Folk.sk

Mesto Liptovský Hrádok pripravuje na 31. júla 2010 prvý ročník súťažnej prehliadky pre deti a mládež pod názvom Drozdíky folkujú. Poslaním súťažnej prehliadky je objaviť a podchytiť nové spevácke a muzikantské talenty v oblasti folk – country hudby a im podobným žánrom; podporiť ich umeleckú tvorivosť a koncertnú činnosť. Prvým ročníkom chceme vytvoriť novú tradíciu pre stretnutie mladých muzikantov plné zážitkov a nových priateľstiev.

Interpreti, ktorí aktuálne menia hudobný svet, budú mať tento rok na festivale Bažant Pohoda silné zastúpenie. Viacerí z nich si už vydobyli rešpekt odborníkov, oslovili nielen mladé publikum a väčšinu z nich určite čaká veľká budúcnosť. Organizátori multikultúrneho festivalu, ktorí sa uskutoční 8., 9. a 10. júla 2010, sú radi, že mladá a svieža muzika bude mať na trenčianskom letisku skutočne bohatú reprezentáciu.

V tomto roku sa na Slovensku uskutoční prvý ročník súťaže pre gitaristov a basgitaristov zo Slovenska a Českej republiky, určená pre všetky vekové kategórie. Organizátori jej dali názov GITARIÁDA 2010.

Súťaž bude prebiehať v štyroch kategóriách: 

• Rocková gitara
• Jazz/Blues gitara
• Bluegrass/Country/Folk gitara
• Basgitara

Súťaže sa môže zúčastniť každý, kto zašle organizátorom do 15. augusta svoje súťažné demo CD s jednou vlastnou a jednou prevzatou skladbou od akéhokoľvek autora v inštrumentálnej podobe. Porota vyberie zo všetkých uchádzačov po 5 finalistov do každej kategórie plus 2 náhradníkov do každej kategórie. 

Určite mi všetci dáte za pravdu, že sa len tažko nájde vôbec lepší pocit, ako keď si človek môže občas niekde verejne zahrať, predstúpiť pred hoc aj malé publikum a podeliť sa s nimi, s každým jedným, o trocha času a priestoru, nechať hudbu len tak plynúť, bez hraníc a bez barier... je to krásny pocit, ničím nenahraditeľný, trocha ako droga, človek sa ho nevie nabažiť a priam ho vyhľadáva.

Nemôže sa stať kapele nič lepšie, ako keď jej členom tesne pred koncertom zdvihne náladu neprispôsobivá technika. Na koncerte Petra Piatka & Bandu 22. mája 2010 v nedávno otvorenom bardejovskom Jazz Rock Caffe sa síce spočiatku o elektrizujúcu a ohlušujúcu atmosféru postarali reprobedne – to však len do chvíle, kým si chalani svorne nepohnietili špice brád a nepremiestnili kombá, gitary, bicie aj picie priamo medzi pospolité publikum. Vyzeralo to tak, že nielen frontman má tentoraz hladinu adrenalínu blížiacu sa horným limitom (najmä po telefonickom vyhlásení vlastníka čarovnej nefungujúcej skrinky "veď ja som vedel, že to nepôjde..." mu všetci boli v stave čo najvrelejšie sa poďakovať za prejavenú ochotu bez predchádzajúceho upozornenia). Koncert teda vzhľadom na okolnosti chlapci odpálili zostra vyhlásením, že sú martinskou progresívnou deathmetalovou smršťou.

Ha, poznáte to? Počúvate novú CD tej, či onej kapely a pri treťom kolotoči sa odrazu pristihujete pri tom, že do hlávky sa Vám nezapísala ani jedna zo zaručených hitov /bez akých sa tak obíde maximálne album Deža Ursinyho, či Mariana Vargu), no pesnička iná, iná a asi práve preto tá. A tá Vás vcucáva, kruto, no brániť sa tomu, hm ne-chce-te!
Mne sa toto stalo pri počúvaní nového albumu Divozelu (Divadlo). O ktorú išlo? Prezradím, ale nie hneď...

Tak ja pôjdem po poriadku, aby som bol, tak ako vždy Had býva pri recenziách „folkuliatok“ (použil som zámerne terminus technikus Ľuba Vágnera, ktorý má v jeho slovníku však iný význam). Ja si pod „folkuliatkom“ predstavujem albumové novorodeniatko folkovej kapely.

 V Kafé Scherz sa od jeho otvorenia dejú pomerne zaujímavé veci. Hneď na samom začiatku sa tohto priestoru zmocnil Daniel Hevier so svojím poloimprovizovaným cyklom a zaujímavými hosťami, neskôr alebo možno aj zároveň sa tam uskutočnil celý rad skvelých koncertov, za všetky spomeniem Latrino Cubano a českého pesničkára Oldřicha Janotu. Na 19. apríla 2010 pripadol folkový koncert českej pesničkárky Žofie Kabelkovej a čoraz známejšej bratislavkej kapely Mysami. Žofii sa však tesne pred koncertom stala nepríjemná vec, totiž vyhliadla si ju nejaká jarná viróza a úplne jej vyradila z prevádzky hlasivky, a preto sa na poslednú chvíľu ospravedlnila a neprišla. Jej miesto vyplnil popredný slovenský pesničkár Stano Kalman, a to dokonca vo funkcii headlinera. 

Minulý mesiac sa na čerpacích staniciach žltej farby objavilo nové číslo ich firemného časopisu Štýl&Elán. Tvár na nej mi bola akási povedomá. Vo vnútri sa dokonca nachádzal aj celkom obsiahly rozhovor, ktorý vám so súhlasom redakcie aj samotného autora teraz prinášame.

Rád šoféruje, nevadí mu ani zápcha v rannej špičke. Kochá sa krajinou, jej premenlivou náladou. Jeho „vesničkou střediskovou" sa nedávno stal prímestský satelit v katastri obce Chorvátsky Grob. Teší sa, že jeho synček tu nájde veľa kamarátov. Divadelný scénograf, televízny reportér, režisér a dramaturg, popritom ešte aj skvelý folkový pesničkár Peter Janků. 

/pohľad amatérskeho sociologického psychológa na rozšantenú skupinu z piatku 30.4./
Postavy a pozorované skupiny: PP – Piatko, Roman Zábojník – Zibo, Elvis, Ľubo Šťovčík – Dvaktvar, Edo Klena – Klenotník a Klenoty: Miro Sivák (basgitara), Peter Wittner (husle), Mišo Gál (bubóny.)

Charakteristika skupiny: Na prvý pohľad vyzerá skupina vyrovnaná, bez sociologických anomálií, aj keď nezapadá do obrazu priemerného občana. Pozorovaní sa navzájom poznajú, majú rovnaké záujmy, stretli sa za rovnakým účelom, okolím sú nenápadne sledovaní z väčšieho odstupu. Všetci majú sklony k exhibicionizmu, lebo postupne vystupujú na pódium, väčšina opakovane, dokonca sa dožadujú vyjsť viackrát.

Edo Klena vojde do miestnosti, uviaže si šatku a premení sa tak v sekunde zo schopného manažéra nadnárodnej firmy na schopného posthippie rockera. Udrie prvýkrát do stratocastra a zaplní miestnosť drajvovým zvukom. To je posledná chvíľa, kedy môžete ujsť, pretože potom vám už nedá vydýchnuť.