Nachádzate sa tuPár postrehov z Folkscény 2007

Pár postrehov z Folkscény 2007


Radiar 21 september 2007

Po pozitívnych skúsenostiach z predchádzajúcich dvoch ročníkov ma nemusel nikto presviedčať k tomu, aby som sa vybral v sobotu 15. septembra 2007 do Skalice na Folkscénu 2007. Táto sa už stala neoddeliteľnou súčasťou programu Skalických dní, ktoré sú známe množstvom ľudí v slobodnom kráľovskom meste a uvoľnenou atmosférou. Podobne ako po minulé roky, bol festival umiestnený do Františkanskej záhrady, ktorá je svojou rozlohou a umiestnením priam ideálnym miestom na usporiadávanie kultúrnych akcií.

Do Skalice sa mi „vďaka“ pracovným povinnostiam podarilo doraziť trochu neskôr, no nie príliš neskoro na to, aby som nestihol vystúpenie skupiny Oli&Lu. V tomto roku sa Oli&Lu rozrástli z dua na trio. Novou posilou v kapele je gitaristka a vokálistka Katka Böhmová, ktorá s Oliverom Sinayom zároveň pôsobí vo folkovej formácii Kofeín. Z ich vystúpenia som stihol len poslednú pieseň a prídavok. S novou členkou v kapele pribudol aj ďalší hudobný nástroj a je to znovu gitara. V predposlednej piesni bolo Katkinu gitaru počuť v kratšom sóle. Naproti tomu v tej poslednej by som popracoval na aranžmánoch a posnažil by som sa zaujímavejšie využiť potenciál nástrojového parku skupiny.

Program moderoval folkovej verejnosti dobre známy veľký muž Jiří Moravský Brabec, ktorý dokázal vecne uviesť a vtipne vyprevadiť všetkých účinkujúcich. Nebolo tomu inak ani v prípade skupiny P.R.S.T.. Pôvodne pracovný názov P.R.S.T. ukrýva triviálny podtext v podobe použitia prvého písmena krstných mien členov kapely. Skupina vznikla v roku 2004 na popud huslistu Pepu Malinu (brata známeho Luboša Malinu) a kontrabasistky a speváčky Svatky Štěpánkovej. Určitá ohraničenosť a pomerne striktné pravidlá bluegrassovej hudby nútili oboch hráčov uberať sa progresívnejším smerom. Snaha robiť vlastnú hudbu inšpirovanú súčasnou americkou akustickou folkjazzovou scénou vyústila k prizvaniu šikovného gitaristu Radka Hlávku a nemenej technicky zdatného a talentom obdareného jazzového bubeníka Tomáša Vokurku. Ich pôsobenie v kapele posunulo hudobné hranice bližšie k jazzovej improvizácii a groovu, ktorý je badateľný hlavne inštrumentálnych skladbách. Charakteristickým prvkom je spev Svatky Štěpánkovej. Ľahkosť, prirodzenosť, ale zároveň naliehavosť jej prejavu približuje ešte viac hudbu P.R.S.T.u širšiemu publiku. Kritici tiež oceňujú jej cit pre anglický jazyk a v tomto prípade sa s kritikmi vzácne zhodneme. Svatkin hlas je priam predurčený pre spievanie v anglickom jazyku. Znie v ňom prirodzene, príjemne sa počúva, no nie je nezaujímavý. Spolu s hrou na kontrabas jej dodáva punc výnimočnosti. Osobne môžem povedať, že tento rok ma P.R.S.T. upútali najviac spomedzi všetkých účinkujúcich a to až tak, že som už aj vlastníkom ich debutového lbumu s názvom For you.

Pred rokom sa na Folkscéne v Skalici objavila skupina Toman a Lesní panna. Lesnú pannu hrala Romana Tomášková, ktorá hrala doslova na všetkom čo sa objavilo na pódiu a dokázala k tomu ešte aj spievať. Neviem či to bola nevyužitosť v spomenutej kapele, alebo autorský pretlak nápadov, alebo jednoducho len túžba vytvoriť niečo podľa vlastného gusta, no v roku 2005 sa Romana rozhodla spolu s ďalšími troma kamarátkami z Blovic založiť rýdzo dievčenskú vokálnu skupinu, ktorá sa tento rok predstavila na festivale ako Prelet M.S. Majú za sebou úspešné festivalové sezóny 2006 a 2007 a veľa zaujímavých vystúpení. Spievali na koncerte skupiny Žalman a spol., s Pavlínou Jíšovou, prebojovali sa na festivaly ako Folková růže, Zahrada v Náměšti na Hané, Muzika v Hrádku u Rokycan, Folková Ohře na hrade Hauenštejně, Prázdniny v Telči, Mohelnický dostavník (1. cena od poroty) a spústa ďalších akcií. Na prítomné publikum a aj na mňa osobne urobili veľmi dobrý dojem. Ak raz započujete ich štvorhlasy, zapamätáte si ich nadlho.

Čo by to bolo za akciu v Skalici, keby na nej nevystupovali domáce skupiny. Skupinu ZA netreba nikomu extra predstavovať. Už pár rokov na sebe poctivo pracujú a výsledky sa dostavujú. Skupina je z roka na rok zohranejšia, produkuje nové piesne, skrátka jej to „funguje“. Tentokrát sa však na pódiu objavili bez flautistky. Škoda. Ich úpravy ľudových piesni s flautou dobre korešpondovali.

Pred dvoma rokmi som sa po prvýkrát na vlastné oči a uši stretol so sympatickou českou pesničkárkou Martinou Trchovou. Vtedy vystupovala spolu s flautistkou a vokálistkou Karolínou Skalníkovou. Karolína sa rozhodla, že je načase niečo urobiť so zabezpečením ďalšej generácie českých muzikantov a na materskej dovolenke už neradno pokúšať osud, rozhodla sa dať si na chvíľu s muzicírovaním pauzu. Martina sa teda poobzerala po svojom okolí a na hranie si k sebe prizvala kontrabasistu Michala Pospíšila a gitaristu Patrika Henela. Michal Pospíšil, je odkojený jazzom, čo vnáša do piesní novú príjemnú húpavú energiu. Michal hral v minulosti napr. v Originálnom pražskom synkopickom orchestri. Oproti tomu Patrik Henel vyrástol skôr na klasickej gitare a nezaprie svoj citlivý zmysel pre aranžovanie a perfektnú techniku. Patrik vystupoval pred tým v klasickom gitarovom duu, neskôr hral renesančné skladby a v posledných rokoch začal písať aj svoje autorské piesne, za ktoré získal okrem iného aj Portu 05. Martina sa za pomerne krátky čas vypracovala na umelkyňu prvej triedy, ktorá si vie svojim šarmom, no hlavne svojimi piesňami podmaniť publikum aj odborné poroty. Obklopila sa výbornými muzikantami, s ktorými sú nielen na pódiu dobrou partiou, ktorá spolu dýcha a ktorej to spolu skvelo hrá. Po vystúpení J.M.Brabec pripomenul, že Martina bude čoskoro obhajovať diplomovú prácu na folkovú tému, preto som už teraz zvedavý, čo všetko sa z toho jej dielka dozvieme. Pri obhajobe jej držte palce.

A čo bolo ďalej? No predsa Spirituál kvintet. Táto legendárna skupina poctila tento rok pár slovenských festivalov, medzi ktorými nechýbala ani Folkscéna. Pod vedením Jirku Tichotu im to spieva už takmer 47 rokov. Za ten čas dosiahli mnoho úspechov, no zažili aj pár strát, medzi nimi aj nedávno zosnulého Karla Zicha. Prázdne miesto po Karlovi v kapele v roku 2004 obsadil gitarista Karel Holoubek, ktorý sa svojej šance zhostil veľmi dobre. Na svojej 12strunovej gitare dokáže skvelo doprevádzať, no problém mu nerobia ani rýchlejšie sólové party. Naviac jeho hlas výborne dopĺňa vokálnu paletu Spirituál Kvintetu. Skupina urobila na skaličanov veľký dojem a tí jej dovolili odísť až po štvrtom prídavku.

Mojim osobným záverom festivalu bolo vystúpenie skupiny Jablkoň. Bolo to po prvýkrát čo som ich videl na vlastné oči a počul naživo. Povesť skupiny, ktorá je štýlovo nezaraditeľná, je založená na pravde. Nič v hudbe im nie je sväté, dokážu skombinovať chlapčenský vokál s heavy metalovým nárezom a hneď nato zas odohrať alternatívne blues okorenené barytonom speváka, gitaristu a služobne najstaršieho člena skupiny Michala Němca. Tento je v súčasnosti aj výhradným autorom hudby a textov súčasnej jablkonskej produkcie, ktorá bola mimochodom v roku 2005 ocenená prestížnym „Andělom“ za CD „Hovada boží“. Skupina a jej hudba sú neskrotné a neskrotené, ich vystúpenia bolo živené živlami a živelne aj skončilo. Pieseň Kdopak nám zaspívá bola skvelou bodkou. Po nej som sa musel ponáhľať domov.

Zase raz som zažil dobrú Folkscénu, skvelých organizátorov, super počasie a hlavne som pre seba osobne objavil pár kapiel, o ktorých som toho doteraz veľa nevedel. Čo k tomu dodať? Asi len to, že sa oplatilo tam ísť.

Radiar

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu

Obrázok používateľa petiar

Normalne ti zavidim, tam je vzdy dobre... ;-)



Najnovšie komentáre