Festivaly

10. - 12. 2001 prebehla už tradičná Vandermúza, na ktorú sa vždy tešíme. Tak tentoraz sme boli až traja. Vlado, Stanko a moje maličkosť - Rado. Nechcem si sťažovať, len som skromne podotkol. Po príchodu sme boli informovaní o počasí, ktoré panovalo od piatku. Nuž nám sa to nezdálo, pretože sa to začalo vyvíjať sľubne. Ale napriek tomu to tam vyzeralo, ako voľakto podotkol, ako na „Bahnomúze“.

Nemala som v úmysle zastaviť sa v Kremnici. Vďaka pár ľuďom sa mi však v hlave uhniezdil chrobák, a tak už v piatok večer som načúvala klepotu kolies osobáku, ktorý ma vliekol priamo do srdca Slovenska. V sobotu 18. augusta sa tam konal 1. ročník folkového a trampského festivalu Kremnická Bašta a ja som nekonečne rada, že som sa v hodine dvanástej nechala nalákať na tento malý úlet z mojej pôvodnej trasy.

Nedá mi aby som nevyužil tento priestor na ohliadnutie sa za Vandermúzou okom účinkujúceho a tichého pozorovateľa. Musím podotknúť, že sme s Tajf - om absolvovali len sobotu, ale o to intenzívnejšie boli naše pocity.
Už v piatok poobede sme dorazili do nášho ubytovišťa v Považsekj Teplej, aby sme sa uistili, že počasie to bude s tým pršaním myslieť aj na Severozápade vážne. Na večer sme odprevadili "naše" Zvony Bells na vlak aby mohli stihnúť večerné hranie a potom sme len netrpezlivo čakali, kedy sa vrátia. Hneď po ich dorážke do Teplej okolo 23:00 sme sa dozvedeli, že Mostište už nie je a že ostalo iba Blatište. Tak sme plní úzkosti z bahna ulíhali do postelí.

Na Festivale Vandermúza som bol tento rok prvýkrát. V Púchove, hned po vystúpení z rýchliku, som pri jednom ostrovčeku autobusového nástupišťa zbadal pomerne početnú skupinu ľudí s veľkými batohmi a kaki farbou ako dominantnou na ich oblečeniach.Ľahko (alebo Lachko?) som sa dovtípil že cieľ ich cesty bude zhodný s tým mojim a tak som prakticky nemal problém nájsť miesto konania - nádherný prírodný areál malej obce Mostište vzdialenej asi 6 km od Púchova. Keď som sa pokochal atmosférou nastávajúcich troch dní, počas ktorých som mal aspoň podľa programu počuť jednu z najreprezentatívnejších vzoriek slovenskej, najmä folkovej a trampskej muziky, začal som sa nie pekne tváriť na kvapky dažďa, ktoré s čoraz väčšou intenzitou robili z trávnatého povrchu blatový a znemožňovali mi tak pohyb (o stavbe stanu nehovoriac) bez toho, aby som sa nezašpinil. Počasie sa však na ďalšie dva dni rozhodlo zmúdrieť, a tak sa žiadna folková variácia na festival Pohoda nekonala. Ale poďme k muzike.

Tak sme boli na Strunobraní 2001 v Banskej Štiavnici. Priebeh bol veľmi zaujímavý. V piatok, keď sme prišli do Štiavnice, pršalo, ako aj každý rok. Podujatie malo začať o 15.

Pre všetkých, ktorí sa z nejakého dôvodu nebudú môcť CL zúčastniť, ale aj pre tých, ktorí si budú chcieť neskôr pripomenúť atmosféru festivalu, pripravil internetový magazín Folk.sk v spolupráci s organizátormi aktuálne spravodajstvo z akcie na našich stránkach!

VANDERMÚZA je stretnutím všetkých ľudí so záujmom o prírodu, zábavu a hudbu. Každým rokom sa tu stretáva množstvo kamarátov z celého bývalého Československa, aby tu prežili počas jedného víkendu chvíle pohody, zábavy, trochu športu a nevynímajúc hudobný zážitok v podaní skupín s vlastnou trampskou a folkovou tvorbou. Samozrejme, že doba napreduje smerom, ktorý nie je až tak možné definovať, ale my chceme VANDERMÚZU udržať v medziach kamarátstva nepoškvrneného chamtivosťou doby.

Už zopár rokov sa uprostred júla koná dnes už dovolím si tvrdiť dobre známy festival Strunobranie. Nebolo tomu inak ani tento rok. Ja som sa opäť prihlásil do súťaže ako jeden z účinkujúcich (samozrejme spolu s Máriou Horňákovou, s ktorou to ťaháme spolu spevácky už od môjho vstupu na hudobnú scénu). Absolvovali sme krajské výberové kolo v Spišskej Novej Vsi a keďže nás porota vybrala aj do finálovej časti konajúcej sa v Banskej Štiavnici, tešili sme sa o to viac. Bola to pre nás aj príležitosť znovu sa ukázať na slovenskej folkovej scéne po viac ako dvoch rokoch, počas ktorých som spoznával zámorské krajiny.

Internetový folkový magazín Folk.sk pripravil v spolupráci s organizátormi festivalu Strunobranie 2001 anketu, ktorá by mala pomôcť ku skvalitneniu budúcich ročníkov tohto dnes už dobre známeho festivalu. Na anketových lístkoch bolo uvedených 5 otázok, z ktorých 4 boli priame otázky s možnosťami odpovedí a piata bola vyhradená pre komentáre návštevníkov festivalu zúčastňujúcich sa tejto ankety. Respondenti boli motivovaní k účasti v ankete možnosťou výhry jedného zo štyroch CD, ktoré nám poskytli priamo autori titulov: Soňa Horňáková-Dívam sa z okna, Peter Lachký-V krajine, Robo Hulej-Pozri sa do neba a sk.Čochciari, ktorá vydala kompilačné CD z festivalu v Čičmanoch. Tieto CDčka mali možnosť vyhrať respondenti nachádzajúci sa v Amfiteátri pod zámkom priamo počas ceremoniálu odovzdávania ocenení najlepším účinkujúcim. Bolo vytlačených 400 anketových lístkov, ktoré boli distribuované spolu s každou predanou vstupenkou až do ich vyčerpania. Z nich sa do hlasovania nakoniec zapojilo 60 a z tejto vzorky bolo hlasovanie aj vyhodnotené a výsledky sú následovné:

Pramene 2001. 14. 7. 2001 – Na tento deň sme sa už dlhšie tešili. Skupina Jasoň z kúpeľnej obce Sklené Teplice, nás pozvala na krst prvého CD. Nechceli sme prísť len tak, a preto sme si rozdelili úlohy. Ja som urobil pre Jasoň krátku pesničku.