Nachádzate sa tuFolk Martin 2009 - 2.časť

Folk Martin 2009 - 2.časť


Radiar 08 október 2009

PHBZnačka skupiny Pathetic Hypermarket Band sa rokmi hrania a poctivého nacvičovania stala symbolom zohranosti a netradičného prístupu. PHB je, ak ma pamäť neklame, v súčasnosti jedinou slovenskou folkovou skupinou, ktorá má v repertoári inštrumentálne kompozície z vlastného pera a je ich hneď niekoľko. Na martinskom folkovom pódiu predviedli Šaty vidiečanky od lídra skupiny Mária Polónyiho. Koncertné vystúpenie PHB bolo vyvážené a farebné aj vďaka tomu, že odohrali piesne od všetkých autorov skupiny. Na rad prišli piesne ako Naoko (autorka Katka Žilová a Petiar), posledná novinka – vynikajúca bosanova Bosou nohou (autor hudby Julián Ratica, autor textu Mário Polónyi) a nakoniec aj slnkom prežiarená samba Havana (autor Stano Kalman). Bolo vidieť a hlavne počuť, že skupina urobila pokrok aj po vokálnej stránke. Na konci vystúpenia zostal na pódiu už len Stano Kalman, ktorý ako samostatný pesničkár ponúkol publiku svoju, už takmer zľudovenú pieseň Superstár.

JFQAk chlapi zostávajú chlapcami, tak o folkeroch to platí obzvlášť. Aj keď si v budúcnosti vraj chcú odkúpiť názov Geriatrio :-). Miloš Janoušek, Dušan Valúch, Karol Svozil a ich Jednofázové kvasenie...sú to jednoducho folkeri, ktorí, slovami Miloša Janouška, "nepotrebujú hrať preto aby z muziky vytrieskali nejaké imanie, ale hrajú preto, lebo si to môžu dovoliť". Ak držia v rukách svoje inštrumenty nuž potom už len kvasia, bublajú a nechávajú sa „koštovať“ ako to najlepšie šampanské. Piesne sú plné inteligentného humoru, hyperbol a melodickej šťavy. Zaradili aj piesne z dávnejších čias. Možno preto, aby si aj takto zaspomínali na Martinské Folkfórum, ktoré sa dialo v tomto meste ešte v 80-tych rokoch a na ktorom samozrejme nemohli ako účinkujúci chýbať.

Soňa HorňákováSoňa Horňáková je mnohými už roky právom považovaná za prvú dámu slovenského folku. Na pódium vystúpila skromne, sama, iba so svojou gitarou, presne tak, ako je to u nej zvykom. Jej skromnosť a prirodzenosť však kontrastujú s profesionalitou, akou dokáže hrať a spievať svoje piesne. Nech už sú zvukové pomery na pódiu akékoľvek, Soňa vždy vie vyčarovať zo svojej gitary a hlavne zo svojich hlasiviek skvelý zvuk a hlas. Svoje vystúpenie poňala prierezovo, takže na ňom zazneli staršie aj novšie piesne, ktoré si v hľadisku spolu s ňou pospevovala väčšina prítomného publika. Keby žila na západe, určite by už dávno bola súčasťou niektorej zo sieni slávy. Na Slovensku sa sice nestala slávnou, no určite bola a stále aj je jednou z najrešpektovanejších osobností modernej slovenskej hudby.

Števo Šanta a OstrovPopradský pesničkár Števo Šanta je tiež už niekoľko rokov považovaný mnohými hudobníkmi za jedného z najlepších slovenských pesničkárov tejto doby. Jeho tvorivý potenciál sa neobmedzuje len na písanie textov a piesní, ale aj na básne a na písanie pútavých blogov. Števo dlho hľadal ideálne hudobné zoskupenie, ktoré by mu pomohlo pretaviť do reality myšlienky schované v jeho piesňach. V minulosti sa to celkom dobre darilo vďaka jeho spolupráci s gitaristom Tomášom Blažom. Minulý rok však nastal v jeho hudobnej kariére prelom. Podarilo sa mu nahrať skvelý debutový album Po hladine a po ňom dal dohromady skupinu Ostrov. Jej jadro okrem Števa tvoria vynikajúci hudobníci, ktorí v minulosti pôsobili v známej skupine Collegium SDS (Zbyňo Džadoň – v súčasnosti bassgitara , Oliver Ondráš – bicie a Mário Karas – klávesové nástroje) a spolu s nimi sa v skupine objavil aj gitarista s výnimočným citom pre hru na elektrickej gitare Tomáš Hulka. Podľa Števovho vyjadrenia je toto zoskupenie presne to, čo hľadal. Skupina spolu so Števom nadviazala na repertoár z albumu, no nezaháľa a pripravuje neustále nové piesne. Na martinskom koncerte zazneli dokonca až tri novinky, poväčšine  šmrncnuté jazzom a to Nikdy som ti nenapísal pieseň, Oči, a Svet . Zo známych piesni to boli Nespokojnosť a Košeľa. Ak má takto vyzerať hudobné napredovanie folkového pesničkára, tak prajem všetkým, aby sa im to podarilo aspoň tak dobre, ako Števovi.

Edo Klena a KlenotyEdo Klena je ďalším z osobitých pesničkárov, ktorí sa už stali pojmom. Edo mal tú česť, že v minulosti zažil aj toľko spomínané Martinské Folkfórum, na ktorom mu vtedajšia cenzúra zakázala spievať. Nezakázala mu však hrať, tak vtedy jeho piesne odspieval Ivan Hoffman. Tentokrát však už nikto nič nezakazoval ani Edovi, ani jeho doprovodnej skupine Klenoty. Edo s jemu vlastným humorom pred začiatkom vystúpenia (už v dosť pokročilej hodine) pripomenul organizátorom, aby sa poučili a nenechali hrať hudobníkov z východného slovenska neskoro večer, obzvlášť keď je v blízkosti bar, alebo pohostinstvo :-). Ako vtip to zarezonovalo, no nič nepríjemné sa neprihodilo. Edo a Klenoty odohrali vo svojom bloku osvedčené kúsky ako napriklad Odišla milá. Prítomnosť nového huslistu v skupine, Petra Wittnera, spôsobila, že v Klenotoch zavanuli nové vetry. Tie ich nasmerovali z východného slovenska na brehy írska a odtiaľ naspäť. Výsledkom toho je úplne nová pieseň s názvom 2009, ktorou Klenoty aj napriek prítomnosti stoličiek v hľadisku Barmúzea roztancovali časť publika. Folkrock je živý a vďaka Edovi a Klenotom naberá na dychu.

Náhodní pocestníČo by to bolo za akciu v Martine, na ktorej by chýbali Náhodní pocestní. Táto vrútocká skupina patrí právom medzi to najlepšie, čo sa v hudbe na Turci vyskytlo. Pre vystúpenie na festivale si pripravili repertoár,  v prevažnej miere zložený z osvedčených hitoviek, ktoré sa nachádzajú na albume Cesta. Konkrétne to boli piesne z pera lídra kapely Dalibora Urmínskeho Buď svetlo, Strach a Túlavé mačky. Pridali aj bonbónik z tvorby Vetroňa (Mareka Harviša) Na stanici v bufete a nakoniec odoznela aj novšia Otočil sa mi svet, ktorú na už spomínanom albume nenájdete. Náhodní pocestní boli poslednou vystupujúcou skupinou a tak na záver hrania nič nebránilo tomu, aby si publikum vynútilo prídavok. Tým sa symbolicky stala pieseň Rozchod. Po nej nasledovala už len rozlúčka moderátora večera Petra Piatka s prítomnými divákmi a následné nočné hranie na chate pod Martinskými hoľami, ale o tom až niekedy nabudúce.

Radiar & Jano Cíger

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu

Obrázok používateľa Kontrabasistka z BG skupiny Modra Cesta

super akcoska, aspon som videla, ze vsetci folkeri su uplni fesaci, poniektori aj mimoriadne zabavni...
ale mne sa aj tak najviac pacil ten modrooky blondak z Nahodnych Pocestnych :)))))

Obrázok používateľa dvaktvar

hej..., už mi pár dievčat povedalo, že sú kontrabasisti (basisti) sexi... (to asi ako držia svoj nástroj), neviem... ach... škoda, že som chlap... a ešte k tomu na ženy...
hm...
a aj huslisti sú že vraj sexi...

Obrázok používateľa Anonym

Boze doktor, ved aj ty si celkom fesak. Nezabudni sa mi ozvat.
Janci

Obrázok používateľa dvaktvar

teraz, keď som pribral pred letom 12 kíl, by som to o sebe netvrdil... trošku som to prehnal so suchými kalóriami... :-))
ale to nič, to pôjde dole... jak začnem znova trénovať...



O autorovi

Obrázok používateľa Radiar

Moja webstránka
http://www.folk.sk

Skutočné meno

Môj profil

...sme letci, ktorí vypustili nádrž, aby mohli letieť vyššie

Najčítanejšie články za posledný mesiac

Najnovšie komentáre