V posledných hudobných láskach, o ktoré sa s nami delila Soňa Horňáková, sa venujeme jednej z ikon ženského folku, Joni Mitchell.
Dáma Joni Mitchell
Patrí k ľuďom, čo sa za štyridsať úctyhodných rokov strávených v hudobnom biznise ani raz neopakovali a vždy skúšali niečo nové. V podstate nie je správne hovoriť v súvislosti s ňou o biznise – vždy sa mu vyhýbala a vysmievala. Dnes je to legenda, o ktorej nechýba zmienka v početných hudobných encyklopédiách.Dnes šesťdesiatročná dáma pôvodne túžila pracovať v úžitkovom umení, a tak ako devätnásťročná začala študovať na Alberta College of Art v Calgary. Okrem lásky k vizuálnemu umeniu ju začala zaujímať aj hudba, ako samouk sa naučila hrať na ukulele a gitare. Inštruktážou jej bola kazeta Petera Seegera. V roku 1964 napísala svoju prvú pesničku s názvom Day after Day. V rovnakom roku nechala školu, odišla od rodičov a venovala sa folkovým piesňam a prvému manželovi Chuckovi Mitchellovi. Zakrátko sa s ním rozviedla a na oveľa dlhší čas sa odsťahovala do New Yorku, meno si však nechala. Ak by sa tak nestalo, možno by sme ju poznali ako Robertu Joan Anderson.
Pobyt vo folkáčskej komunite v Greenwich Village jej priniesol prvé úspechy, z ktorých sa dá za najväčší považovať zapáčenie sa vtedy už známej Judy Collinsovej. Tá na svoju LP Wildflowers nahráva dve piesne Joni Mitchell (Both Sides Now a Michael from the Mountains). Okrem iných sa Joni Mitchell zoznámi s Elliotom Robertsom, ktorý sa na dlhé roky stane jej manažérom a zabezpečí jej zmluvu s vydavateľstvom Reprise Records. V roku 1968 vychádza debutová platňa s jednoduchým názvom Joni Mitchell, s nahrávaním ktorej jej pomohol bývalý člen kapely Byrds David Crosby. 28. decembra 1968 odštartuje účasťou na floridskom Miami Pop Festivale štyridsať dní koncertovania. Okrem vzťahu s Grahamom Nashom hudobne spolupracuje s kapelou Crosby, Stills, Nash and Young – v roku 1969 im práve Joni Mitchell „daruje“ hit Woodstock, ako akúsi ospravedlnenku za svoju neúčasť na tomto veľkolepom festivale. Pieseň sa stane hymnou hippies a návštevníkov festivalu, teší sa obľube nielen v podaní CSN&Y, ale najmä kapely Matthews Southern Comfort, ktorá dlho vedie britskú hitparádu.
Nasleduje druhá LP s názvom Clouds (Grammy za najlepší folkový výkon), Mitchell sa v televíznej šou Johnnyho Casha prvý raz stretáva s Bobom Dylanom a boduje v hitparádach. Počas spoločného života s Grahamom Nashom v oblasti Laurel Canyon vzniká podľa mnohých najlepší album z jej folkového obdobia – Ladies of the Canyon, ktorému dominuje klavírny doprovod. Album obsahuje aj dodnes známu pieseň Big Yellow Taxi, z ktorej si motív požičala napr. Janet Jackson alebo ktorú nedávno úspešne prespievala skupina Counting Crows s Vanessou Carlton.
Platňa Blue, vydaná v roku 1971, predznamenala jej inovatívne a invenčné snahy. Nasledovali ďalšie, napríklad Court and Spark (spolu s Blue komerčne najúspešnejšia), jej prvý kompletne elektronický album s fantastickou záverečnou piesňou Twisted.
Encyklopédie rozdeľujú tvorbu Joni Mitchell na tri obdobia: spomínané folkové, kde si vystačila so svojím bohatým hlasom, gitarou či klavírom, ďalej na tzv. folk-jazzové obdobie, keď úspešne spájala folkáčsky štýl s prvkami jazzrocku. To sa ukázalo ako najlepšie – v rokoch 1973 až 1979 „sa znovu mení formálne spracovanie básnického textu, prejavuje sa okúzlenie swingovými speváčkami a snaha spojiť samoukovskú gitarovú techniku s jazzovým doprovodom. Od LP Hissing of Summer Lawns (1975) cez Hejira (1976) až k odvážne koncipovanej LP Mingus (1979) rastie básnická, kompozičná aj aranžérska komplikovanosť skladieb, často nahrávaných v mnohých variantoch, z ktorých je zvolený práve ten umelecky najodvážnejší“. Takto vystihli kus hudobnej tvorby Joni Mitchel autori Encyklopédie jazzu a populárnej hudby. Tretie obdobie sa definuje ako snaha pokračovať vo folkovo-jazzových fúziách a hľadať neznáme, nové a často veľmi komplikované rytmy. Kritikmi je hodnotené pozitívne, na druhej strane mu však často vytýkajú „namyslený intelektualizmus“ alebo „prehnanú ambicióznosť.“
Joni Mitchell je spolu s Joan Baezovou najvýznamnejšou predstaviteľkou ženského folku. Vo svojich pesničkách sa zaoberá vzťahmi medzi mužom a ženou, prejavuje sa v nich aj jej osobná neúspešná a dlhoročná snaha nájsť si partnera. To je však len jeden z mnohých rozmerov jej piesní – nikdy neupadajú do stereotypu a monotónnosti. Má na konte 21 platní (nerátame kompilácie), z posledných menujme tri – Turbulent Indigo (1994), Taming the Tiger (1998) a Both Sides Now (2000). Na jej oficiálnych stránkach vám spadne sánka pri čítaní množstva interpretov, ktorí si požičali jej hudobné motívy. Sú ich stovky.
„Žena s gitarou ako nikto iný. A tiež s odvahou vymyslieť si vlastnú cestu a vydať sa po nej.“
„Napriek tomu, že Joni Mitchell je v prvom rade známa svojím pesničkárstvom a spevom, je to tiež veľmi objavná klaviristka. Používa nádhernú zmes rôznych polôh, má rada zaujímavý a posplietaný prstoklad,“ komentovali niektorí poslucháči jej tvorbu.
Záver hudobných lások Sone Horňákovej
V štyroch pokračovaniach rubriky Hudobné lásky Sone Horňákovej sme vám na Folk.sk prinášali informácie o albumoch, ktoré stoja za zmienku práve podľa Sone. Na úplný záver vám ponúkame jej odpoveď na otázku, čo ju v hudbe momentálne teší, na čo by rada upozornila.
Soňa Horňáková: „Je to súčasná alternatívna hudba. Fúzie rôznych alternatívnych hudobných žánrov (blues, jazz, folk, folklór, elektronika, ambient, industrial...), ktoré ani neviem všetky pomenovať, pretože vznikajú a zanikajú závratnou rýchlosťou. Asi ako všetko, čo dnes žije a ešte dýcha. Táto hudba má mnoho podôb, je pestrá, invenčná a inteligentná. Chvalabohu existuje dosť interpretov a tvorcov, ktorí ju produkujú.“
V rubrike Hudobné lásky budeme na Folk.sk pokračovať. Tešte sa na ďalších zaujímavých ľudí – nielen predmetných interpretov, ale aj umelcov, ktorí vás na nich budú upozorňovať.
Matej Lauko
Dáma Joni Mitchell
Patrí k ľuďom, čo sa za štyridsať úctyhodných rokov strávených v hudobnom biznise ani raz neopakovali a vždy skúšali niečo nové. V podstate nie je správne hovoriť v súvislosti s ňou o biznise – vždy sa mu vyhýbala a vysmievala. Dnes je to legenda, o ktorej nechýba zmienka v početných hudobných encyklopédiách.Dnes šesťdesiatročná dáma pôvodne túžila pracovať v úžitkovom umení, a tak ako devätnásťročná začala študovať na Alberta College of Art v Calgary. Okrem lásky k vizuálnemu umeniu ju začala zaujímať aj hudba, ako samouk sa naučila hrať na ukulele a gitare. Inštruktážou jej bola kazeta Petera Seegera. V roku 1964 napísala svoju prvú pesničku s názvom Day after Day. V rovnakom roku nechala školu, odišla od rodičov a venovala sa folkovým piesňam a prvému manželovi Chuckovi Mitchellovi. Zakrátko sa s ním rozviedla a na oveľa dlhší čas sa odsťahovala do New Yorku, meno si však nechala. Ak by sa tak nestalo, možno by sme ju poznali ako Robertu Joan Anderson.
Pobyt vo folkáčskej komunite v Greenwich Village jej priniesol prvé úspechy, z ktorých sa dá za najväčší považovať zapáčenie sa vtedy už známej Judy Collinsovej. Tá na svoju LP Wildflowers nahráva dve piesne Joni Mitchell (Both Sides Now a Michael from the Mountains). Okrem iných sa Joni Mitchell zoznámi s Elliotom Robertsom, ktorý sa na dlhé roky stane jej manažérom a zabezpečí jej zmluvu s vydavateľstvom Reprise Records. V roku 1968 vychádza debutová platňa s jednoduchým názvom Joni Mitchell, s nahrávaním ktorej jej pomohol bývalý člen kapely Byrds David Crosby. 28. decembra 1968 odštartuje účasťou na floridskom Miami Pop Festivale štyridsať dní koncertovania. Okrem vzťahu s Grahamom Nashom hudobne spolupracuje s kapelou Crosby, Stills, Nash and Young – v roku 1969 im práve Joni Mitchell „daruje“ hit Woodstock, ako akúsi ospravedlnenku za svoju neúčasť na tomto veľkolepom festivale. Pieseň sa stane hymnou hippies a návštevníkov festivalu, teší sa obľube nielen v podaní CSN&Y, ale najmä kapely Matthews Southern Comfort, ktorá dlho vedie britskú hitparádu.
Nasleduje druhá LP s názvom Clouds (Grammy za najlepší folkový výkon), Mitchell sa v televíznej šou Johnnyho Casha prvý raz stretáva s Bobom Dylanom a boduje v hitparádach. Počas spoločného života s Grahamom Nashom v oblasti Laurel Canyon vzniká podľa mnohých najlepší album z jej folkového obdobia – Ladies of the Canyon, ktorému dominuje klavírny doprovod. Album obsahuje aj dodnes známu pieseň Big Yellow Taxi, z ktorej si motív požičala napr. Janet Jackson alebo ktorú nedávno úspešne prespievala skupina Counting Crows s Vanessou Carlton.
Platňa Blue, vydaná v roku 1971, predznamenala jej inovatívne a invenčné snahy. Nasledovali ďalšie, napríklad Court and Spark (spolu s Blue komerčne najúspešnejšia), jej prvý kompletne elektronický album s fantastickou záverečnou piesňou Twisted.
Encyklopédie rozdeľujú tvorbu Joni Mitchell na tri obdobia: spomínané folkové, kde si vystačila so svojím bohatým hlasom, gitarou či klavírom, ďalej na tzv. folk-jazzové obdobie, keď úspešne spájala folkáčsky štýl s prvkami jazzrocku. To sa ukázalo ako najlepšie – v rokoch 1973 až 1979 „sa znovu mení formálne spracovanie básnického textu, prejavuje sa okúzlenie swingovými speváčkami a snaha spojiť samoukovskú gitarovú techniku s jazzovým doprovodom. Od LP Hissing of Summer Lawns (1975) cez Hejira (1976) až k odvážne koncipovanej LP Mingus (1979) rastie básnická, kompozičná aj aranžérska komplikovanosť skladieb, často nahrávaných v mnohých variantoch, z ktorých je zvolený práve ten umelecky najodvážnejší“. Takto vystihli kus hudobnej tvorby Joni Mitchel autori Encyklopédie jazzu a populárnej hudby. Tretie obdobie sa definuje ako snaha pokračovať vo folkovo-jazzových fúziách a hľadať neznáme, nové a často veľmi komplikované rytmy. Kritikmi je hodnotené pozitívne, na druhej strane mu však často vytýkajú „namyslený intelektualizmus“ alebo „prehnanú ambicióznosť.“
Joni Mitchell je spolu s Joan Baezovou najvýznamnejšou predstaviteľkou ženského folku. Vo svojich pesničkách sa zaoberá vzťahmi medzi mužom a ženou, prejavuje sa v nich aj jej osobná neúspešná a dlhoročná snaha nájsť si partnera. To je však len jeden z mnohých rozmerov jej piesní – nikdy neupadajú do stereotypu a monotónnosti. Má na konte 21 platní (nerátame kompilácie), z posledných menujme tri – Turbulent Indigo (1994), Taming the Tiger (1998) a Both Sides Now (2000). Na jej oficiálnych stránkach vám spadne sánka pri čítaní množstva interpretov, ktorí si požičali jej hudobné motívy. Sú ich stovky.
„Žena s gitarou ako nikto iný. A tiež s odvahou vymyslieť si vlastnú cestu a vydať sa po nej.“
„Napriek tomu, že Joni Mitchell je v prvom rade známa svojím pesničkárstvom a spevom, je to tiež veľmi objavná klaviristka. Používa nádhernú zmes rôznych polôh, má rada zaujímavý a posplietaný prstoklad,“ komentovali niektorí poslucháči jej tvorbu.
Záver hudobných lások Sone Horňákovej
V štyroch pokračovaniach rubriky Hudobné lásky Sone Horňákovej sme vám na Folk.sk prinášali informácie o albumoch, ktoré stoja za zmienku práve podľa Sone. Na úplný záver vám ponúkame jej odpoveď na otázku, čo ju v hudbe momentálne teší, na čo by rada upozornila.
Soňa Horňáková: „Je to súčasná alternatívna hudba. Fúzie rôznych alternatívnych hudobných žánrov (blues, jazz, folk, folklór, elektronika, ambient, industrial...), ktoré ani neviem všetky pomenovať, pretože vznikajú a zanikajú závratnou rýchlosťou. Asi ako všetko, čo dnes žije a ešte dýcha. Táto hudba má mnoho podôb, je pestrá, invenčná a inteligentná. Chvalabohu existuje dosť interpretov a tvorcov, ktorí ju produkujú.“
V rubrike Hudobné lásky budeme na Folk.sk pokračovať. Tešte sa na ďalších zaujímavých ľudí – nielen predmetných interpretov, ale aj umelcov, ktorí vás na nich budú upozorňovať.
Matej Lauko