Nachádzate sa tuHudobné lásky Miloša Janouška - 2. časť

Hudobné lásky Miloša Janouška - 2. časť


petiar 30 apríl 2004

J. J. CaleJ. J. Cale je ťažko zaraditeľný Američan. Niektorí hovoria, že je hrá country, iní zas, že je bluesman. Podstata je v tom, že jemu je to absolútne jedno a nepoznám veľa ľudí, ktorí by tak kašľali na popularitu a na to, čo sa o nich píše, ako Cale. Preňho je najdôležitejšia hudba, ktorú robí, ale strašne nerád o nej rozpráva a keď sa ho aj novinári opýtajú na nejakú skladbu, začne rozprávať napríklad o tom, na akých gitarách a zosilovačoch to bolo nahrávané - nikdy však nie o skladbe, alebo platni samotnej. Sám o sebe tvrdí, že je len zvukový technik, ktorý náhodou skladá pesničky, ale ako gitarista je proste úžasný úkaz - ovplyvnil takých velikánov ako Eric Clapton alebo Mark Knopfler. O Claptonovi je napríklad známe, že keď po prvýkrát zabodoval s Caleovou skladbou a J. J. sa s ním chcel stretnúť, vtedy Clapton nemal čas. Po druhej coververzii, Cocaine, s ktorou sa dostal do hitparád, sa začal Clapton o Calea zaujímať sám a po tretej ho už pozval aj na nahrávanie... Máloktorá Caleova skladba je dlhšia ako tri minúty, ale je v nich všetko. O tom je však ťažko rozprávať - to treba počúvať.Neil YoungAmerický pesničkár Neil Young je ďalší človek, ktorého milujem.. Vždy som mal rád skupinu Crosby, Stills, Nash and Young, ale priznám sa, že práve Younga som „musel“ asi najmenej. Postupom času sa to však zmenilo v úplný opak a dnes už Younga neskonale obdivujem. Hovoria o ňom, že spieva falošne (čo je aj pravda), ako gitarista tiež nie je nič moc, ale keď sa toto všetko dá dokopy a pridá sa pesničkársky talent navrch, výsledkom je úžasný Young, ktorý fascinuje už niekoľko generácií muzikantov. Tvrdí sa, že je krstný otec grunge, hlásia sa k nemu napríklad seattleskí Pearl Jam, nahrali s ním dokonca aj EP a CD. Táto skladba, Na Na Hey Hey, je zaujímavá tým, že je z koncertu, hraná len na akustickej gitare a kto to videl film Rust Never Sleeps, určite si pamätá, ako koncert začína z úplnej tmy, pobehujú tam príšerky zo Star Wars a naraz sa rozsvieti reflektor a na jednej veľkej krabici, alebo čo to je, stojí Neil Young a začne hrať geniálne jednoduchý a pritom úžasný gitarový riff tejto skladby.

 CaleJorma Kaukonen je americký gitarista, ktorý hral v 60tych a 70tych rokoch so skupinou Jefferson Airplane. Bol to akýsi psychedelický rock, ale výborný. Jorma si potom urobil takú "pridruženú výrobu", ktorá sa nazývala Hot Tuna a na rozdiel od rockového Jefferson Airplane hrali krásne akustické folkové blues. Kaukonen je predovšetkým vynikajúci gitarista a v tejto hudbe sa naozaj našiel. Jefferson Airplane časom zanikli, zatiaľ čo Hot Tuna funguje s malými obmenami až dodnes. Občas je folková, akustická, občas tvrdá rocková, ale vždy je to veľmi zaujímavé biele folkblues. Počúvame skladbu s názvom Hesitation Blues z prvého „hot-tunovského“ albumu, ktorý nahrávali v nejakej krčme, tuším v New Orleans, vo veľmi jednoduchom zložení - akustická gitara, basová gitara a harmonika. Krásne je počuť, ako sa skladba od jednoduchého akordického motívu rozbieha až do úplného vyvrcholenia... Blues-neblues, pre mňa je to základná abeceda gitarového pickingu...

R. L. BurnsideR. L Burnside je veľmi zvláštna kapitolka - starý "dědek", ktorý skutočne ešte do nejakých 80tych rokov robil na plantáži a prehadzoval stohy niekde v skladišti alebo na lodi; momentálne robí elektrické blues - povedal by som, že až "nu-blues". Na nahrávkach kombinuje klasické blues s elektronikou, scratchingom a podobne a mňa to fascinuje aj z toho hľadiska, že blues je veľmi háklivá záležitosť na akékoľvek inovácie a doteraz som nikdy nepočul, že by dopadli dobre pokusy robiť z blues čosi iné ako skutočne je. Ale tomuto starému dedkovi to vyšlo a elektronika jeho hudbu naozaj umocňuje - pritom však tam to blues stále zostáva. Veľmi zaujímavý kúsok.

Fleetwood Mac: Then Play OnPeter Green je pre mňa dokladom toho, čo znamená gitarový génius (lebo on bol naozaj geniálny gitarista), ale zároveň aj dôkazom toho, čo dokážu drogy, pretože je jeden z tých, ktorých drogy úplne odrovnali. Bol veľkou osobnosťou bieleho blues 60tych rokov v časoch Fleetwood Mac, keď boli najlepšou anglickou bluesovou kapelou (dnes už sú americkou popovou skupinou, ale to už je iná kapitola. Púšťame si album Then Play On, kedy bol Peter Green na vrchole toho, čo dokázal ako gitarista, ale aj ako skladateľ a spevák a človek si môže len domýšľať, kam až by sa v hudbe dostal, keby mu nepreskočilo, zo dňa na deň nepredal gitaru a nestal sa hrobárom, ošetrovateľom v blázninci a nepretĺkal sa všelijakými sektami. Pred pár rokmi sa vrátil do hudby a dnes hrá blues so svojou skupinou Peter Green Splinter Group. Nie je to zlé, ale preda len už je to len odvar toho, čo mohlo byť, keby nebol dopadol tak ako dopadol. Je to tá istá kategória ako Syd Barret - človek, ktorý nikdy nenaplnil to, čo mohol a na čo mal. Veľmi smutný osud.

Cat StevensĎalší z hrdinov mojej muzikantskej mladosti. Niektorí vyrastali na Dylanovi, ja na melodikoch typu Paula Simona, Jamesa Taylora a samozrejme Cata Stevensa. Stevens bol polovičný Angličan a polovičný Grék, ako je ostatne aj z tejto skladby Caritas počuť a mal veľmi zvláštny osud. V šesťdesiatych rokoch začal ako slávna teenagerská hviezda, ale paradoxne bol zo svojho úspechu i z hudby, ktorú robil, dosť nešťastný. „Našťastie“ preňho ochorel na tuberkulózu, na pár rokov sa celkom stratil zo scény a vrátil sa s úplne novým štýlom, smerom do akustického folku a začal svoju slávnu éru, ktorá vyvrcholila niekoľkými albumami, na ktorých nájdeme množstvo krásnych melódií. Jeho osud je zvláštny aj čo sa týka jeho konca, i keď sa v tomto prípade nejedná o drogy (aspoň nie v takom prvom pláne), ale náboženstvo. Zo dňa na deň prešiel na islam, prestal hrať a stal sa duchovným učiteľom. O podivuhodnom zvrate svedčí aj to, že napriek tomu, že bol vždy nesmierny humanista, zložil slávnu pieseň Peace Train a stal sa istým symbolom mierumilovnej éry hippies, pred pár rokmi v súvislosti so spisovateľom Salmanom Rushdiem vyhlásil, že človek, ktorý urazil proroka, by mal byť usmrtený. Z mierumilovného hipíka stal „krvilačný“ islamista... Dnes vydáva platne s modlitbami a rozprávkami a s niekdajším Stevensom nemá už nič spoločné.

načúval 5jar

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu

Kategórie


O autorovi

Obrázok používateľa petiar

Moja webstránka
http://petiar.sk

Skutočné meno
Peter Lachký

Môj profil

Moje články a komentáre môžu byť plné sarkazmu a irónie. Ale ak pekne poprosíte, podám vám vreckovku.

Najčítanejšie články za posledný mesiac

Najnovšie komentáre