Na hodine gitary malému Dominikovi vysvetľujem, kde nájde na hmatníku tón f2. Chlapča nevníma, díva sa kamsi dohora s neprítomným výrazom v tvári.
- Prepáč, Dominik, mohol by si nachvíľu prestať vnímať signály svojich priateľov z Marsu a otočiť sa ku mne?
Žiačik pomaly otočí hlavu, ústa sa mu rozškľabia do šťastného úsmevu a so zvláštnymi svetielkami v očiach sa ma opýta:
- Ako viete, že som z Marsu?
to mi pripomenulo jeden vtip