Nachádzate sa tuRobo Hulej – držiteľ Zlatého Gunára 2006 v kategórii „pesničkári“
Robo Hulej – držiteľ Zlatého Gunára 2006 v kategórii „pesničkári“
Prvé písomné zmienky o jeho muzikantstve pochádzajú z roku 1999. Kedy vyhral Lodenicu 99 ako člen kapely Úsvit. Neprežila svoj úspech a Robo dobýva svet folkbiznisu už niekoľko rokov sám.
Minulý víkend (26.-27.8.2006) mu do vitrínky s oceneniami pribudla ďalšia trofej. Na Kremnických Gagoch – festivale humoru a satiry mieril svojim vtipom presne. Ulovil Zlatého Gunára.
Ako myslíš, že sa zmení život pesničkára, keď dostane cenu napr. Zlatého Gunára alebo Zlatého Slávika?
Zatiaľ sa nič nezmenilo. Jediné čo ma naozaj teší je, že som Zlatého Gunára dostal od takého úžasného človeka, akým je pán Štepka.
Pociťoval si rozdiel medzi publikom na Gagoch a na folkových vystúpeniach, kam člověk kvôli folku príde?
Ani nie. Všade sú ľudia a niekedy to vyjde, niekedy nie. V podstate sa zabávam skoro vždy neskutočne.
Aká bola atmosféra na oficiálnom odovzdávaní Gunárov?
Výborná.
Čo ťa najviac bavilo na Gagoch?
Najviac určite Teatro Tatro. Boli tak skvelí, že som mal chuť ísť na nich aj v sobotu, ale sme sa ponáhľali domov, tak mi to muselo stačiť jedenkrát a naplno.
Kto ťa doprevádzal na španielke? Je to tvoj stály spoluhráč?
Volá sa Mário Kubas a hráme spolu asi pol roka. Máme taký sníček, dať dokopy celú skupinku zanietencov a konečne sa poriadne odviazať aj po hudobnej stránke.
Už v rozhovore z r. 2002 si spomínal, že snívaš o skupinke. Stále ju hľadáš. Myslíš, že člověk podvedome bojuje proti naplneniu svojich snov, lebo tuší, že splnený sen je vlastne krutá realita?
Neviem čo na tom by mohlo byť kruté. Skôr ma to už nebaví samého. Nie je ľahké nájsť dobrých muzikantov schopných hrať iba z lásky k hudbe. Verím, že na budúci rok to už nebude len sen, ale aj napĺňajúci sa sen.
V tom rozhovore tiež stálo, že hudbu berieš ako koníček. Venuješ sa profesijne niečomu inému?
Profesionálne sa venujem recyklácii náplní do kopírok a tlačiarní, pretože táto práca ma živí, čiže mi za ňu platia a vraj som v tom dobrý.
Tešia ťa viac pracovné alebo hudobné úspechy?
Najviac ma teší, keď teším a u mňa je úplne jedno, či na javisku alebo v práci. Ale hudba a všeobecne kultúra a činnosti s ňou spojené ma tešia oveľa viac ako výplata alebo nový nápad ako zrecyklovať nový typ náplne.
Myslíš si, že sa tvoja hudobná kariéra vyvíja alebo si proste len hráš a skladáš a robí ti to radosť?
V podstate som už na to odpovedal. Hudba, divadlo a nedávno sme si dovolili natočiť aj film ma veľmi bavia a tešia. Žijem na Orave, je to moje rozhodnutie a som tu šťastný. Bojím sa slova kariéra a vecí s tým spojených, ale pohrávam sa s myšlienkou, robiť len to čo ma skutočne baví.
Ako s ampulkou nitroglycerínu? Nájdeš si výnosného koníčka? Alebo sa staneš slávnym? Čo presne tým pohrávaním myslíš?
To som sa zamotal čo? Je to len myšlienka. Niekedy mám plné zuby života medzi recyklátmi a mám chuť na originál.
Najslávnejšou sa stala tvoja pieseň Svokra. Spievaš ju s vášňou ničiteľa. Máš ešte svokru?
Všetky fakty okolo tejto témy sú zo subjektívnych príčin prísne utajované.
Odkázal by si niečo ministrovi kultúry?
Ani nie. Do politiky nevidím a pochybujem, že by ma bral vážne.
A ešte obľúbená téma na folk.sk: Aký bol zvuk?
Celý čas som sa zabával ako dávno nie, aj vďaka zvládnutému ozvučeniu.
za rozhovor ďakuje
beata sajbidorova
Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
Tak zeby predsa ?...a co Rock&Roll....
:) esteze si nespomenul country! folkerom by sa postavili vlasiska dupkom.
Ja ešte stále smútim za Úsvitom. Počúvam to v aute najmä keď cestujem na Oravu...