Odišiel dobrý chlap

V týchto dňoch - po viac ako roku (!!!) - dorazila ku mne mimoriadne smutná správa. Jej smútok ešte znásobuje fakt, že v časoch mobilnej a internetovej komunikácie som sa dozvedel o úmrtí blízkeho človeka z muzikantskej brandže, tak neskoro ...
V prvotnom šoku som oslovil zopár známych - členov spriatelených kapiel - v snahe získať nejaké informácie o okolnostiach smrti nášho spoločného známeho. Nepríjemné prekvapenie však ešte narastalo, keď mi všetci oslovení postupne odpísali, že oni o tom takisto nič nevedia...

DANO STRUHÁR - bol človek, ktorého som spoznal koncom 80-tych rokov, vďaka účasti našej kapely (ZABUDNUTÍ) na ZAPRÁŠENÝCH CESTÁCH. Tento festival bude pre generáciu nastupujúcich interpretov, v spleti súčasných akcií, dnes už asi neznámym pojmom.
ZAPRÁŠENÉ CESTY - boli pred rokom 1989 jediným miestom, kde sa dalo „ukázať svetu“ . Boli tou povestnou prvou lastovičkou, ktorá síce leto nerobí, ale bez nej by asi nikdy neprišlo. CESTY mali podľa vtedajších krajov tri predkolá. To stredoslovenské bývalo v Brezne. Práve tu - na horehroní - v tom čase žil a pôsobil Dano.
Kultúrny pracovník DK pri ZK Mostáreň Brezno, ktorého blízky vzťah ku country osudovo predurčil spolupodieľať sa na organizovaní Ciest. Bol dušou a hnacím motorom stredoslovenského postupového kola tohto festivalu. Charizmatická osobnosť, plná elánu – akou bezpochyby Dano bol, vždy vyžarovala pokoj, pohodu a dobrú náladu. Zo ZAPRÁŠENÝCH CIEST v Brezne som mal vždy dobrý dojem. Schádzala sa tu skvelá partia ľudí rovnakej „krvnej skupiny“. Tam sme získavali svoje prvé skúsenosti v konfrontácii s inými kapelami, spoznávali nové tváre a nachádzali v nich kamarátov na celý život. A za tým všetkým bol Dano.
V tej dobe sme ešte všade neboli a všetko nevideli...Ešte sa netváril každý z nás ako majster sveta. Aj keď on by si ten titul – bez irónie – určite zaslúžil!
Dana som vnímal na Cestách ako „dievča pre všetko“. Určite mal team ľudí s ktorými spolupracoval, ale videl som ho takmer všade. Človek prvého i posledného kontaktu. Bol za korenšpodenciou, a seminármi ktoré akcii vždy predchádzali. Robil dramaturgiu, moderoval, mihol sa pri vstupe aj v bufete. Na šatni nám pred vystúpením dobehol pozdvihnúť náladu a odplašiť trému. Stihol si s nami zaspievať aj na jam session a v nedeľu ráno pri odchode z Brezna nezabudol „zalomiť palec“ ....
Dnes keď už takmer všetci všetko vieme a úspešne sa preklikávame životom - mnohé veci z toho obdobia sa nám javia ako trápne, smiešne, či nepochopiteľné.
V čase keď sme o mobilných telefónoch ešte ani nesnívali a o internetových vyhľadávačoch nebolo ešte ani chýru – Dano hľadal a nachádzal riešenia ako zlepšiť komunikáciu medzi kapelami a prípadnými záujemcami o ich produkciu. Vydal adresárovú brožúrku s tak potrebnými kontaktmi pre rozvoj a napredovanie country – folkovej hudobnej scény.
Začiatkom 90-tych rokov bol jedným zo zakladajúcich členov SAHC – Slovenskej asociácie hudby country.
Okrem ZAPRÁŠENÝCH CIEST stál Dano Struhár aj za vznikom a organizovaním úspešnej prehliadky Country za mestskou stodolou. Dnes štafetový kolík jej organizácie nesie skupina Vodopád. Práve s Vodopádom – minimálne jedno desaťročie existencie tejto kapely – je spätý aj život Dana Struhára. Vo Vodopáde bol Dano niečo ako nehrajúci kapitán, stmeľujúci prvok, alebo ako sa dnes coolovo hovorí – manažér. Taktiež sa podpísal pod niekoľko textov z repertoáru tejto skupiny. Záhadou zostáva, že na internetovej stránke Vodopádu dnes nie je o ňom absolútne žiadna zmienka. Nenájdete tam dokonca ani jednu, jedinú fotografiu. Nič o tom, že nejaký Dano Struhár vôbec existoval ...toto asi nikdy nepochopím
. Určite mal Dano aj svoje mínusy. Iste aj slabé stránky. Tak ako každý normálny človek. Nazdávam sa však, že tie silnejšie boli pozitívne. A vysoko uňho prevyšovali zápory. Pre slovenskú hudobnú scénu urobil tento človek naozaj dosť. A naša scéna dnes zostala nemá...
Toto si teda Dano – za všetko čo pre nás urobil – nezaslúži! Nikomu nechýba? Mne áno! Dano, aj keď si odišiel – ako nebolo u teba nikdy zvykom – bez rozlúčky, chcem Ti povedať za seba, za naše skupiny – UDENÁČI, ZABUDNUTÍ a ČOCHCIARI, ale aj v mene kamarátov z kapiel LOUZIANA, KREDENC a OTLAKY jedno veľké ĎAKUJEM!

Jojo Gocman
v Tužine 25.8.2006

Z reakcií krátkych sms, emailov...

- Odišiel dobrý chlap, ktorý patril k nám!!!
Igor Jarolín (Kredenc)

- Nemôžem si akosi zvyknúť, že sa už pohybuje v iných sférach....
Túla sa tam niekde po zaprášených nebeských cestách, alebo si len tak leží v modrej tráve za nebeskou stodolou ... jogo

- Som prekvapený, smutný, zároveň aj sklamaný... že nikto nedal vedieť .... Čo sa to s nami deje????
Anton Cisík ( Louiziana )

Žijeme ozaj nejaké zvláštne časy. Ľudia, ktorí vždy mali - a nazdávam sa, že ešte stále majú - k sebe blízko, zrazu nevedia jeden o druhom.
Média nás denne kŕmia balastom nepodstatných - kultúre a človečenstvu na míle vzdialených informácií. A my pomaličky a nenápadne degenerujeme...
Nepríjemný vírus „BULVÁR MM...“ sa vkradol do našich „pamätí“ a likviduje jeden bunkový klaster za druhým. Je najvyšší čas spustiť defragmentáciu a čistenie disku.
Kým nie je neskoro ...
Lebo potom už nepomôže ani „obnovovanie systému“