Tma. Spoza čiernej opony vychádzajú chudé holé nohy v podkolienkach a gitara pod bradatou hlavou. Had. Ha! Spieva pieseň o duši a opona veľkodušne vpúšťa dnu ďalšie duše – Katku, Radiara, Luciu a Seejfa. Koncert začína.
Hľadisko je plné ľudí a očakávania. Pretnú sa uhlopriečky hlasov tam, kde majú? Áno, pretli sa. Vokály ako z Queenu.
Seejfo má na pódiu rozloženú malú muzikantskú kanceláriu a obsluhuje striedavo gitaru, bodhrán, flautu a rainstick. Katka hladká svojho Warwicka a občas niečo nenápadne zanôti. Lucia sa ladne vlní a spieva ako anjel, Had, keď práve nehrá na gitare, rozhadzuje rukami a dáva jeden brilantný moderátorský vstup za druhým, Radiar sa zlovestne týči, oveľa milšie tvári a hrá na gitare, spieva a fúka na píšťalku. V jednej piesni (tuším Čajovňa v podzemí) sa pridáva aj výborný trubkár Robo Kolář (vystupuje ako hosť aj na CD).
Tesne pred prestávkou sa odohrá slávnostný krstiaci akt pod taktovkou krstnej mamy Soni Horňákovej. Krstí sa vodou z prameňa Malého Dunaja, ktorý mimochodom pramení všade.
Po krste postupne pristupuje k mikrofónu dlhý rad sudičiek a všetky želajú kapele aj jej prvorodeniatku dlhý a šťastný život. Ak sa tieto priania vyplnia, kapela bude žiť naveky a bude rodiť jeden album za druhým.
Prestávka. Had nás vyháňa do foyeru, kde nás čakajú koláče priamo z jeho pece. Výborné. Fanúšikovia sa hlučne dožadujú cédečiek. Mysami chvíľu odolávajú, vzápätí však otvárajú prvú krabicu. Album ide na dračku.
Po prestávke dostávame prednášku najprv o bodhráne, potom o basgitare. Radiar má niečo s gitarou, takže si ešte vypočujeme Hadovu veršovanú rozprávku a strašne veselý príbeh o alergii na mačacie chlpy. Koncert pokračuje ďalšími krásnymi piesňami a atmosféra sa dostáva do stavu neuveriteľného uvoľnenia. Trubkár Robo posediačky sníva s trúbkou v ústach, Lucia sa vyzúva a tancuje po pódiu bosá, Had sa vrhá na uvoľnený stupienok a líha si doluznačky, aby sa lepšie počul a aby mohol spev hlbšie precítiť. Energia sa križuje po celej sále, chce sa dostať von, ale nemá kade, tak sa vracia, zráža sa s novými vlnami a vytvára mohutné neviditeľné polia.
Je po koncerte. Prídavok v podobe Seejfovych Snílkov a opakovanie úvodnej piesne o duši v podaní celej kapely. Odchádza Seejfo, za ním Katka, potom Radiar s Luciou a opäť sú tu len chudé holé nohy v podkolienkach a gitara pod bradatou hlavou. Pieseň doznieva pomerne rýchlo v ušiach, ale veľmi dlho v dušiach.
Mário Polónyi
p.s.:
vybrané sudby:
Dušan Franců: Ak o takych dvadsať rokov
Budem este schopný krokov
Pridem sem do tejto sály
Aj keby ma priniesť mali
Muzikanti sa sem vrátia
Had bude zas v krátkych gatiach
Pridu s novými piesňami
A budu sa volať "My s vami"
Mário Polónyi:Asi sa mi Mysami máli.
Masíruje ma silami hlasov
a hlasy ladia si do krásy králi
s misami vzdychov. Sluch vzdychá mi krásou.