Blog používateľa Svätý za dedinou

Aj ja som chcel mat klip.
Taký, ktorý by obrazom vysvetlil to, čo môj šušľavý jazyk zakóduje...

Na Vianoce to bude presne 20 rokov, čo hrám na gitare. A neviem to. 20 rokov, čo spievam. A neviem to. Za tie roky sa objavili obdobia, keď som si myslel že to viem, aj obdobia, keď som myslel, že to neviem vôbec.
Ale zistil som, že nie je vôbec podstatné, či to viem alebo neviem.
Podstatné je, či hudba vo mne je, alebo nie je. Veľmi dlhú dobu nebola. Naposledy som ju v sebe vnímal, keď som hrával v nemenovanej pop/rockovej kapele.

Ak sa dá zaľúbiť druhýkrat do tej istej, tak mne sa to stalo. A hoci mi má čo odpúšťať, zdá sa, že ma pomaly púšťa zase k sebe. 12 rokov som o ňu nezavadil, len sem-tam si spomenul, že dakedy bola. Bola jedinečná, veselá, ale častokrát veľmi smutná. Tie radosti a smútky sme zdieľali spolu... No potom sme sa rozišli bez toho, aby sme sa spolu rozlúčili. Nejako sme uverili, že si nechýbame a že sa nepotrebujeme...
Ostarol som o dosť kíl, no ona ostala svieža, krásna, bez šedín... Stále štíhla ako v prvý deň, keď som ju stretol. Snažím sa ju získať späť a zdá sa, že mi dáva šancu.