Neviem ako vy, ale ja sa už veľmi teším na leto. Teplúčko, pohoda, troška folkovej muzičky na festivaloch a tak, veď to asi poznáte. Folkovú jar som síce vynechal, a keďže tohto roku sa konajú výberové predkolá na letné festivaly formou zasielania demo CD a Strunobranie sa zrejme tiež nebude konať, už som si myslel, že moje folkové leto sa začne na Prameňoch v Sklených Tepliciach začiatkom júla. Po neúspešnom pátraní v hlbinách internetu po nejakých informáciach o Porte sa zrazu nejaké info zjavilo na folk.sk a aj v niektorých poštových schránkach. „Takže regionálne kolá Porty predsa budú?" Mal som síce trošku neistotu v dátume konania predkola porty v Partizánskom, ale nakoniec som predsa vyrazil ráno 7.mája do mesta obuvy.
Napriek sobotnému striedavému počasiu sa mi areál reštaurácie Salaš, v ktorého priestoroch sa súťažilo, ihneď zapáčil. Voňal trošku novotou a trochu „country saloonovou" atmosférou. Hralo sa vonku, na celkom príjemne zariadenom dvore, takže vystúpenia nerušil hluk z výčapu, ani ruch okolia, keďže Salaš je mimo mesta, pod lesom. Na „reklamnom" plagátiku bolo uvedených tridsať kapiel a sólistov, na časovom rozpise šestnásť, no hralo ich napokon iba štrnásť. Napriek tomu sa areál v priebehu popoludnia prekvapivo zaplnil na muziku naladeným publikom. Určite tomu pomohol aj veľký počet domácich účinkujúcich.
Neľahká úloha naštartovať hudobný maratón predkola pripadla Mirovi Ďurišovi z Trenčína, ktorého určite poznáte ak už nie podľa klasickej folkovej muziky, tak určite podľa charakteristickej zelenej gitary. Na minuloročnej Vandemúze sa síce predstavil aj so speváčkou, ale tentoraz stál na pódiu osamotený. Obyčajné pesničky zo života zahral trošku s divadelným zafarbením, zaznievajúcim hlavne v speve, čo nie je nič neočakávané, keďže sa ochotníckemu divadlu aktívne venuje. Osobne mi síce trošku prekážajú neisté miesta v textoch, ale vyvažuje to niekedy naozaj silnými motívmi.
Následne nastúpilo na pódium gitarové duo GG, podľa všetkého z Partizánskeho, čomu nasvedčoval hlavne „dav" fanyniek a kamarátov týchto mladých chalanov. Vystriedala ich skupina Holdon opäť z Trenčína. Po Holdone javisko ovládol číry country rytmus v pesničkách skupín Zubri a Laso, počas vystúpenia ktorých bolo možné sledovať zaujímavý jav medzi „prípravovňou" kapiel, ktorou bola miestnosť s výčapom, a vonkajším priestorom. Aj bez vizuálneho kontaktu totiž títo borci dokázali dosť dlhú chvíľu perfektne šlapať spoločne do rytmu, a to hrala každá kapela zrejme inú pesničku...:)
Po obdržaní kávy a bryndzových halušiek som sa teda opäť presunul do „kotla" aby som si vychutnal ohlásenú world music v podaní Almázie. Po nazvučovacej „Gorale", známej v podaní Čechomoru, sa spustila spŕška ľudových pesničiek v podaní husle, akordeón, gitara, basgitara a bicie. Úplným vrcholom bola pieseň „Neďaleko od Trenčína". Pri takomto repertoári by to chcelo asi tak o 100% viac nasadenia a riadne prekopať aranžmány. Muzikanti pôsobili zdatným dojmom, huslista primášuje ľudovku, takže ak poriadne popracujú a vydržia na folkových pódiách, onedlho môžu na scéne pôspobiť osviežujúco, „novátorsky".
To už sa pomaly pripravila kapela Folktón zanôtiť svojich pár pesničiek. Ako už spomínal Maroš Vojtko v reportáži z festivalu „Folková jar", kapela má príjemné texty o niečom a chýbajúci úsmev na javisku (okrem perkusionistky, ktorá aj sólovo spieva). Mal som z Folktónu celkový dojem neistoty a trémy (umocnení aj „zakopnutím" basgitary v jednej pesničke a nie celkom presvedčivej flaute v úvode inej piesne), ale napriek tomu sa mi ich vystúpenie páčilo a ak sa objavia na nejakom festivale, ktorý budem mať možnosť sledovať, určite ich koncert nevynechám.
Tibor Zsido ako Tipe-A následne predviedol, ako má správny folkový muzikant využiť prítomnosť výbornej speváčky k umocneniu svojej tvorby, z ktorej ma tentoraz zaujali najmä pesničky „Pavúk" a „Fotky". Takto Tipe nasadil latku najlepšieho pesníčkára tohto popoludnia pomerne vysoko, tak som bol zvedavý, čím budeme pokračovať.
Nasledovala prestávka a po nej bluegrassové Šidlo z Partizánskeho s premiérujúcim banjistom a Country kravy z Bánoviec nad Bebravou. Pravda je, že sa im podarilo trošku rozparádiť publikum, čo však nepomohlo Majke Šebeňovej z Banskej Štiavnice, ktorá po nich svojimi piesňami a jemným hlasom už nedokázala upriamiť pozornosť divákov. A zrejme ani poroty... Tipeho rukavica zostala hodená.
Ďalšiu dvojicu Duo Rajka opäť z Partizánskeho podporili diváci viachlasom v trampských klasikách. Mississipi mi v ušiach znelo, ešte keď sa pripravovala skupina Turkovci. Tentoraz znovu bez perkusií, ktoré pre chorobu nechali doma, ale s o to väčším nasadením. Narozdiel od ostatných účinkujúcich sa predviedli bez zaváhania úplne profesionálne, čím zapôsobili ako zjav z iného sveta. Výborná hudba, skvelá inštrumentalistika, dokonale ladiace a doplňujúce sa spevácke výkony ma postavili pred otázku, načo sa kapela ich formátu ešte musí zúčastňovať festivalových predkôl, každý zainteresovaný organizátor by ich určite mal chcieť zaradených v programe svojho festivalu aj bez „súťaženia". Alebo nie?
Po aplauze pre Turkovcov nastúpila na pódium Zuzana Zamporyová z Bošian, ktorú možno poznáte zo skupiny Zasa tu fasa, so svojimi piesňami, kde naplno previedla čo všetko so svojím hlasom dokáže. Mám rád, keď spevák mení nálady a farby spevu a tu sa striedala melanchólia aj s radosťou, či smútkom, až ku koncu som zacítil náznak afektu . Jej výkon ma zaujal naozaj tak veľmi, že som jej okamžite odpustil rým „voní - koní" z úvodnej skladby. Páčilo sa mi aj použitie „ústnych perkusií" v pesničke „Ikarus". Takže na záver malé prekvapenie a moju súkromnú imaginárnu pesničkársku trofej si podelili Tipe-A a Zuzana Zamporyová.
Porota v zložení Slavo Kmeť, Peter Pencl a Viliam Vágner nakoniec rozhodla o postupujúcich na celoslovenské finále Porty, ktoré sa bude konať 28. mája v Bratislave na Kuchajde. Víťazmi tohto regionálneho kola sa stali skvelí Turkovci a domáce Šidlo, náhradníkmi Zubri a Country Kravy. Po vyhlásení výsledkov sa gitary chopil predseda poroty Slavo Kmeť a odspieval pár svojich pesničiek a dokonca aj hitov, ako „Když si báječnou ženskou...", a „Knockin` on heaven`s door", ktoré si s ním diváci zanôtili. Či nasledoval avizovaný Countrybál, alebo sledovanie hokejového stretnutia slovenských hokejistov s Českom, s určitosťou neviem, pretože už som mieril po príjemne strávenom dni priamou cestou domov a za ďalšími hudobnými stretnutiami.
Zostáva len poďakovať organizátorovi Marekovi Žiškovi za príjemne zvolené prostredie a organizáciu muzikantského zápolenia a zvukovému majstrovi Pištovi Kotlárovi za snahu nazvučiť aj menej obvyklé podujatie.
Napísal Folkon.