Reklamu s farebnými loptičkami na istý televízor pozná hádam každý a nezabudnuteľná pesnička Heartbeats, ktorá v nej zneje, dokázala u mnohých vyvolať príjemné zimomriavky. Najmä vďaka hlasu Josého Gonzaleza, skvelého indiefolkového pesničkára zo Švédska. Jeho koncerty sú nežné, lyrické a pritom nesmierne silné. V júli na trenčianskom letisku to určite bude dojímavý zážitok.
„Ak je základom vesmíru superstruna, hudba veruže má čarovnú moc“
O niekoľko dní sa v Čajovni za siedmim horami uskutoční vcelku ojedinelé vystúpenie dvoch pozoruhodných osobností. Miro ŽiariSlav Švický a Janko Majerčík sú ľudia ktorí majú nesmierne blízko k prírode a k pôvodným hodnotám a to ako vo svojich piesňach tak i vo svojich životoch. Ich priateľský koncert sľubuje veľmi príjemný zážitok, dovoľte nám teda aby sme vám ŽiariSlava predstavili krátkym rozhovorom.
Je po novom roku a ty chystáš nové veci - na plagátoch pripravovaných podujatí sa objavili hneď dva nové výrazy - DREVNOTEPY a OBRAZOVÝ KONCERT. Čo sú to za novinky? Na čo sa môžu tvoji priaznivci tešiť? Drevnotepy, to ako viacej dreva a drevnosti? Alebo viacej rytmu - tepu?
Drevnotepy je dvojzmysel, pretože drevné znamená nielen dávne, ale to slovo má vzťah aj ku drevu. Z dreva sú nástroje, ktoré si človek berie zo sebou - bubny doby, obradný ozembuch, píšťaly, fujary, korytová basa i korýtkové husle, husle, prírodná basgitarka, gitara prírodná i elektrická je z dreva. A "tepy" znamená rytmy, ako tep našich sŕdc - ako keď kováč tepe do železa a ako nám krv tepe v žilách, tak piesne tepú svoje vyšívačky na našej ceste. Všade je tep. V hviezdnych sústavách, najmenších časticiach i živových (energetických) superstrunách, ktoré sú vraj základom hmoty. Ak je základnou časticou vesmíru superstruna, ako najmenšie vlnenie so svojim tepom, tak takto by aj exaktný vedec mohol pochopiť, prečo môže mať hudba čarovnú moc.
Bol som jedným z folkofilov, ktorí s nemalou pípeťou čakali na zrodenie CD debutu kapely Orbus, musel som byť trpezlivý, pretože 11 pesničková ochutnávka tejto bratislavskej formácie sa rodila dlho-predlho. Novorodeniatko mi v bakelitovom povijane odovzdal v Banskej Štiavnici na Trojičnom námestí Martin s pyšným, no pokorne sklopeným zrakom. Netrvalo dlho a zoznámil som folkové neviniatko s CD ringišpíľom, na ktorom som mu doprial v priebehu najbližších dní divokých jázd neúrekom.
Folková kapela Kofein, realizátor viacerých hudobných a charitatívnych projektov v Čechách aj na Slovensku sa v týchto dňoch vydáva na 4-mesačné koncertné turné po českých a slovenských väzeniach. Koncertnou šnúrou, nazvanou „Kofein Prison Tour“ sa zakladajúci členovia - Oliver Sinay a Katka Žilová rozhodli rozšíriť svoje hudobno - charitatívne aktivity do miest, ktoré ostávajú drvivej väčšine verejnosti neprístupné.
V sobotu 10.októbra 2009 podvečer nás navždy opustil vo veku 28 rokov spevák, gitarista, kamarát a hlavne skvelý človek Peter Dula. Peťo spravil spolu s Veslármi pre slovenskú country hudbu veľmi veľa a posunul ju viac než len na európsku úroveň. V sobotu prehral svoj dlhoročný boj s rakovinou. Patrí mu obdiv a vďaka za všetko.
Vyjadrujeme týmto úprimnú sústrasť jeho najbližšej rodine a rodičom.
Peter Dula sa narodil v Košiciach v roku 1981. Ako veľmi odhodlaný a talentovaný mladý hokejista sa v roku 1999 vydal do Bostonu, kde hral v juniorskej lige a pevne veril, že sa mu časom podarí uspieť v NHL. Jeho plány však boli zmarené, keď mu bola diagnostikovaná rakovina (Hodgkinsov lymfóm). Behom šesťmesačnej liečby v Bostone bola choroba úspešne zažehnaná a Peter sa mohol vrátiť na Slovensko. Bohužiaľ, za niekoľko mesiacov sa choroba vrátila a Peter musel podstúpiť takmer ročnú náročnú liečbu s transplantáciou kostnej drene. "Bola to tá najťažšia bitva môjho života, ale dostal som sa z toho," povedal Peter.
Obľúbený a vysoko uznávaný írsky pesničkár Mark Geary odohrá začiatkom novembra 7 koncertov od Prahy až po Viedeň. Na všetkých koncertoch mu budú spoločnosť robiť českí a slovenskí pesničkári a to v Prahe a Českých Budějoviciach to budú Nestíháme, v Jihlave Martina Trchová, v Mohelnici Zdeněk Hamřík.
Slovenský koncert otvorí 11.novembra 2009 v DK Lúky (Vígľašská , Bratislava -Petržalka) Sany (Slávo Grék -Sanyland).
Dublinský rodák Mark Geary (1973) sa hudbe naplno venuje už od svojich 19 rokov, kedy sa natrvalo usadil v New Yorku. Na svojom konte už má štyri sólové albumy a soundtrack k filmu Loggerheads. Zatiaľ posledný album Opium (2008) zdobí zvuk legendárneho londýnskeho štúdia Abbey Road (pripomína vám to niečo? nemýlite sa :-)). Jedenástimi novými piesňami Mark dokazuje, že správne a citlivo namiešaná porcia melanchólie, zamyslenia a neveselej mestskej poetiky nemusí nudiť.
Dnes si už nedokážem presne rozpamätať na deň kedy sme sa prvý krát stretli. Mohlo to byť asi tak v roku 1988. Bol pekný, slnečný deň. Skoro ako ten dnešný, no celkom iste nebola jeseň, ale skorá jar.
Naše prvé hudobné zoskupenie - nazvané prapodivne ako aj všetky ďalšie -UDENÁČI- malo ten deň skúšku. A práve tóny gitár, flauty & kontrabasu pritiahli Rasťa ku nám na dvor.
Bol to vzťah nie na prvý pohľad, ale na prvé počutie. :-) Jednoducho sme si padli do nôty. Dnes viem, že nám ho musel "do cesty" zoslať sám boh... Ten deň sa zrodilo jedno veľké kamarátstvo a zapálila sa iskierka z ktorej neskôr bol poriadny plameň... Symbióza vzácneho a ojedinelého spojenia našej hudby a jeho textov. Z miliárd nekonečných možností, ktoré vesmír ponúka - úžasná zhoda. Že sme sa stretli (našli?) práve MY, zrovna TU a TERAZ.
"Doplna fľaša, prítomnosť je naša a dvíhajú hlavy zabudnutí..." - tak sa spieva v piesni Zabudnutí od kapelky Zabudnutí, ktorá úspešne pôsobila začiatkom 90-tych rokov na slovenskej hudobnej scéne.
Ľubo Puki Wagner ťa v istom čase prizval aj do pesničkárskeho spolku o ktorom viem, žiaľ, iba toľko že sa volal Prvá pesničkárska úderka. Mohol by si nám povedať čo to vlastne bolo?
Fungovali tam vtedy Mišo Recký z Brezna a Jano Milan z Pohorelskej Maše a chodievali po Slovensku po nejakých festivalíkoch a súťažiach. Ľubo mal v tom čase Folkparádu na rádiu Lumen čo znamenalo aj mnoho kontaktov. My sme sa stretli v klube Hudobroň v Liptovskom Mikuláši a tam ma oslovil a spýtal sa či by sme nemohli chodiť hrávať spolu ako partia. Tak ma "adoptoval", ako to on hovoril, do pesničkárskej úderky. Momentálne je to veľmi prispaté. Ľubo už nepracuje v rádiu Lumen a ja neviem čo sa deje. Viem, že chce 17. novembra zorganizovať nejaký festival v Banskej Bystrici. Má sa to volať Popapuli ale to je všetko čo viem.
Ľubo mi akokeby ukázal cestu a on ma povodil po všetkých tých festivaloch, dotiahol ma na drotáriu, boli sme na Dudinskej stope, na Porte. On je ten človek ktorý ma tak potiahol.
Janko Majerčík (1969) sa na folkových pódiách, na rozdiel od väčšiny slovenských pesničkárov, objavil len pred pár rokmi a takmer okamžite sa dostal do povedomia. Pomohla mu v tom nielen originalita formy i obsahu jeho piesní ale hlavne presvedčivosť s akou ich dokáže interpretovať. Inšpirovaný slovenskosťou v tom najpôvodnejšom zmysle slova, životom v rázovitej oblasti, na dedine, prírodou a čistotou ducha je totižto nielen človekom, ktorý si s touto tématikou vie originálne poradiť, ale tiež človekom, ktorému to ani na chvíľku nemáte problém uveriť. Na svojom konte už má 2 albumy, tretí snáď uzrie svetlo sveta do konca tohto roka. Pravidelne si odnáša ocenenia zo súťažných prehliadok a festivalov a svoje miesto má aj v encyklopédii Folk na Slovensku. Napriek tomu všetkému vás počas rozhovoru s ním najviac uchváti neuveriteľná pokora.