Nachádzate sa tuKrst CD Rybí menuet od JFQ
Krst CD Rybí menuet od JFQ
V piatok 14. októbra mi v kalendári zasvietila Udalosť s veľkým U. Kapela Jednofázové kvasenie, stálica slovenského folku , ktorá už myslím vyše 40 rokov (popri Rolling Stones svetový rekord) vzdoruje akýmkoľvek pokusom o rozpad alebo zastavenie činnosti, vydala v českom vydavateľstve Indies Happy Trails zbrusu nový album Rybí menuet a krst tohto diela mal prebehnúť v spomínanom čase na domácej scéne JFQ, v divadle Ticho a spol..
Vybral som sa tam bez konzultácie s internetom a bola to chyba, pretože lístky boli beznádejne vypredané. Našťastie ma istý p. Jaromír uviedol na zoznam ako VIP osobu, tak som sa cítil primerane dôležito.
Pred koncertom bola v divadle výstava výtvarných diel. Vo vestibule bolo rušno a nebolo celkom jasné, ktorí hostia prišli na vernisáž a ktorí na koncert. Osadenstvo koncertu sa začalo profilovať až tesne pred siedmou, keď sa otvorili dvere do koncertnej sály a mohli sme ísť dnu. Predsa len sa predalo o niečo viac lístkov ako miest a práve sa zháňali matrace, na ktorých sedeli najprominentnejší hostia. Konkrétnejší radšej nebudem.
Pár minút po siedmej ubudlo svetla a na scénu prišli Miloš, Dušan a Karol. O kúsok ďalej si sadol basgitarista Tomáš Kukliš, ktorý s JFQ spolupracuje už niekoľko rokov, a na niektoré piesne si prisadli aj huslista Milan Tedla (Warchalovci) a perkusionista Julián Ratica (Pánko), ktorý mimochodom celý album nahral, zmixoval a zmastroval vo svojom povestnom prievozskom štúdiu Verklik.
Na konci prvého kola, v ktorom odzneli staršie aj novšie veci, sa uskutočnil slávnostný krstiaci akt. Krstenia sa ujal známy slovenský literát a mystifikátor Gaco Novomeský a po jeho boku sa postavili aj Julián ako pán zvuku a Jaromír Kratochvíl z Indies Happy Trails ako pán výroby. Krstilo sa vzduchom z minulého tisícročia, ktorý mal Dušan odložený v neotvorenej plechovke a šetril si ho presne na túto slávnostnú chvíľu.
Po prestávke na občerstvenie a na zakúpenie CD koncert pokračoval najmä novými piesňami, ktoré však boli v prísnom utajení a dali sa rozpoznať iba podľa Karolovho nenápadného žmurkania. V druhej polovici diania sa za basgitaru posadil maestro Fedor Frešo a hudba zrazu zapustila pevné korene. Pred pol desiatou nás po povinnom prídavku páni z JFQ nechali vydýchnuť a odišli za tmavú plentu, spoza ktorej potom už len vystrkovali ruky s perom a poskytovali autogramy.
Jediný taký vážnejší nedostatok akcie bol asi zvuk akustickej basgitary v prvej polovici koncertu, s ktorým zvukár bohužiaľ nevedel nič urobiť, pretože išlo asi o slabú baterku v samotnom nástroji. Škoda preškoda.
Samotné CD má veľmi peknú grafickú úpravu, o ktorú sa postaral Miloš Janoušek osobne. Naozaj pekné obrázky. Okrem hudobníkov, ktorí odohrali koncert na krste, sú na albume prítomní aj Jakub Janoušek na elektrickej gitare a Alexander Kotrusz na klávesoch. Texty piesní sa týkajú najmä pribúdajúcich rokov a hlavne Milošovi sa do tvorby vkráda taký neodbytný „dedkovský“ smútok. Piesňam to celkom svedčí, len Miloša v tejto polohe celkom nespoznávam, lebo na koncerte rozdával široké úsmevy na všetky strany. V Dušanových textoch, ktorých je na albume pomenej, sú spracované rovnako ponuré témy, ale o malý stupienok veselšie.
Co zbývá, moji páni? Tiše a bez reptání pustiť si album v tichu domova, kým všednosť pekný večer pochová, a čítať s hudbou všetky clivé slová, nech všednosť večer radšej nepochová.
Mario Polónyi
Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť