Pesnička na víkend #6: Dúha: Spomienky

Nie je tomu tak dávno, čo sme v článku Na nebi som konečne zazrela Dúhu predstavili Prievidzskú skupinu Dúha. Samozrejme, že už vtedy sme náš mp3 archív obohatili o ich pesničky, k akordom k jednej z nich sa však v rámci nášho letného seriálu dostávame až teraz. Volá sa jednoducho - Spomienky.
Ak chcete, aby sa tu objavila aj vaša pesnička, potrebujeme od vás jej mp3 verziu, prípadne povolenie, že si ju môžme vyrobiť z dostupného CD. No a samozrejme, text s akordmi. Ak už máte v našom archíve nejakú svoju pieseň, stačí nám text a akordy a názov tej piesne, ktorú chcete pridať do tohto "Letného spevníka".

Samozrejme, že ako vždy nás zaujíma váš názor a návrhy na vylepšenie.

Najprv si stiahnite pesničku.
Tu nájdete viac piesní od skupiny Dúha

Dúha: Spomienky
(kapo 3)


   D                                           Emi
1. Vietor do korún stromov zahnal rozlietaných vtákov,
           A                              D
   dážď padá, v blate svojou silou riečky vymýva.
        D                                    Emi
   Hrom duní, v diaľke počuť zvuk kováčskych nákov,
            A                                  D
   to je to miesto, kde sa kus môjho detstva ukrýva.

2. Domy staré z plotov sú skôr obrovské brány,
   aj ten náš už dávno zničil čas.
   A kto z Vás vrátiť sa skúšal, ten za pravdu iste dá mi,
   že keď pozdravil, tak trochu zachvel sa mu hlas.

          G                        D
R: Tak tu stojím, rukou dotýkam sa kľučky na dverách,
             Hmi                    F# 
   z deravej rímsy mi na kabát padá dážď.
           G                        D
   V duchu vidím, mamin večný úsmev na perách,
             Hmi                                   F# 
   otec sedí za stolom, vedľa neho leží jeho starý plášť.

3. Oči mám slzavé, hrdlo zovreté nevydá ani hlásku,
   s úctou vykročím k zaprášeným, starým hodinám.
   Tie mi odbili môj prvý úspech, prvú veľkú lásku,
   prvý pád, v detskom srdci prvý šrám.

4. Čas uteká, je ako rieka, čo vezme nevráti,
   len spomienky tie zostanú nám.
   Každý z Vás raz v živote, iste niečo stratil,
   niečo čo mal rád, tak ako ja to tu rád mám.

R: Tak tu stojím...

5. Vietor do korún stromov zahnal rozlietaných vtákov,
   dážď padá, v blate svojou silou riečky vymýva.
petiar