Dvadsaťročné Slniečko a (celkom nové) cédečko

Dvadsiate výročie fungovania/nefungovania oslávili vydaním cédečka Bašavel (Duna/Pavian Records) a v absolútnej muzikantskej pohode, ako sme sa mohli presvedčiť aj na utorňajšom koncerte v bratislavskom divadle Stoka. Ak sa Slniečko/Punto a Rybacé hlavy postupne, v priebehu rokov, vyvíjali z folkovej do folkrockovej podoby, momentálne skončili(?) ako vynikajúco „šliapajúca“ rocková kapela, porovnateľná povedzme s Redlovou Každý den jinak. Muzikantsky je toto terajšie zoskupenie za celú éru „slniečkovskej“ existencie určite najlepšie a výbornú posilu dostala kapela predovšetkým v osobe gitaristu Laca Sviteka. Zvukovej pestrosti pomohlo aj to, že väčšina muzikantov okrem svojho stabilného nástroja hrá aj na ďalší nástroj, takže okrem bežnej rockovej zostavy sa na pódiu objavila aj mandolína, tuba a ústna harmonika. Slniečko/Punto a Rybacé hlavy na utorňajšom koncerte (spojenou s krstom cédečka) odohrali väčšinu svoju najväčších hitov v hodne prearanžovanej podobe, takže už spomínaná muzikantská „vybavenosť“ dostala zelenú a na hudobný štýl sa až tak veľmi nehľadelo. Zaznel rock´n´roll i country (Rebel na hovado), ruská dumka (Cár ruskej vodky), cover verzia thin-lizzyovskej verzie tradicionálu Whisky In A Jar, Na Paríž získala džezový esprit a Lež! (milá lež!) je jasná štadiónovka. Exkluzívny hosť Andrej Jobus (Vrbovské vŕby, Vrbovskí víťazi) svojimi píšťalkami a gajdami zas posunul pesničky smerom k Írsku (Tak by sme sceli byt) a keď P. Remiš na konci zaspieval pesničku z repertoáru svojho obľúbenca Toma Waitsa, bolo jasné, že tento americký odchovanec nočných barov má v Remišovi dôstojného nasledovníka.

Miloš

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu