Nachádzate sa tuhudba

hudba


Či si tramp a či folkáč, čítaj pozorne...

Či si tramp či folkáč, na známosť sa dáva...
Zdravím priatelia. Rád by som sa vám predstavil a ukázal že existujem, že robím...a čo vlastne robím. Možno to vyzerá trošku narcisticky písať článok o samom sebe. Nuž, kažodpádne je to možnosť ako sa prezentovať. Začal by som tým, že sa volám Mário Drgoňa a študujem na konzervatóriu v Nitre herectvo. Už šesť alebo sedem rokov hrám na gitaru (Mám osemnásť rokov) a štyri roky som hrával tvrdšiu muziku, od čoho som upustil.

Choď von!

Na Vianoce to bude presne 20 rokov, čo hrám na gitare. A neviem to. 20 rokov, čo spievam. A neviem to. Za tie roky sa objavili obdobia, keď som si myslel že to viem, aj obdobia, keď som myslel, že to neviem vôbec.
Ale zistil som, že nie je vôbec podstatné, či to viem alebo neviem.
Podstatné je, či hudba vo mne je, alebo nie je. Veľmi dlhú dobu nebola. Naposledy som ju v sebe vnímal, keď som hrával v nemenovanej pop/rockovej kapele.

Dvakrát do tej istej rieky

Ak sa dá zaľúbiť druhýkrat do tej istej, tak mne sa to stalo. A hoci mi má čo odpúšťať, zdá sa, že ma pomaly púšťa zase k sebe. 12 rokov som o ňu nezavadil, len sem-tam si spomenul, že dakedy bola. Bola jedinečná, veselá, ale častokrát veľmi smutná. Tie radosti a smútky sme zdieľali spolu... No potom sme sa rozišli bez toho, aby sme sa spolu rozlúčili. Nejako sme uverili, že si nechýbame a že sa nepotrebujeme...
Ostarol som o dosť kíl, no ona ostala svieža, krásna, bez šedín... Stále štíhla ako v prvý deň, keď som ju stretol. Snažím sa ju získať späť a zdá sa, že mi dáva šancu.

Prašníky

Prvá hodina gitary. Popisujem chlapcovi jednotlivé časti nástroja. "Toto je telo gitary, toto hmatník a na hmatníku sú takzvané pražce. Pražce, zapamätáš si to?"
"Áno."
"Ďalej tu máme krk, ladiace kolíky... a z druhej strany drží struny kobylka. Tak ešte raz, telo gitary, hmatník a na hmatníku máme čo? P..., pr..."
"Prašníky."

Bude to opäť pekný rok

Prešiel istý čas a ja som si spomenul, že som už dávnejšie (asi tri mesiace) neoslovil žiadneho organizátora festivalu, či majiteľa hudobného klubu. Tak som si dal nové kolo mailovej komunikácie, hoci viem, že je to úplne zbytočná robota. Ale rituály sú dôležité, sú to body, ku ktorým sa môžete približovať a vytvárať si tak ilúziu pohybu.
 

Nadávka

Celý život som si myslel, že to, čo hrám, sa volá folk. Aj keď som založil skupinu Ostrov, zvykol som zo začiatku úpenlivo strážiť žánrovú čistotu, z čoho ma chlapci liečili slovami, aby som neriešil ako sa volá to, čo hráme, lebo jediné kritérium pre hudbu je "páči - nepáči". A tak sme hrali to, čo sa zmestilo do škatuľky "páči", nevediac, čo povedať, keď sa nás niekto pýtal na štýl, aký hráme. Až nedávno, po jednom koncerte v klube na východe Slovenska mi v krátkom rozhovore líder jednej alternatívnej kapely veci objasnil: "Vy hráte poprock, také osvedčené postupy, ale však aj to má svoje miesto pod slnkom."

Naj roku 2008

Na sklonku minulého roka som napísal článok, v ktorom som vymenoval čo ma najviac oslovilo. Samozrejme, že sa to týkalo hlavne hudby a filmov, pretože to je oblasť, v ktorej sa cítim dobre a ktorá ma baví. Tak sa teda poďme pozrieť čo sa v tomto smere u mňa na prvé priečky dostalo v roku 2008. Len jedna technická vec - nie je nutné aby nahrávka, film, a pod. vyšlo v roku 2008. Riadim sa podľa toho čo ma v tomto roku zaujalo, nech je to trebárs aj 10 rokov starý film.

 

Last.fm - dostaňte vašu hudbu k miliónom (ľudí)!

Last.fm logoAk by som mal charakterizovať význam tohto hudobného komunitného portálu veľmi, ale ozaj veľmi jemne, tak by som napísal asi toto: Ak máte jednoducho len radi dobrú hudbu a radi objavujete novú alebo ak ste aj aktívny muzikant a máte už nahraté nejaké cédečko a nepoznáte portál Last.fm, tak ste naničhodný ignorant! A nezľahčujte moje tvrdenie faktom, že (nielen) u mňa osobne je Last.fm prevratom v objavovaní novej hudby.

Moja Pohoda 2008 alebo Čo sa vám na country festivaloch zaručene nestane

Citát z Webparty na stránke festivalu Pohoda: bola som na pohode a vobec na festivale prvy krat v zivote a to mam 54 rokov-:))) bolo to super, pacil sa mi siroky zaber, slovo dostali rozne hudobne zanre aj aktivity. Tomu sa povie vyucba tolerancie v praxi. Ani opytych nebolo moc vela. Druhykrat si uz so sebou nedonesiem ziadne jedlo, bolo mi luto, ze musim jest svoje chleby, ked tam bolo tolko dobrot na vyber. Teple sprchy najvacsi luxus!! Dokonca som sa aj vyspala, v okoli naseho stanu bol klud.

Moja Pohoda

Nikdy som sa nejako veľmi netajil tým, že môj vôbec najobľúbenejši festival je trenčianska Pohoda. Z hudobného hľadiska je to, podobne ako Tanz Folk Fest v Rudolstadte, nekonečná studňa novej, nepoznanej a kvalitnej hudby, ktorú môžem objavovať. Z ostatných hľadísk ma na Pohode fascinuje, podobne ako mnohých iných, tá nevysvetliteľne čarovná atmosféra, ktorej je veľmi ťažko nepodľahnúť. Či je to kvôli ľuďom, skvelému otvorenému priestoru na letisku alebo vynikajúcej organizácii - neviem. Nebudem sa to ani pokúšať vysvetliť, pretože, ako som už bol býval naznačil, nie je isté, či by som sa k nejakému vysvetleniu dopracoval. Tak sa poďme pozrieť na to aká bude moja tohtoročná Pohoda z hudobného hľadiska.



Najnovšie komentáre