Koncerty

Vidieť po 17 rokoch kapelu, ktorá ešte za socíku bola pre nás, folkové embryá, vzorom hodným nasledovania, to som si naozaj nemohol nechať ujsť. Bol som akosi vnútorne nastavený na kópiu niektorého z koncertov, na ktoré som chodil koncom osemdesiatych rokov do klubu na februárke alebo do „obkasu“ na Vajnorskej.
Na moje prekvapenie som v sále Domu kultúry v Dúbravke našiel obsiahlu zvukovú aparatúru s efektovým a svetelným parkom hodným 21. storočia. Len mi nebolo jasné, čo s tým títo páni v rokoch vlastne chcú robiť.

Už v pondelok 25. mája sa o 19:30 v piešťanskom Kursalone predstaví legendárna skupina Kamelot. Nasledujúci koncert, o ktorý sa opäť postaral neziskový portál www.FolkCountry.sk však bude s niekoľkými prvenstvami. Úspešná brnenská skupina, ktorá si podmanila nielen milovníkov prírody a festivalov, ale i gitaristov pre zaujímavú hru frontmana Romana Horkého predstaví a pokrstí v Piešťanoch ich nové album s názvom Mořská sůl.

Priznám sa úprimne že keď som k nám do Čajovne za siedmimi horami v Liptovskom Hrádku pozýval Kefa nielen aby viedol živú textáreň ale aby po nej aj odohral svoj vlastný koncert, mal som isté obavy. Z textárne nie - i keď som sa nikdy predtým žiadnej nezúčastnil počul som o nich dosť na to aby som sa vyslovene tešil.

V sobotu 25. apríla 2009 sa o 20tej hodine uskutoční koncert newyorského pesničkára Christiana Cuffa v rámci jeho európskeho klubového turné. 25 ročný Chris už v Bratislave vystupoval začiatkom decembra 2007, spolu so Švédmi Gustavom Haggrenom a Helenou Aarlock, pod názvom Indienational Trio, v DK Lúky. Tento krát sa predstaví s dvomi Američanmi, violončelistom Jeremy Harmanom a kontrabasistom Joey Pierogom. Tvorbu Christiana Cuffa mnohí prirovnávajú k známejšiemu Damienovi Riceovi, vyznačuje sa osobnými poetickými textami a melanchóliou v piesňach v ktorých sa sám sprevádza výbornou hrou na gitare.

Genézu tohto malého kúska umelej hmoty som sledoval od začiatku. Mal som šťastie byť tak trochu pri tom. Najskôr tu bol Peťov život s tým predchádzajúcim (Na jednej strune), od ktorého sa mu dobre a s radosťou odrážalo. Potom ho chytil tvorivý pretlak, až som mu závidel. Do Textárne prihadzoval jeden kúsok za druhým, tam sme o nich debatovali a buď som si ich následne v panenskom tvare vypočul osobne, alebo aspoň z empétrojky. Potom som ich gitarovo vyšperkované počúval na jeho koncertoch. Nakoniec začali presakovať prvé ukážky zo štúdia a dozrel čas na deň D, kedy sa oficiálne rozbehnú do sveta.

V sobotu 7.2.2009 sa v Banskej Štiavnici v penzióne Kachelman uskutočnil prvý z cyklu koncertov Štiavnické folkovanie. Program začal pár minút po 20tej hodine polhodinovým blokom pesničkár Had (Ivo Weiss), ktorý si medzi prítomnými divákmi a diváčkami zakrátko našiel oddaných priaznivcov a hlavne fanynky. Tým sa páčili hlavne jeho "blbinky". Had, ako je u neho zvykom, spestril svoje vystúpenie aj bohatým sprievodným slovom, no za 30 minút predsa len stihol odohrať 10 piesní, medzi ktorými nechýbali ani jeho najnovšie, doposiaľ verejne neprezentované dielka.

Malacky minulý rok zrekonštruovali svoj malý kultúrny stánok - Kultúrny domeček na Hambálku, kde začal prúdiť kutúrny život. Na jar tohto roka sa v domečku rozprúdi folková krv a koncom apríla a začiatkom mája si Malačania naživo vychutnajú legendy českomoravskej folkovej scény Vlasta Redla a Róberta Křesťana. Róbert vzstúpi tradične s Druhou trávou 28.

Áno, sem-tam sa už stane, že slnko nadvihne obrvu a omylom roztopí nejaký kus štrkoviska alebo záhradnej kvetiny, zima je však napriek tomu v mimoriadnej forme. A hlavne v bratislavskom Horskom parku, uprostred lesa, kde okrem niekoľkých víl a kde tu všade okolo pohodených zaparkovaných áut ni vtáčka ni letáčka. S výnimkou 25. januára pred šiestou večer, keď sa okolo Horárne a útulnej chalúpky vľúdne nazvanej Za pecou začali zakrádať skrehnuté tiene skrehnutých postáv, aby sa uvelebili okolo krbu a rozprestreli svoje telá, mysle aj srdcia pred organizátormi folkového koncertu s tradičným názvom Za pecou.
Tento skromný, ale pohostinný priestor majú na starosti ľudia združení okolo kapely Rolničky, z ktorých vyčnieva nielen vďaka svojej úctyhodnej výške Dušan Franců (teraz neviem, či sa to píše s kolieskom ako v češtine). Čiže nielen zorganizovanie koncertu, zabezpečenie hudobných hostí, rozoslanie oznamov či nazvučenie, ale aj včasné zakúrenie v peci (teplota bola výborná, na krátky rukáv), prichystanie hanblivej pokladničky s názvom Bobor a rozloženie stánku s CD. Baranicu dolu, ako sa u nás horalov hovorí.

Býva takým pekným zvykom, že na výročie narodenia (ergo narodeniny) dostávajú oslávenci okrem zvýšenej pozornosti aj nejaké hmotné statky, ktoré majú za úlohu potešiť ich svojou podstatou a nezriedka i finančnou hodnotou. Ergo darčeky. 7. decembra 2008 sa však dialo niečo presne opačné – hudobné darčeky zamlsaniahodných umeleckých hodnôt sme dostávali my, sediaci v hľadisku petržalského Zrkadlového hája a to priamo od oslávenca – jubilanta. A tým bola skvelá slovenská pesničkárka (chvíľka napätia) Zuzka Homolová (rečená tiež Krvavá Zuzka).

Zvláštna kapela, ten Jablkoň. Odjakživa. A doposiaľ, napriek miernemu scivilneniu. Ako som tak sedel v stredu 19.11.2008 v predposlednom rade zaplneného klubu A4 (BA, Nám.SNP) a s otvorenými receptormi KONZUMOVAL ich audiovizuálnu smršť, pýtal som sa sám seba ani nie tak odkiaľ idem a kam, ale či by sa nedalo takto po ceste spraviť kotrmelec. Prípadne dva. Oni si spravia, kedy sa im zachce. So všetkou vážnosťou.