Folkfórum Live hostilo Janka Kulicha a skupinu Jej družina

V nedeľu 10.marca sa uskutočnil v poradí už tretí zo série koncertov Folkfórum Live. Soňa Horňáková si tentokrát ako hostí pozvala prievidzkého pesničkára Janka Kulicha a skupinu Jej družina. Koncert začal na minútu presne a ako prvý sa predstavil folkový pesničkár Janko Kulich. Po úvodnej piesni, ktorú odohral sám, si na pódium pozval na výpomoc ďalšieho slovenského pesničkára Petra Lachkého. Ten mu pomáhal s aranžovaním piesní počas ich nahrávania na Jankov debutový album (zatiaľ ešte nevyšiel).

Peter inokedy veľmi zhovorčivý, sa ujal úlohy hosťa veľmi svedomito a len hral doprovody k Jankovým inak veľmi pohodovo zaspievaným skladbám. Spočiatku, v prvých dvoch skladbách bol jeho výkon trochu strnulý, no rozohral sa veľmi rýchlo a dokázal, že si zaslúži úlohu hosťa na tomto koncerte. Hrali sa hlavne piesne z Jankovho pripravovaného albumu, ktorého pracovný názov zatiaľ znie "No jasné". V piesni Ilúzie Peter použil na doprovod netradičný rytmický nástroj "papľuh", ktorý sa skladá z dvoch dlaní a dvoch líc. Hrá sa na ňom rytmickým udieraním dlaní na líca. Pre interpréta je však dosť vyčerpávajúce na ňom zahrať viacero pesničiek, nieto ešte celý koncert :-). Janko spolu s Petrom vytvorili pravú folkovú atmosféru. Svoje vystúpenie zakončili piesňou, ktorú Janko sám zaradil medzi typ piesní "vianočných" a jej názov snáď napovie viac, volá sa "Cikanička". S publikom sa títo dvaja muzikanti nakoniec dokázali rozlúčiť až po troch prídavkoch.

Po nich na scénu prišla skupina Jej družina. Zuzana Mojžišová, zjavne líderka celej osemčlennej zostavy na začiatok v krátkosti predstavila skupinu, publikum sa dozvedelo, že skupina pochádza z Banskej Bystrice a hrá slovenský folklór v taktrochu netradičnom rockovom prevedení. Ja osobne som sa na ich vystúpenie veľmi tešil. Mal som na to viacero dôvodov. Jedným z nich bola moja folklóristická spevácka minulosť v nemenovanom bratislavskom folklórnom súbore a teda môj vrúcny vzťah k ľudovej piesni, ďalším bola moja zvedavosť po koncertnom zážitku z vystúpenia skupiny, o ktorej som toho už dosť počul a ktorej CD radím vo svojom zozname do jednej z vrchných zásuviek. Na folku.sk sme už totiž mali možnosť predstaviť ich CD asi pred pol rokom. Po úvodných tónoch gájd sa teda na pódiu pred tým ponoreného do pokojných Jankových piesní rozpútal folklór s rockovými aranžmánmi. Spočiatku mal zvukár problémy s dobrým nastavením a počas prvej piesne si kontráš kontroval na svojej viole viacmenej iba pre seba. Mierny problém bol aj s odposluchmi. Po čase sa skupine spoločne so zvukárom podarilo doztať zvuk do ako-tak normálnej hladiny počúvanosti, aj keď musím povedať, že pred mesiacom bol koncert nazvučený lepšie. Technika však má svoje vrtochy a akoby naschvál ich prejavuje s obľubou práve na live koncertoch. Vráťme sa však k piesňam. možno niektorí čakali hudbu typu Ghymes, alebo Vlastu Rédla. Nič také sa nedialo. Zuzana spievala svojím charakteristickým hlasom, vytrénovaným spievaním vo folklórnom súbore Partizán, v Slovenskom gajdošskom združení a v Orchestri ľudových nástrojov SRo. Spievala piesne z Liptova, Horehronia, Podpoľania, Spiša, Zemplína, Šariša a dokonca zaznela aj rusínska pieseň. Kapela spolu s druhou speváčkou jej pri tom robili melodické podklady, ktoré by si však miestami zaslúžili ešte nejaký ten nápadík naviac. Interpretácia ľudovej piesne je obmedzovaná vo viacerých smeroch. Aby sa zachoval charakter piesne a regiónu, musí byť dodržaná správna rytmika a frázovanie, speváci toho-ktorého regiónu používajú charakteristické spevácke ozdoby a tiež je veľmi rôznorodá práca s dynamikou spevu. Toto všetko je len časťou z celého komplexu faktorov, ktoré sú nevyhnutné na to, aby pieseň znela autenticky a hodnoverne. Zuzana sa pri speve cíti ako ryba vo vode a bolo to na nej aj vidieť. V jej speve boli všetky tieto atribútu zahrnuté, spievala veľmi čisto a zreteľne. V niektorých pasážach by sa však podľa mňa hodilo trochu viac "živelnosti" a emócií. Pri takom počte vystúpení, aké má Jej družina pred sebou počas letnej festivalovej sezóny sa aj tento nedostatok isto podarí za krátky čas odstrániť. Z inštrumentálnych výkonov najlepšie hodnotím hráča na dychové nástroje (gajdy, píšťalky, fujara a fu) Rasťa Andrisa. Jeho výkon privádzal aj časti publika, inak menej naklonené tomuto druhu hudby, do údivu a prinútil ich tlieskať. Hádam najväčší úspech zožal inštrumentálnou fujarovou skladbou. Jej družina svojím repertoárom dokáže publikum vtiahnuť do hudby. Je osobitá, zohratá a hlavne mladá, to sú predpoklady, ktoré ma oprávňujú k tomu, aby som sa zahral na sudičku a predpovedal im sľubnú budúcnosť :-) S publikom sa tiež nakoniec dokázali rozlúčiť až po troch prídavkoch a to aj vďaka nemalej podpore časti publika v hľadisku, ktorí na Jej družinu nedajú dopustiť. Z koncertu som odchádzal správne folkovo a folklórne naladený a už sa teším na to, čo nám organizátori pripravia o mesiac. :-)

Radiar