Rozhovor

Janko Majerčík (1969) sa na folkových pódiách, na rozdiel od väčšiny slovenských pesničkárov, objavil len pred pár rokmi a takmer okamžite sa dostal do povedomia. Pomohla mu v tom nielen originalita formy i obsahu jeho piesní ale hlavne presvedčivosť s akou ich dokáže interpretovať. Inšpirovaný slovenskosťou v tom najpôvodnejšom zmysle slova, životom v rázovitej oblasti, na dedine, prírodou a čistotou ducha je totižto nielen človekom, ktorý si s touto tématikou vie originálne poradiť, ale tiež človekom, ktorému to ani na chvíľku nemáte problém uveriť. Na svojom konte už má 2 albumy, tretí snáď uzrie svetlo sveta do konca tohto roka. Pravidelne si odnáša ocenenia zo súťažných prehliadok a festivalov a svoje miesto má aj v encyklopédii Folk na Slovensku. Napriek tomu všetkému vás počas rozhovoru s ním najviac uchváti neuveriteľná pokora.

Vlasta Třešňák je známy ako človek (hudobník, básnik, spisovateľ, maliar a herec), ktorý v minulosti, počas éry komunizmu, nebol práve obľúbený u vtedajšej vládnej moci. Svojim folkom a hlavne textami nedal spávať agentom ŠTB, za čo bol viackrát potrestaný. Svoje názory nikdy neskrýval a v zásadných veciach nebol ani ochotný robiť kompromisy. Všetko to nakoniec vyústilo do jeho emigrácie do Švédska, odkiaľ sa zase vrátil až 6 rokov po novembrovej nežnej revolúcii. Počas tohoročnej Pohody (2009) som mal možnosť nielen vidieť jeho sugestívne vystúpenie, ale vďaka novinárskej akreditácii aj možnosť položiť mu pár otázok

Jan Nedvěd (62) je hádam najkontroverznejším pesničkárom, jediným, ktorému sa podarilo dostať folkovú hudbu na stránky bulvárnej tlače. Názory naňho sú rovnomerne rozsypané po celej možnej dĺžke názorového spektra. Nič to však nezmení na fakte, že mnoho jeho pesničiek už takmer zľudovelo, má vzácny cit pre melodiku piesne a pred koncertom, v šatni a pri rozhovore sa správa ako profesionál.

Na festivaly chodia tisíce ľudí počas celého leta, folkcountry.sk má určite silnú mediálnu podporu vďaka tvojmu festivalu - dokážeš si nejako vysvetliť ten nezáujem a pasivitu?

No práveže akosi v tomto haprujem a obuvník chodí bosý. Na feste som portál akosi nestihol spropagovať.
Pasivita? Tá je v nás zakorenená. Čo sa týka portálu, tak nie je naň až tak veľa času a logicky, ľudia naň chodia, keď sa niečo deje, alebo vyvolám nejakú "bulvárnu" tému. Naše portály majú obdobnú návštevnosť a
to sú asi skalní. Pasivitu som mal na mysli hlavne zo strany muzikantov, pre ktorých som ten portál, či rádio robil. V čom to je? My sme národ uplakaný. Všetci len plačeme a keď sa konečne niekto odhodlá niečo spraviť, nájdu si dôvod na iný plač...

Máš okolo seba ľudí, poradcov, ktorí ti s dramaturgiou pomáhajú a radia ti, alebo máš taký prehľad, že to všetko zvládaš sám?

Hudbe sa venujem od malička, ešte ako škôlkár potom ma otec - muzikant samozrejme nahnal na ŽUŠku, no nejak som trucoval, teraz si búcham hlavu o stôl, bo by mi to moc pomohlo, najmä teória. K folku som pričuchol koncom osemdesiatych rokov, kedy som si nahrával už pásky zo Slobodnej Európy s Krylom, Streichlom, Nohavicom a potom sa mi do rúk dostala aj páska Darmoděja. Prišla revolúcia a bol som rád, že čo som počúval z toho rádia som mohol zažiť aj viac naživo. Začiatkom deväťdesiatych rokov som už aktívnejšie chodil do lesov či už so skautami, alebo s trampami, no a v rámci mojho povolania novinára som sa venoval aj hudbe a prišli prvé kontakty s kapelami, recenzie, rozhovory atd. Hudbu počúvam aktívne a musím povedať, že hudbu všetkých žánrov.

Ivan "Cali" Podolský (1976) je typ človeka, ktorého na festivale alebo koncerte skôr prehliadnete. Rozhodne však nie je prehliadnuteľný svojimi aktivitami na slovenskej FCTB scéne. Milovník vandrov, táborákov, gitary i dobrého vínka, príležitostný pesničkár a bývalý študent obchodu a podnikania na London Chamber začal pred niekoľkými rokmi organizovať vtedy ešte nenápadný festival Countryfest. Po niekoľkých ročníkoch sa z neho stáva kolos s názvom Fest Dobré Bohunice, jeden z najväčších slovenských FCTB festivalov. Rozbieha folkcountry.sk - jeden z najväčších internetových portálov venujúcich sa tejto muzike a vzápätí na to i rádio radio.folkcountry.sk, ďalší projekt na jej podporu. O všetkom tomto sme sa s ním, samozrejme, chceli porozprávať.

Pri mojom poslednom výlete na Turiec som sa nezhováral len s Peťom Piatkom, ale zastavili sme sa spoločne aj v jednom príjemnom podniku, kam chodí hrávať skupina Náhodní pocestní. Je to rozhodne jedna z najviditeľnejších hudobných formácií na slovenskej folkovej scéne a tak som jej lídra nenechal odísť bez toho, aby som ho nevyspovedal.

Martinský pesničkár Peter Piatko momentálne nahráva svoje druhé CD. Na jeseň je cesta vlakom z Liptova na Turiec veľmi pekná, tak som ju absolvoval s cieľom nielen pokochať sa pohľadom na Tatry a Fatry ale najmä preto, aby som sa o pripravovanom albume dozvedel viac, digitálne tieto informácie zaznamenal a vám potom sprostredkoval.

Od prvého CD martinského (vrútockého?) pesničkára Petra Piatka - Na jednej strune - uplynulo už takmer päť rokov. To je už dostatočne dlhá doba na to, aby sa začalo pomýšľať na ďalšie dokonca i v našom insitnom folkovom prostredí.

Na tohtoročnej Zlatej Studni Lodenica si náš televízny štáb odchytil aj dvojicu hudobníkov, ktorá si hovorí Longital. Shina a Dano Salontay prednedávnom vydali nové CD s názvom Gloria a krst prebehne už tento týždeň, 15. októbra.