Uríča Marcel

Stalo sa to čomu už málokto veril, že sa stane.

Dnes si už nedokážem presne rozpamätať na deň kedy sme sa prvý krát stretli. Mohlo to byť asi tak v roku 1988. Bol pekný, slnečný deň. Skoro ako ten dnešný, no celkom iste nebola jeseň, ale skorá jar.

Naše prvé hudobné zoskupenie - nazvané prapodivne ako aj všetky ďalšie -UDENÁČI- malo ten deň skúšku. A práve tóny gitár, flauty & kontrabasu pritiahli Rasťa ku nám na dvor.
Bol to vzťah nie na prvý pohľad, ale na prvé počutie. :-) Jednoducho sme si padli do nôty. Dnes viem, že nám ho musel "do cesty" zoslať sám boh... Ten deň sa zrodilo jedno veľké kamarátstvo a zapálila sa iskierka z ktorej neskôr bol poriadny plameň... Symbióza vzácneho a ojedinelého spojenia našej hudby a jeho textov. Z miliárd nekonečných možností, ktoré vesmír ponúka - úžasná zhoda. Že sme sa stretli (našli?) práve MY, zrovna TU a TERAZ.

Jedna z najsilnejších protivojnových piesní skupiny ZABUDNUTÍ.Protestsong skvelého textára Rasťa Havaldu, s hudbou Marcela Uríču.

"Doplna fľaša, prítomnosť je naša a dvíhajú hlavy zabudnutí..." - tak sa spieva v piesni Zabudnutí od kapelky Zabudnutí, ktorá úspešne pôsobila začiatkom 90-tych rokov na slovenskej hudobnej scéne.