Demo Veroniky Lendelovej nie je zlé

Dostalo sa ku mne demo. Táto situácia je vždy sprevádzaná kopou očakávaní, radosť je vždy o to väčšia, keď po jeho vypočutí môžem chváliť. Veronika Lendelová je pesničkárka zo Šurian a to demo patrí jej. Jej meno a miesto trvalého pobytu je jediné, čo o nej viem. To demo nie je zlé...
Obsahuje deväť piesní a bez zbytočných úvodov hneď prvá pieseň – Vrany – je jednou z najsilnejších. Už pri prvom počúvaní si všimnete Lendelovej štýl dopĺňania textu s popevkami typu „na-na-na“, „pa-va-vaaa-vaaa-paa-vam“ a podobnými. Ak si tipnete, že toto dopĺňanie sa nachádza v každej piesni, máte pravdu. Veronika Lendelová nevymyslela nič nové a prevratné, solmizačné slabiky a ich ekvivalenty sú tu od nepämati. Napriek tomu, vo väčšine z deviatich piesní sú použité nápadite, príjemne a vhodne. Takou je aj Zafúľalná pieseň, na albume track číslo 3. Prezieravo vynechávam zmienku o skladbe číslo 2 s názvom Sviečka – pripomína mi Cukrářskú bossanovu od Nohavicu zmixovanú s Plíhalovou Myšou so slovenským textom. Nič moc.

Nasledujú ďalšie piesne, napríklad Boží chuligáni, Chlieb, Do vlasov. Všetko príjemné, temer šansónové pesničky. Za osobitnú zmienku stojí ešte sedmička – Otrasná balada. Názov je ostrým kontrastom s piesňou a keby sme nežili v takom rozhlasovom priestore, v akom žijeme, pokojne by mohla byť singlom reprezentujúcim mladú pesničkárku.

Záverečné zhodnotenie: škaredo matematicky poňaté, demo Veroniky Lendelovej je na 70% zaujímavým novým kúskom v slovenskom pesničkárskom dianí. Možno by nezaškodilo menej piesní o láske a podobných stereotypov. Napriek tomu, minimálne tri piesne z deviatich sú naozaj dobré, a potom, keď už tvoríte demo, asi tam dáte všetko. Túto skutočnosť beriem na vedomie, a preto Veroniku Lendelovú chválim a dúfam, že o nej ešte budeme počuť.

Matej Lauko