků, duo Plebs, či nemenej dôležitý literárny hosť Marián Hatala.

 Večer otvoril, ako to u neho býva dobrým zvykom, sám Daniel Hevier , stručne uvedením Petra Janků. Peter je známy svojou pesničkárskou potenciou a nesklamal ani tentoraz. Priniesol novú pieseň o pani Božene z ministerstva, ktorá sedí ako žaba na prameni, tváriac sa, že folk nepatrí medzi kultúru,lebo ona tam k nemu nemá príslušnú kolónku, dokonca ani formulár pre podanie grantu. Ako väčšina Petrových piesni, aj táto tne do živého a bohužiaľ, nie je to fikcia. Vychádza z osobných skúseností z jednania s úradmi. Peter v posledných rokoch na svojich vystúpeniach pravidelne pozýva na pódium aj svoju manželku Oľgu. Tentokrát sa však predstavili projektom,ktorý by som mohol nazvať „Trio Peter Janků“, kde trojicu doplňal čoskoro sa na svet pýtajúci Petrov dedič. Každý z vystupujúcich umelcov mal počas večera k dispozíci cca 30 minút na prezentáciu svojej tvorby

   Na rozprávačske a poetické predely si Daniel Hevier tentokrát pozval sympatického  štyridsiatnika, básnika Mariána Hatalu. Už pri postupnom odchádzaní Petra Janků z pódia sa pokúsili vytvoriť novú slovenskú humoristickú dvojicu, no pokus sa nevydaril vďaka tomu, že akoukoľvek kombináciou ich iniciálok nevznikal a ani nevznikol názov hodný humorného zoskupenia takých kvalít, ako by si títo dvaja páni zaslúžili. Pokus sa síce nepodaril, no humor na pódiu prítomný bol. Marián Hatala je v poslednom čase známy tým, že sa sústreďuje na písanie kratších básní, ktorím sú humor a satira blízke. V predeloch medzi vystúpeniami umelcov preniesol niekoľko kúskov zo svojej tvorby, ktorou prítomné publikum občas znepokojil, miestami rozosmial, zakaždým prinútil na chvíľu sa zamyslieť. Povedané  stručne, interakcia medzi ním a publikom fungovala na jednotku.

Druhým hudobným hosťom večera bolo duo Plebs, teda Oliver Sinay a Katarína Bőhmová (donedávna vystupovali ešte spolu s Luciou Ružbarskou-Pupalovou ako trio Oli&Lu). Plebsu sa nazačínalo naijdeálnejšie, lebo po skončení vystúpenia Petra Janků nasledovala prestávka, počas ktorej sa ľudia mohli konečne rozhovoriť. Koniec koncov, boli predsa v kaviarni, teda na mieste určenom na rozhovory. Povytvárali sa malé diskutujúce skupinky, ktoré si mali čo povedať ešte aj po tom, čo Oli s Katkou začali hrať a spievať. Zhruba pri tretej skladbe však už znejúca hudba a autorita vystupujúcich umelcov umlčali aj posledné slová a mohlo sa nerušene pokračovať v koncertovaní. Keby som mal predstaviť tvorbu dua Plebs, povedal by som, že je typicky Oliovská. V textoch a vo väčšine hudobných motívov je ľahko čitateľný jeho autorský rukopis, ktorý vnáša piesňam clivú, zasnenú a občas melancholickú náladu. V rýchlejšom tempe odozneli asi len dve, či tri pesničky (ich tvorbu ešte detailne nepoznám). V porovnaní s Petrom Janků zneli trochu neistejšie. Väčšinu „ťažkej práce“ si v tomto zoskupení odmaká Oli, ktorý spieva a hrá takmer všetky doprovody. Katka sa sústreďuje hlavne na gitarové vyhrávky a sóla, no občas prispeje aj vokálikom. Mne osobne bolo sympatické, že Oli umožnil krehkej žene prejaviť sa sólovo, no nebolo by na škodu občas  ubrať trochu plynu a sústrediť sa viac na vybudovanie atmosféry piesne, než na vyhrávky.

Posledným hudobným hosťom nebol nikto iný ako Jednofázové kvasenie. Miloš Janoušek, Dušan Valúch a Karol Svozil sú už roky osvedčenou značkou, ktorá vie pritiahnuť ľudí na koncert. "Niekoľkostoročné" pravidelné nácviky majú nemalú zásluhu na tom, že ich koncertný prejav je uvoľnený a nenútený a náladu im nedokáže pokaziť ani neustále sa rozladzujúca Milošova gitara (otázkou je, či sa rozladzovala, alebo sa len chcela preladiť do nejakého nám laikom doposiaľ neznámeho alternatívneho ladenia). JFQ vytiahlo svoje osvedčené hity, ktorých nikdy nie je dosť, no okolnosti v kaviarni ich prinútili na konci pridať aj folk-rap z ich vlastnej dielne,s ktorým pri zostavovaní repertoáru pôvodne nerátali. Keď som napísal okolnosti, mal som skôr na mysli Daniela Heviera, ktorý si z Dušana Valúcha a Karola Svozila urobil na chvíľu dvorných perkusionistov a spolu s ich podmazom zarapoval jeden zo svojich posledných „setov“.

 Aby som nezabudol, prvomájový večer bol hlavne o spievaní, no bol aj o rozprávaní a nerozprávali iba básnici a umelci, ale priestor dostal aj majiteľ Kafe Scherz Martin Kamenský a jeho servírka Júlia. Dozvedeli sme sa, akým spôsobom sa stať kaviarnikom, čo všetko pre to treba urobiť , aké všemožné sny sa vám pri tom môžu splniť, ako sa môžete stať servírkou v kaviarni, ktorá sa vám páči ešte pred tým, než tam začnete pracovať ....atď. Mohol by som vám to tu popísať všetko, ale to by ste mohli stratiť dôvod,aby ste si to išli vypočuť na vlastné uši a vypozerať na vlastné oči.  

Na záver už len spomeniem, že prvomájový štvrtok v Kafe Scherz bol ešte v niečom výnimočný. V ten večer všetci návštevníci dostali jednu skvelú kávičku zdarma. Tých káv museli servírky urobiť dosť, lebo kaviareň bola naplnená do posledného miesta. Ak prídete nabudúce aj vy, možno sa vám tiež jedna ujde (mám na mysli kávu :-) )

Radiar