Folk.sk

Organizátori handlovské festivalu dobrej hudby s názvom Na brehu, ktorý bol tohto roku venovaný spomienke na obete najväčšej banskej tragédii v histórii Slovenska zo dňa 10.augusta 2009 sa rozhodli, že sa pokúsia vrátiť "život a úsmev" do smutnej Handlovej ešte pred Vianocami. V utorok 8. decembra sa v Športovej hale Handlovej uskutoční špeciálny spomienkový koncert jednej z najvýznamnejších hudobných osobností česko-slovenska Jaromíra Nohavicu s podtitulom Handlovský anjel. Nohavica len pár dní po tragédii v Bani Handlová na svojom koncerte v Trnave venoval zosnulým baníkom pieseň Kométa so slovami ..."Nechcite odo mňa veľké slová. Ale my v Ostrave vieme, o čom to je."  

Dobrý deň milí folkáči !

Chcem Vám týmto oznámiť, že od októbra v dvojtýždňovej periodicite vysielam každú stredu o 21.00h reláciu - Dobre utajená hudba - v Rádiu Prešov s dosahom Prešov a blízke okolie, ale vlastne aj široký svet, vzhľadom k možnosti počúvať ho cez internet. Tiež je možné vypočuť si aj záznamy relácií, ( vypočujte si :-)  ), ktoré sú na stránke rádiopo.eu. Relácia je zameraná na slovenskú folkovú scénu s občasným občerstvením o niečo iné utajené. Chcem Vás poprosiť a vyzvať, aby ste mi posielali svoje nahrávky v mp3 formáte na moju adresu klena@nextra.sk. Rád si ich vypočujem a prípadne zaradím čo sa len trochu zaradiť dá, (rozhodujem o tom ja, prosím neurazte sa).

Nany  sa pred mesiacom zastavil v Martine. Keď doriešil povinné jazdy okolo výroby nového albumu, našli sme rýchlo najbližší pajzlík a že či si nechceme s nimi o mesiac zahrať v Prievidzi. Ok.

Nany nám zatrhol bicie. To ma trochu zamrzelo, lebo náš nový bubeník Maťo Richtarčík, je pre mňa a Ziba, čosi ako nová hračka, ktorú sme si dosť oľúbili. Ale nás len tak ľahko chlapec nezastraší. Zohnali sme kachon. Pridali pár činelov, tamburínu pod nohu a komorný variant máme vyriešený pekne v trojke.

V sobotu 10.októbra 2009 podvečer nás navždy opustil vo veku 28 rokov spevák, gitarista, kamarát a hlavne skvelý človek Peter Dula. Peťo spravil spolu s Veslármi pre slovenskú country hudbu veľmi veľa a posunul ju viac než len na európsku úroveň. V sobotu prehral svoj dlhoročný boj s rakovinou. Patrí mu obdiv a vďaka za všetko. 

Vyjadrujeme týmto úprimnú sústrasť jeho najbližšej rodine a rodičom.

Peter Dula sa narodil v Košiciach v roku 1981. Ako veľmi odhodlaný a talentovaný mladý hokejista sa v roku 1999 vydal do Bostonu, kde hral v juniorskej lige a pevne veril, že sa mu časom podarí uspieť v NHL. Jeho plány však boli zmarené, keď mu bola diagnostikovaná rakovina (Hodgkinsov lymfóm). Behom šesťmesačnej liečby v Bostone bola choroba úspešne zažehnaná a Peter sa mohol vrátiť na Slovensko. Bohužiaľ, za niekoľko mesiacov sa choroba vrátila a Peter musel podstúpiť takmer ročnú náročnú liečbu s transplantáciou kostnej drene. "Bola to tá najťažšia bitva môjho života, ale dostal som sa z toho," povedal Peter. 

Obľúbený a vysoko uznávaný írsky pesničkár Mark Geary odohrá začiatkom novembra 7 koncertov od Prahy až po Viedeň. Na všetkých koncertoch mu budú spoločnosť robiť českí a slovenskí pesničkári a to v Prahe a Českých Budějoviciach to budú Nestíháme, v Jihlave Martina Trchová, v Mohelnici Zdeněk Hamřík.

Slovenský koncert otvorí 11.novembra 2009 v DK Lúky (Vígľašská , Bratislava -Petržalka)  Sany (Slávo Grék -Sanyland). 

Dublinský rodák Mark Geary (1973) sa hudbe naplno venuje už od svojich 19 rokov, kedy sa natrvalo usadil v New Yorku. Na svojom konte už má štyri sólové albumy a soundtrack k filmu Loggerheads. Zatiaľ posledný album Opium (2008) zdobí zvuk legendárneho londýnskeho štúdia Abbey Road (pripomína vám to niečo? nemýlite sa :-)). Jedenástimi novými piesňami Mark dokazuje, že správne a citlivo namiešaná porcia melanchólie, zamyslenia a neveselej mestskej poetiky nemusí nudiť.

Hoci málo kto pozná hudobný štýl bluegrass, aj ten má na Slovensku svojich fanúšikov. Pôvodom americkej akustickej country hudbe s typickým banjom, dobrom či mandolínou, príjemným melódiám, či znamenitým spevom a vokálom, bude venovaná sobota 17. októbra, v rámci podujatia BLUEGRASS FEST 2009.

Značka skupiny Pathetic Hypermarket Band sa rokmi hrania a poctivého nacvičovania stala symbolom zohranosti a netradičného prístupu. PHB je, ak ma pamäť neklame, v súčasnosti jedinou slovenskou folkovou skupinou, ktorá má v repertoári inštrumentálne kompozície z vlastného pera a je ich hneď niekoľko. Na martinskom folkovom pódiu predviedli Šaty vidiečanky od lídra skupiny Mária Polónyiho. Koncertné vystúpenie PHB bolo vyvážené a farebné aj vďaka tomu, že odohrali piesne od všetkých autorov skupiny. Na rad prišli piesne ako Naoko (autorka Katka Žilová a Petiar), posledná novinka – vynikajúca bosanova Bosou nohou (autor hudby Julián Ratica, autor textu Mário Polónyi) a nakoniec aj slnkom prežiarená samba Havana (autor Stano Kalman). Bolo vidieť a hlavne počuť, že skupina urobila pokrok aj po vokálnej stránke. Na konci vystúpenia zostal na pódiu už len Stano Kalman, ktorý ako samostatný pesničkár ponúkol publiku svoju, už takmer zľudovenú pieseň Superstár.

Dnes si už nedokážem presne rozpamätať na deň kedy sme sa prvý krát stretli. Mohlo to byť asi tak v roku 1988. Bol pekný, slnečný deň. Skoro ako ten dnešný, no celkom iste nebola jeseň, ale skorá jar.

Naše prvé hudobné zoskupenie - nazvané prapodivne ako aj všetky ďalšie -UDENÁČI- malo ten deň skúšku. A práve tóny gitár, flauty & kontrabasu pritiahli Rasťa ku nám na dvor.
Bol to vzťah nie na prvý pohľad, ale na prvé počutie. :-) Jednoducho sme si padli do nôty. Dnes viem, že nám ho musel "do cesty" zoslať sám boh... Ten deň sa zrodilo jedno veľké kamarátstvo a zapálila sa iskierka z ktorej neskôr bol poriadny plameň... Symbióza vzácneho a ojedinelého spojenia našej hudby a jeho textov. Z miliárd nekonečných možností, ktoré vesmír ponúka - úžasná zhoda. Že sme sa stretli (našli?) práve MY, zrovna TU a TERAZ.

Síce až na druhý pokus, ale predovšetkým vďaka neuveriteľnej húževnatosti Hanky Daubnerovej a Petra Piatka (ale aj dalších zúčastnených z neziskovej organizácie M´ART´IN-centrum kultúry, n.o., Slovenskej televízie i z radov samotných pesničkárov) sa podarilo zrealizovať asi najvýznamnejšiu udalosť tohoročnej slovenskej folkovej sezóny. Aj keď pôvodné ambiciózne plány na plnohodnotný dvoj- až trojdňový festival a niekoľko paralelných scén bolo treba zredukovať na nevyhnutné minimum, nakoniec sa organizačný štáb zhodol na tom, že treba aspoň nejako začať...  Úvodný ročník teda dostal označenie „nultý“, nech je na čom stavať a potom sa už uvidí...

Kto tam bol, zažil atmosféru aj squelé výkony a za pár jurášov si vypočul kopu muziky. A pre tých, čo sa rozhodli neprísť pozrieť, aspoň pár slov o tom, čo sa dialo.

Pesničkári Ivan Had Weiss a Rado Radiar Tiňo boli svojou tvorivou i pódiovou spoluprácou známi už veľmi dlho. Hoci dodnes vystupujú (ak na to príde) stále aj samostatne, akoby obaja dávali prednosť svojej domovskej skupine Mysami, ktorá sa po niekoľkých rokoch a niekoľkých personálnych zmenách dopracovala k celkom stabilnej zostave. Zaujímavý je tiež fakt, že hoci (až na Hadovu magnetofónovú nahrávku Tichá pošta, určenú prevažne okruhu kamarátov) Radiar i Had hrajú ako pesničkári pomerne dlho, k štúdiovke sa dostali až ako členovia Mysami, začiatkom októbra 2009. Ešte teplú ligotavú placku mi priniesli na festival Folk Martin a vo mne sa premiešala radosť so zvedavosťou.