Nany

Nany  sa pred mesiacom zastavil v Martine. Keď doriešil povinné jazdy okolo výroby nového albumu, našli sme rýchlo najbližší pajzlík a že či si nechceme s nimi o mesiac zahrať v Prievidzi. Ok.

Nany nám zatrhol bicie. To ma trochu zamrzelo, lebo náš nový bubeník Maťo Richtarčík, je pre mňa a Ziba, čosi ako nová hračka, ktorú sme si dosť oľúbili. Ale nás len tak ľahko chlapec nezastraší. Zohnali sme kachon. Pridali pár činelov, tamburínu pod nohu a komorný variant máme vyriešený pekne v trojke.

Prvý deň festivalu býva vždy výnimočný. Očakávania, či všetko bolo pripravené tak ako má byť, či nebude napríklad vďaka vyššej moci meškať niektorý z účinkujúcich a či bude všetko podľa plánu sa organizátorom preháňajú hlavou. Nebolo tomu inak ani v mojom prípade. Mal som na starosti dramaturgiu a organizáciu Komornej scény jedenásteho ročníka festivalu Lodenica. Pri zostavovaní programu bolo potrebné prihliadnúť na niekoľko obmedzení, z ktorých spomeniem to hlavné - nižší objem finančných prostriedkov, ktoré sa tento rok podarilo zabezpečiť. Darmo raz, globálna kríza aj na tomto poli ukázala svoju silu. Program sa však podarilo dať dohromady a tak nakoniec nič nebránilo tomu, aby sa vo štvrtok 27.augusta 2009 otvorili nielen brány festivalu, ale aj veľkokapacitný stan komornej scény, ktorá otvorila svoju náruč už po piatykrát.