Nachádzate sa tuBlogy / Števo Šanta's blog / Nahrať album a umrieť

Nahrať album a umrieť


Števo Šanta 12 máj 2008

Ale to môžete urobiť, len keď sa vám podarí spraviť vec, ktorá vám zabezpečí vstupenku do klubu nesmrteľných. Čosi, čo prekračuje hranice, stiera predsudky, prináša nepoznanú silu a energiu, uchvacuje. V opačnom prípade budete musieť ostať žiť a nahrať druhý, tretí a ďalšie albumy, aby ste napokon umreli načisto frustrovaní z vlastnej nemohúcnosti odkázať tomuto svetu čosi závažné a vzácne.

Na druhej strane, prežiť život nahrávaním síce pekných, ale priemerných albumov, nie je zase až taký úplne daromný spôsob ako premárniť čas. Môže to byť dokonca veľká zábava. Napokon, robíte len to, čo zvyčajne – hráte si na nástroji a pospevujete si k tomu. To, že to niekto zaznamenáva na hard disk, je podružné.

Čo vlastne očakávame od albumov, ktoré počúvame? Že nám zmenia život? Že nám pomôžu transcendovať do vyšších sfér? Nie. V albumoch, ktoré sa dostávajú do našich playerov, rovnako, ako v literatúre, filme, či akomkoľvek inom umení, hľadáme len sami seba. Potvrdenie vlastnej identity, cesty, na ktorú sme vykročili. Ak to tam nenájdeme, dielo odložíme nabok. Celý život trávime zbieraním značiek, ktoré ukazujú smer našej cesty. Tu sme už boli, tam sa ešte chceme pozrieť. A tam zase nie.

Nahrať album je vyslanie signálneho balónika. Vypustíte ho do éteru a čakáte, či niekto zareaguje a dá vám vedieť, že vaša hradská niekam vedie. Či prinajmenšom, kráča po nej aj niekto iný, ako vy. Ľudia však nie sú až takí rozdielni, ako by sa mohlo zdať. Niekto si vyberie diaľnicu, niekto cestu pre motorové vozidlá a niekomu postačí poľný chodníček. Niekto chce letieť, niekto radšej peši. Podstata je ale vždy rovnaká, rozdielne sú iba formy. Na tých však, ako sa v umení vždy nanovo a nanovo ukazuje, záleží fatálne.

Nahrať album je príma spôsob ako stráviť čas. A takto to treba brať. To, koľko ľudí kráča tou istou cestou ako vy, nie je podstatné. Pár ich tadiaľ ide, tým si môžete byť istí. Že ten album, ktorý ste rozposlali po všetkých možných vydavateľstvách, si málokto vypočul, alebo vypočul a odpovedal negatívne , alebo vypočul a jednoducho neodpovedal, to je úplne fuk. Nie je podstatné, či sa vám podarilo zdvihnúť ťažké umývadlo. Podstatné je, že ste to, kurva, aspoň skúsili.

Ak ste práve dokončili album, ktorý si, ako medzičasom vysvitlo, budete musieť vydať sami, a prvé, čo vám behá po rozume, je zostavovanie tracklistu na ďalší trúfalý počin, je viac než isté, že ste zúfalec, ktorému nepomôže ani kameňovanie nespokojným publikom. Potom si nezaslúžite nič iné, ako stráviť svoj pofidérny život v garáži oblepenej prepravkami na vajíčka, s bradatým a slabozrakým kamarátom, čo vám k ústam nasmeroval kondenzátorový mikrofón a donekonečna spúšťa ikonku „record“ na svojom Cakewalku. Tak teda, šťastnú cestu, pochábli :)

Tvoje hodnotenie: Žiadne Celkové hodnotenie: 9.3 (Hlasov: 3)

Bookmark and Share Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu

Disclaimer: Tento článok je blog, teda osobný, subjektívny článok jeho autora, ktorý nemusí reprezentovať stanovisko redakcie Folk.sk a to ani v prípade, že autorom blogu je jeden z jej členov.

Kategórie
Obrázok používateľa Radiar

Stefano, pekne si to zhrnul. Mám však pripomienku k tomuto
"V albumoch, ktoré sa dostávajú do našich playerov, rovnako, ako v literatúre, filme, či akomkoľvek inom umení, hľadáme len sami seba. Potvrdenie vlastnej identity, cesty, na ktorú sme vykročili. Ak to tam nenájdeme, dielo odložíme nabok."

...je skupina ľudí, ktorí zrazu zistia, že tú ich vlastnú cestu, akou by sa chceli a mali uberať, im nikto nie je schopný ukázať. Títo sa neuspokoja s odložením diela nabok, ale naopak, sami sa dajú na hudbu a hľadajú svojpomocne, bez cudzej pomoci. Vo väčšine prípadov objavujú celý život len slepé uličky, no ak sa spojí štipka talentu, veľa pozerania sa s otvorenými očami a k tomu sa pridá obrovská dávka trpezlivosti a pracovitosti, potom majú šancu stať sa tými, ktorí budú sami ukazovať cestu.

Obrázok používateľa petiar

Ja len dodám, že pravým prieskumníkom slepých uličiek bol Jára Cimrman. ;-)

Obrázok používateľa Radiar

Naňho som aj pri písaní toho komentára myslel a veril som,že zainteresovaní pochopia :-)

Obrázok používateľa Anonym

"Ale nekdo musi ukazat lidstvu cestu: 'tak tudy ne pratele!'"

Obrázok používateľa 7110156064

K tomu istému citátu:

No, v podstate hej, týmto myšlienkovým pochodom si viem zdôvodniť, prečo som zbožňoval v trinástich rokoch Falca a v šestnástich Stromboli. Ale ako to sakra bolo s tou Abbou, ked som mal päť???

Obrázok používateľa Števo Šanta

Päťročnému chalanovi je Abba najbližšie. Tiež som to tak mal :)

Obrázok používateľa petiar

V tomto veku ja som zbožňoval Petra Nagya, v šiestich som videl jeho vystúpenie čoby pesničkára na Hudobnom festivale mladých v bojnickom amfiteátri. Tatko ma za ním aj vzal do šatne, ale to si už nepamätám, pretože v tento deň som okrem iného dostal aj svoje prvé hodinky a to bol asi silnejší zážitok.

Nahrať album a umrieť sa mi už takmer podarilo i keď som to, samozrejme, neplánoval (a ani neplánujem). :-) Slovné spojenie hudobná stopa má v tomto smere pre mňa dvojaký význam - originálny je zrejmý, dátová stopa na nejakom nosiči. V prenesenom význame je to môj odtlačok, ex libris, do hudobného sveta. Zatiaľ mi stačilo to, že je tam a to aj napriek tomu že vzhľadom na to megakvantum hudby na svete už celkom neverím tvrdeniu Kto chce, ten si to nájde. Ale či budem skúšať zdvíhať umývadlo (za tento odkaz na môj najobľúbenejší film vôbec máš u mňa, Stefano, veľké pivo) aj pri ďalšom albume, tak to veru neviem.

Obrázok používateľa Anonym

Budeš zdvíhať a neee že neeeee!

Obrázok používateľa Anonym

Mozno celkom out of topic, mozno niekto pochopi:
hovoria niekomu nieco mena ako Steve Lukather, Michael Thompson, Paulinho DaCosta?

Obrázok používateľa Anonym

Keby aspon to publikum prislo kamenovat, oni sa xodia radsej stripovat na nejaku house akciu! :)

Obrázok používateľa Anonym

PS: na margo tej formy: aky by mala vyznam bez obsahu? Iba povrchny! Rovnako aj s "nizkym" obsahom. A taky dnes trend bohuzial v umeni naozaj je! Takze ak ta nahodou vo vydavatelstve odmietnu, je to mozno aj preto, ze nesplnas kriterium "plytkosti" cize publikum ta skor zavrhne ako nedostatocne plytkeho. CO ti ostava?

1. hrat v garazi obitej krabicami z vajicok
2. stat sa plytkym
3. skladat napr. lego
..
...
....

moznosti je viac samozrejme ;)

Obrázok používateľa vetroň

ked sme pri nahravani, davam do pozornosti tento mily track http://youtube.com/watch?v=peuDhnCdjEU&feature=related

Obrázok používateľa Anonym

Ta konečne viem ako na to (vďaka Vetroň), ta dúfam že stihnem niečo kým zomrem. A to ten tvoj počin, sa tešim bo Košelu som už calu zodral, a aj mi ukazala , kusok, akože aj tak sa da.
Stano



Najnovšie komentáre