Nachádzate sa tuJalové myšlienky platiaceho diváka - regionálna prehliadka CL Bratislava 24.3.20

Jalové myšlienky platiaceho diváka - regionálna prehliadka CL Bratislava 24.3.20


7110156064 26 marec 2002

LADIES – lopúchové listy a toaletný mach sú v šatni. Udržujte čistotu. Ďakujeme.
(dámske WC, KS Vajnorská)
Slečna to vravela celý čas: „Neboj sa, nezačnú presne.“ Neznajúc folkové reálie odhadla vývoj pomerne presne – v číselnom vyjadrení plus osemdesiattri minút. Čo sa týka priestorových súradníc, vyšlo to organizátorom nepomerne lepšie. Dej sa skutočne odohrával v avizovanom priestore a nezasahoval do bežného tepu Vajnorskej ulice (ha-ha).

Spočiatku sa zdalo, že konanie prehliadky si nepripúšťa ani samotné kultúrne stredisko, o bratislavskej verejnosti nehovoriac. Naveľa sme sa však predsalen v počte neprevyšujúcom plne obsadenú krabičku Petier (to nie je preklep) usadili na číslovaných (!) stoličkách a začali vyhliadať nejaké tie diery do sveta.
Súc zahrnutí medzi „priateľov kamarátov“ vypočuli sme úvodné slovo konferenciéra Ľuba Wágnera, ako aj predstavenie poroty v zložení Imrich Dugovič, Martin Valo, Robert Masaryk, Janka Tóthová a František Grebečí (šéf). Nadšenie vo mne vyvolala informácia o tom, že Country Lodenica má viac regionálnych kôl ako Strunobranie alebo Trampská Porta. Táto informácia bola neskôr pre veľký úspech opakovaná. Slečnu to vôbec nezaujímalo.

Úvodné dve piesne prehliadky patrili čerstvému víťazovi Senického kľúčika Filipovi Pokornému. Dovolím si tipnúť, že tento 13-ročný skromný chalanisko sa prišiel do folku len rozospievať a následne zamieri niekam vyššie.
„Toto má každá kapela, takéto na-na-na-na“, znel neľútostný verdikt Slečny pri vystúpení Svätojuranov s názvom Dve na tri. Miesto kapely sa však dostavilo len duo. Napriek zjavnej nevýhode plynúcej z predchádzajúcej vety sa im podarilo na pódium dostať kúsok radosti z hudby.
Zdravý spánok sa dosahuje spojením piatich ľudí ovládajúcich rôzne hudobné nástroje. Opätovne vzdali hold radosti z hrania a dokonca ma prinútili zapísať si do diára názov skladby Zlodobrák. Nabudúce prosím hlasnejšie ozvučiť zdravého spáča úplne napravo – hrá zaujímavé veci.
Vzhľadom k tomu, že mám za tento príspevok od Petra Lachkého sľúbené pifčo v Krušovickej, nemôžem s dostatočným odstupom zhodnotiť jeho suverénne vystúpenie, ktorým preskočil úroveň prehliadky s ľahkosťou Sergeja Bubku dosahujúceho svoj x-tý svetový rekord. Hm, tak za toto by mohli byť aj dve. Neodpustím si však pripomienku k nedvědovsky bielym ponožkám.
Dvojičkovské duo z T.O. Kolibrík na publikum nakričalo niekoľko svojich piesní výrazne trampskej orientácie, ktoré na záver očerešničkovalo Krinolínou. Výskyt nadšeneckej kapely trampského typu ma potešil rovnako ako ich úprimné povzbudzovanie „konkurencie“ z pozície divákov v prvom rade. Je fajn stretnúť ľudí, ktorí si zo zdanlivo stresujúcej situácie dokážu vytvoriť pohodu.
Pri nastupovaní čisto dievčenského Šiesteho (ne)zmyslu to z konferenciérskeho mikrofónu na môj vkus nepríjemne zaharašilo. Nezdalo sa mi však, že by to babami nejak zásadne otriaslo – nahádzali na nás z pódia obvyklú dávku veľkých slov, pričom však treba uznať, že interpretačne sa priblížili úrovni ich štúdiových nahrávok. Obzvlášť ťažkým sústom bol pre mňa zlý páter (so svetským výzorom) zneužívajúci devu. Neblbnite.
Ku kresťanským pesničkárom mám čoby praktikujúci ateista vzťah nanajvýš obozretný, ale musím povedať, že Marek Šarközy si ma získal prácou s tichom, trampsko lyrickými motívmi v textoch i nie celkom konvenčnou hrou na gitaru. Možno trošku menej odmietavého vzťahu k svetu, dovolím si navrhnúť spolu so Slečnou.
„Tá speváčka z Pengagi“ menom Jana Mačovská sa uviedla lyrickými skladbami, v ktorých dala vyniknúť veľmi príjemnému zamatu v hrdle. Textovo sme sa ocitli v situáciach, kedy ona chce, on nechce, on chce, ona nechce, obaja chcú, nikto nechce atď. Škoda, prijal by som aj iné témy, dôveryhodnosť prejavu tam je.
Počas následne vyhlásenej prestávky sa na pódiu opevnilo trio country obchodníkov s názvom Korzo. Čo tam chcelo robiť, neviem. Pravdepodobne zarobiť nejaké peniaze. A čo na to Slečna? „Žhavil Béďa, žhavil drát.“
Skupina Kalumet sa za roky svojej existencie stala so svojimi „bratislavskými“ spirituálmi neodmysliteľnou súčasťou trampsko-folkovej scény. Siahla po osvedčených skladbách, čo vzhľadom k problémom s nazvučením asi ani nebol zlý nápad.
Nebyť Union City Grassu, stal by sa z CFTB záberu akcie iba záber CFT. Ten B bol konkrétne tradičný, so slovenskými textami, zvládnutý na veľmi dobrej interpretačnej úrovni. Zabavil som sa pohľadom (pre mňa nezvyklým) na basujúceho Emila Formánka. Ústredná hviezda AM Bandu sa na to z veľkoplošného plagátu časopisu C.F.T. dívala celkom blahosklonne.
Po ďalšej prestavbe pódia došlo k rýchlemu presunu na územie tvrdo hraného country rocku – týmto termínom si dovolím označiť improvizovaný štýl plne elektrifikovanej kapely Hunkpapa Dakota. Postupne hustnúce publikum bolo nečakaným vývojom zaskočené, ja som sa aspoň na pár skladbách celkom dobre zabavil.
Druhý dych vyskúšal trpezlivosť publika štyrmi skladbami rovnakého razenia zahranými po sebe. Úspešne sa prezentoval mohutnými vokálmi a taktiež príjemným ozvláštňovaním skladieb zo strany päťstrunového basgitaristu, ktorý vie, na čo tých päť strún má (čo nie je u päťstrunových basgitaristov pravidlom). Povedané burzovým jazykom – investícia pre dlhodobé zhodnotenie.
...
(teraz so Slečnou popíjame červený strik)
...
Za doprovodu spätnej väzby prebehlo dobrodružstvo trojice mladých chalanov menom Aura. Mám pocit, že v tomto prípade šlo predovšetkým o zážitok z hrania pred publikom, ktorý možno pomôže pri hľadaní cesty a cieľa.
Kabaretné vystúpenie ako zo starej školy si pripravil Tibor Botló. Za jeho bezprostredným prejavom som ale bohužiaľ nenašiel nič hlbšie. Jeho nespornou doménou je kultúra hlasového prejavu.
Nový Rownák ma veľmi potešil tým, že používa bicie a že ich používa citlivo. Po hudobnej stránke kapela jednoznačne šlapala, spevácky prejav bol (tradične) suverénny, hudba príjemná, akurát texty mi len tak preplávali ušami. Vhodné zavŕšenie súťažnej časti prehliadky (nech si konferans hovorí, čo chce, bola to súťaž).
Nasledovali „nesúťažné“ vystúpenia kapiel Rolničky, Poupata a Belasí. Uťahaní z predchádzajúceho šesťhodinového maratónu zdržali sme sa so Slečnou už len na Rolničky, kde ma zaujímalo, ako sa vysporiadali s poslednou personálnou zmenou. V pohode.

Na tomto mieste cítim morálnu povinnosť napísať niečo múdre, prípadne aj premúdrelé. Takže čo by to vlastne tí nádejní adepti CFTB pódií potrebovali?
V prvom rade väčší záujem divákov (čo ale nie je ľahké na regionálnych prehliadkach dosiahnuť), pohotovejšieho zvukára (občas sa spätná väzba pritrafí, ale ignorovať nejaký nástroj celé vystúpenie sa nemá), plynulejší konferans (konferans promine), pesničkári nedozvedieť sa pravidlá hry až na posúťažnom seminári (nehralo sa už o nič, lebo z pesničkárskeho hľadiska je dramaturgia uzavretá) a (takmer) všetci účinkujúci predovšetkým viac invencie, pretože skutočne originálnych hudobných, textových a aranžérskych momentov by som na podobnej prehliadke zniesol určite viac. Nerozumiem toľko proklamovanému prepojeniu Lodenice s inými festivalmi – to, že si dramaturgovia chodia na súťažné prehliadky hľadať potenciálnych účinkujúcich pre svoje akcie, je predsa úplne bežná záležitosť.
Investovaného času, energie a peňazí (vstupné 50,- Sk) neľutujem, nech viac ľutujú tí, ktorí tam neboli a teraz sú odkázaní len na moje jalové myšlienky (-:

pre folk.sk 711015/6064

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu

Obrázok používateľa camillia

Mozem vediet co vzislo z konferencierskeho mikrofonu pred nasim nastupom? (Siesty(ne)zmysel) V satni to totiz nebolo vobec pocut. Diki.

Obrázok používateľa 7110156064

bolo to už pri Vašom nastupovaní a drátovaní sa ..... nič zas až tak hrozného - obligátne "chlapské kecy", ako zaujímavo taký nezmysel vyzerá, koho nám on teraz nepredstaví ..... skrátka to tam podľa mňa nemalo čo robiť - kto má oči, pozrie sa a zhodnotí sám (-:

Obrázok používateľa Kremienok

Drahy platiaci diviak,

spolupraca medzi festivalmi vobec nie je bezna, naopak bezne je zavidiet si, konkurovat si a navzajom sa ohovarat. To si si hadam ako nasinec vsimol. To, ze sa "spravcom lodenice" podarilo tento zvyk naburat a ziskat tolko ludi pre opak, je uctyhodne, nasledovaniahodne, uzitocne a vobec perfektne.

Inak o vykonoch konferanciera som uz zacul nejake pikosky, tak prihod cosi, nech vieme aj my neinformovani!

Obrázok používateľa petiar

Peto, mam taky pocit, ze si nespravne tipoval autora clanku. Radiar to nebol...

Jedina hodnotna informacia na seminari zaznela z tvojich ust - mam na mysli ten projekt... Inac to bolo mlatenie prazdnej slamy - kapely sa hodnotne info dozvedeli len od Ferka G., ale pesnickarom nepovedal vobec nic (ale ja uz som si zvykol, ze pesnickar je vzdy do istej miery outsider... esteze mam ceskych kritikov). Ostatni tam mleli cosi o tom ako sa kapely maju predavat, a tak som si pripadal ako na trhu a nie na workshope... Tak som radsej odisiel. Suma sumarum: napad super, koncert a organizacia fajn, seminar ma sklamal...

Obrázok používateľa Radiar

Možno by bolo dobré vysvetliť jednu vec. Ak je hore nad článkom moje meno, to ešte neznamená, že som ten článok aj písal ja sám. Moje meno znamená to, že som článok len skontroloval či tam nie sú vulgarizmy a či má niečo spoločné s folkom. Niekedy som opravoval aj gramatické chyby, to však už nerobím. Znalosť slovenčiny je vizitkou každého autora článku.

Chem ešte pripomenúť, že pod každý mnou napísaný článok o folku či už pre folk.sk, alebo pre časopis CFT sa podpisujem stále ako "Radiar" a nič na tom nezmení môj postoj k danej téme, či už budem chváliť, alebo kritizovať. Za svojími názormi si totiž stojím.

Obrázok používateľa 7110156064

článok som napísal ja a Radiar ho na stránku len umiestnil, nakoľko ja som len bežný júzr a od administrátor ..... na koncerte som bol výhradne ako divák, na seminár som nešiel, pretože nebol určený mne ...... neviem konkrétne, čo všetko tam odznelo, ale súdiac podľa ďalšieho textu Tvojho príspevku schvaľuješ komercionalizáciu folku (dosť hlúpy výraz, ale jednoduchšie to napísať neviem) na jednej strane a na strane druhej vyzdvihuješ nezištnosť organizátorov regionálneho kola ...... verím, že s tým bolo dosť roboty, ale výsledný efekt sa nijak zásadne nelíšil od predkôl iných festivalov ("grc" nevynímajúc), čo neber ako invektívu, ale ako realitu ..... predpokladám, že nečakáš, že sa všade bude písať o Vašich akciách len v pochvalnom tóne - v takom prípade je akákoľvek diskusia zbytočná ..... ešte k tej komercionalizácii - mne sa skrátka nepáči, keď za vzletnými folkovými textami počujem šušťať bankovky a o opaku ma nepresvedčí žiadna ekonomická kalkulácia a taktiež sa mi nepáči, keď sa z normálnych ľudí vyrábajú celebrity, ktoré potom situáciu nezvládajú a jednoducho povedané zblbnú ..... vôbec si nemyslím, že je zbytočné organizovať regionálne kolá, naopak, je to vhodná príležitosť pre kapely, aby spoznali úroveň samých seba i úroveň ostatných a takisto je to vhodná príležitosť pre divákov (t.j. aj pre mňa), aby získali prehľad, kto, čo a ako v ich regióne robí

Obrázok používateľa 7110156064

článok som napísal ja a Radiar ho na stránku len umiestnil, nakoľko ja som len bežný júzr a od administrátor ..... na koncerte som bol výhradne ako divák, na seminár som nešiel, pretože nebol určený mne ...... neviem konkrétne, čo všetko tam odznelo, ale súdiac podľa ďalšieho textu Tvojho príspevku schvaľuješ komercionalizáciu folku (dosť hlúpy výraz, ale jednoduchšie to napísať neviem) na jednej strane a na strane druhej vyzdvihuješ nezištnosť organizátorov regionálneho kola ...... verím, že s tým bolo dosť roboty, ale výsledný efekt sa nijak zásadne nelíšil od predkôl iných festivalov ("grc" nevynímajúc), čo neber ako invektívu, ale ako realitu ..... predpokladám, že nečakáš, že sa všade bude písať o Vašich akciách len v pochvalnom tóne - v takom prípade je akákoľvek diskusia zbytočná ..... ešte k tej komercionalizácii - mne sa skrátka nepáči, keď za vzletnými folkovými textami počujem šušťať bankovky a o opaku ma nepresvedčí žiadna ekonomická kalkulácia a taktiež sa mi nepáči, keď sa z normálnych ľudí vyrábajú celebrity, ktoré potom situáciu nezvládajú a jednoducho povedané zblbnú ..... vôbec si nemyslím, že je zbytočné organizovať regionálne kolá, naopak, je to vhodná príležitosť pre kapely, aby spoznali úroveň samých seba i úroveň ostatných a takisto je to vhodná príležitosť pre divákov (t.j. aj pre mňa), aby získali prehľad, kto, čo a ako v ich regióne robí

Obrázok používateľa Anonym

Vraciam sa k mojej včerajšej pripomienke, že lepšie ako nejaké číslo, by bolo keby sa dotyčný (pozn. i keď ja osobne viem o koho ide) pod niečo podobné podpísal, aby si každý hneď dokázal urobiť svoj obraz. Nehovorím už o tom, že moju včerajšiu pripomienku som nikde nenašiel i keď sa píše o 3 to, ale nieje vôbec podstatné. Podstatné je to, že niekto chápe túto formu prehliadok tak ako hu chápe. Treba si ozaj urobiť poriadok doma a tým myslím pravdepodobne rodinu folkáčov či chcú byť stále schovaný v ulite, a prezentovať sa na "vrcholnom festivale" ako nazvali v jednom svojom článku na folk.sk neskutočný grc už v tejto podobe nie v začiatkoch a myšlienkou menom Strunobranie, alebo ozaj vážne majú záujem, aby sa slovenská scéna začala podstatne viacej zviditeľňovať, lebo ozaj či sa to niekomu páči, alebo nie jediná cesta je tá, o ktorej hovoril Imro Dugovič na seminári. Tou cestou idú všetci popredný český folkáči i keď mnohí ich už možno za folkáčov nepovažujú, ale čuduj sa svete na ich koncerty stále v hojnom počte chodia. Ale trochu som odbehol od podstaty hlavne regionálne prehliadky niesu stavané pre verejnosť sú to záležitosti pre organizátorov festivalov, kultúrnych stredísk, manažérov, ktorí by si prostredníctvom nich mali vybrať skupinu interpreta. To znamená, že je to záležitosť, ktorú partia ľudí - "bláznov" zorganizovala výsostne neziskovo a len a len preto, aby sa pomohlo slovenskej scéne. Znamená, to že nemusí na nej byť ten najlepší zvuk, bombastická reklama, pred vchodom tančiace mažoretky, nemusí na nej byť toaletný papier - i keď by mohol byť (na druhej strane SK to stálo nemalú korunu, že nás pritúlila a ani jeden interprét za to ani slovkom nepoďakoval a potom všetci čo sme tam boli máme ústa vieme dokonca aj hovoriť a navyše vieme sa zorientovať, že niesme práve vo Fórume a že by sa nám nič nestalo keby sme si tento od niekoho vyžiadali - ale to chcem asi veľa od niektorých, ktorí tam boli "zadarmo" - v úvodzovkách zadarmo preto lebo ten kto to tak zobral tam nemal čo robiť) a aby to nebola úplná charita tak sa nakoniec robí jeden koncert, ktorého účelom je aspoň trochu zahojiť ranu. Za to všetko sa mu dostáva podobného ocenenia ako s pera "Radiara" Otázka znie má vôbec význam pre túto scénu v týchto podmienkach sa snažiť niečo robiť? Odpoveď aj napriek tomu je jednoznačná: verím, že sa konečne mnohí interpreti, skupiny preberú a začnú sa chovať v duchu dnešnej doby, konečne predajú to čo v nich je, pretože najlepšie vidíme situáciu v časopise CFT, kde miesto toho aby sa informácie do neho sypali, musíme ich pracne dolovať aby sme ich mohli čitateľom ponúknuť. Verím, že táto chorá situácia už konečne skončí. Na záver by som sa ešte vrátil k tej neskutočnej myšlienke o tom aké je to normálne, že predsa je bežné že usporiadatelia chodia po festivaloch a hľadajú si účinkujúcich, pekne a úplne trefne sa k tomu vyjadril Dušan "Kremienok" myslím si, že ozaj sa urobil veľký krok vpred, že si vedľa seba zasadli organizátori festivalov za jeden stôl a debatovali s účastníkmi a zároveň mali možnosť vyberať. Je pravdou, že povedali to čo povedali, ale preboha nemôže si niekto nárokovať, že keď príde nejaký manažér festivalu na prehliadku musí si zákonite niekoho vybrať. Ani v samotných propozíciách sa o tom nikde nepíše a ani nieje možné niekomu niečo také nakázať. Čo na záver dodať iba to, že niekto píše, že sa začalo o 83 minút neskôr, ale už nenapíše, že to bolo aj vďaka nemu alebo presnejšie jeho skupine, ktorá ako jedna z troch sa až pár minút pred začiatkom akcie ospravedlnila, proste na Slovensku je to tak a za pivo prečo by som niečo podobné nenapísal. Ja toto zase píšem preto lebo mi bol sľúbený sud piva, ktorý darujem pisateľovi a tým budem mať istotu, že zopár dní nič nenapíše a možno potom budem mať viacej času na rozmýšľanie o tom čo bude kedy písať. Inak máme na Slovensku už jedného takého ale ten najprv povie a potom rozmýšľa u písania je predsa len na to rozmýšľanie času viacej.

Peter Žák



Najnovšie komentáre