Záhadné Kladivove pesničky sa začali hrávať v nezávislom rádiu Ragtime už v rokoch 1991 a 1992. Objavili sa najprv na „samizdatovo“ vydanej kazete (1992) a o niečo neskôr aj na regulérnom CD s názvom Nahá (1995, na obale s temer úplne zahalenou ženou, stojacou v kabáte a slnečných okuliaroch s kufrom v ruke na neznámej ceste).

Tento album obsahuje štrnásť (po)divných piesní. Niektoré z nich sa niesli v burlasovskom opare (M. Burlas okrem hudobnej réžie prispel aj niektorými gitarovými partami), prekvapili kombináciou po domácky, na syntetizátorovej „samohrajke“ „vyrobeného“ pseudopopu a zneisťujúco uletenej, ale aj zvláštne hĺbavej lyriky. Išlo o spojenie zámernej hudobnej banality a nevtieravej existenciálnej poézie, ktorá, ako Kladivo hovorí, „ťa prinúti prestať tancovať“.