Nachádzate sa tuZuzka Homolová bude mať videoklip!

Zuzka Homolová bude mať videoklip!

warning: Parameter 2 to gmap_gmap() expected to be a reference, value given in /nfsmnt/hosting2_1/b/2/b208b410-3078-460e-8170-b3b2ef9bd450/folk.sk/web/includes/module.inc on line 497.

Radiar 01 február 2002

Dnes vám prinášame sľúbenú druhú časť rozhovoru so Zuzkou Homolovou, súčasťou ktorého je aj zaujímavá správa o pripravovanom videoklipe k jednej z jej piesní. Ale však čítajte...

Kam viedli tvoje kroky keď Slnovrat začal hrať mŕtveho chrobáka?
Niečo sme ešte potom oživili, dlhý čas sme trávili v spoločnosti Ivan Hoffmann, Miloš Janoušek a ja, dokonca sa aj zachovali nejaké rozhlasové nahrávky, účinkovali sme aj na českých festivaloch. Jan Rejžek nás pomenoval ako Hojaho, dlho sme nevedeli čo to znamená, napokon sme zistili že je to zložené z prvých dvoch písmen našich priezvísk. Mali sme túžbu nerobiť každý sám a skúšali sme inštrumentovať naše veci, narábať s hlasmi a podobne. Malo to mať tú lahodnú, folkovú formu. Ivana Hoffmanna sme tým vytiahli z letargie, do ktorej upadal z osobných dôvodov, niekoľkokrát prestal robiť z jedného dňa na druhý. Potom sa to už rútilo k revolúcii a obdobie po nej si už pamätáš...

Vrátim sa ešte k ľudovej balade. Myslíš si, že to, že si si ju tak obľúbila a prenikla v nej do takej hĺbky môže mať niečo spoločné s tým, že pochádzaš z Liptova?
Je to možné, ešte som to neskúmala. Je to záľuba, ktorá má veľa zádrheľov. S ľudovou baladou som prišla ako ju robili na západe a prvé balady som spievala „polobluesovo“, s gitarou, čo bolo absolútne nepredstaviteľné pre folklórnych puristov a ľudí, ktorí mali akési zosobňované právo na manipuláciu s ľudovou piesňou. Podľa nich to bolo bohorúhačstvo. Do priameho konfliktu sme sa ale nedostali, naopak, mala som veľa dobrých priateľov v Lúčnici, i keď som nebola ich veľkým fanúšikom. A dodnes si nemyslím, že to je presne to, ako má ľudová pieseň vyzerať pretože tá vznikala kedysi dávno a netrúfam si povedať že má byť taká alebo onaká. Môžem však sondovať a zisťovať akí ľudia ju spievali a pri akých príležitostiach. I keď som vyrástla na Liptove, nebola som z folklórneho prostredia. Moja mama mi síce veľa a veľmi pekne spievala a mala k tomu vzťah, ale ja som nikdy nebola vo folklórnom súbore, nikdy som nevedela tak krásne, „folklórne“ spievať. Vyrástla som v paneláku a odchovali ma Beatles. Ale prečo ľudovú baladu? Zdá sa mi byť dosť pekná a vtipná, má už obrúsené hrany. Tento materiál si za dlhú dobu šľachtenia folklóru za socializmu skoro nikto nevšímal, pretože balada je hudobne strohý, jednoduchý a asi nezaujímavý žáner. A pesimistický. Tým pádom bol nepoužiteľný a umelecké súbory sa do toho ani nepúšťali.

Ty máš akési dve polohy tvorby - jedna je tá klasická, folková, druhá sú práve spomínané balady. Uprednostňuješ jednu pred druhou?
Je pravda, že za posledné dva až tri roky, čo hrávam so Samom, sú to podujatia kde hráme práve tie balady, ale závisí to najmä od priestoru v ktorom hráme. Ak je to prezentácia mimo Slovenska, tak sa mi zdajú byť zaujímavejšie tie balady, najmä z kontextu etno a world music.

Aké sú vzťahy s tvojou generáciou pesničkárov?
Moja generácia je Gitka Šukajlová, kolegyňa zo školy ktorá sa vrhla skôr do takého pompézneho šansónu... Slnovrat je o čosi mladší a som vždy veľmi potešená, keď vidím, že to hutné jadro, Jednofázové kvasenie, funguje.

A aké sú vzťahy s folkáčmi spoza hraníc?
Áno, mala som vždy viac kontaktov s českými ľuďmi, nakoniec, prečo nie. Od rozdelenia našich vlastí je to oveľa sporadickejšie, pretože nie je taká šanca aby chodili k nám, je tu akási finančná bariéra. V tomto ohľade sa mi podarilo trochu zabojovať v televízii a uvádzať reláciu Urobme si ticho a do každého dielu som si mohla jedného z nich zavolať. Sme spolu vo veľmi srdečnom vzťahu, či už je to Zuzka Navarová, Dáša Voňková, Hutka, Koubek... Myslím si, že si vážime jeden druhého a mám trochu strach že to bude horšie, pretože to sú všetko ľudia, ktorí sa muzikou živia a nebudú k nám môcť chodiť za modré oči donekonečna. Ale musím povedať, že sa mi občas pošťastí a stretávame sa na moravských festivaloch.

Čo spolupráca s Vlastom Redlom?
Krásna, dlhá, nekonečne dlhá... Spoznala som ho cez jeho album Na výlete, ktorý mi on sám v slabej chvíli strčil pod pazuchu. Oslovila som ho, či by bol ochotný vstúpiť do tejto rieky a vedela som, že je tomu naklonený, pretože sme sa stretávali už dávnejšie na festivaloch a podobne a nakoniec aj povedal áno. Tým došlo k tomu projektu a myslím, že aj on si na to celko dobre spomína, pretože s tou robotou bol spokojný a bola to aj preňho zaujímavá práca v ktorej sa do istej miery spoznal, čo sa neskôr prejavilo aj na jeho vlastných veciach. Ale tá robota bola ťažká... Vlasta je človek, ktorý dodnes, nevedno prečo, nechce so mnou vystúpiť na pódium.

Ako a kde si stretla Sama?
Stretali sme sa na ochranárskych Vianociach. Ja som skôr teoretický člen, Samo práve ten protipól, on naozaj chodil , brigádoval... Na našich výročných akciách sa vždy hralo a o tretej ráno sme si už väčšinou brknkali len my dvaja a ja som mala pocit, že je to dostatočne citlivý a hudobne schopný človek, slovo dalo slovo a po dlhej, veľmi dlhej dobe sme sa dali takto dokopy.

Je nejaký rozdiel medzi tým, čo pre teba hudba znamená dnes a čo pre teba znamenala v časoch Šafránu?
To sa dá? Fíha... Niekedy chodím a vypínam rádiá... ale to nie je zmenou môjho postoja k hudbe, ale zmenou spoločnosti, ľudí, ktorí hudbu bezbreho používajú bez toho aby ju mienili vnímať, alebo počúvať. Alebo sa zdvihnem a idem preč. Ale hudbu vyhľadávam, môj vzťah k nej sa nezmenil, rozšíril sa môj obzor...

...aj o mladej generácii folkáčov?
Veľmi by ma to zaujímalo. Nemôžem povedať, že sa o to snažím, stojím skôr stranou a to čo už je ponúknuté veľmi rada stretnem. Keby som mala dosť času, tak by som sa aj snažila nejako dávať dokopy, ale neviem. Rada prídem na hotové, ale vždy ma to poteší.

Existujú v hudbe hranice za ktoré by si nešla?
Sú, samozrejme, že také sú. Ale to je veľmi jednoduché - ísť preč. Ináč sa to asi ani nedá. Hudbu považujem za príjemnú záležitosť. Baví ma všetko to experimentovanie okolo world music... Komerčnejšie muziky ma až tak veľmi nepútajú.

Po koncerte v rámci Folkfóra sme započuli niečo o videoklipe. Čo je na tom pravdy?
Áno, je to pravda a to jediné, čo môžem sľúbiť. Jedna moja bývalá študentka z výtvarnej školy sa toho chytila, bude to animovaný film. Nebude jej prvý, ona ich už niekoľko natočila. Momentálne je všetko pripravené, treba začať točiť, ale ja stále nemám nahraný podklad tej piesne. Je to balada s názvom "Keď som ja k vám chodievaval" a filmom budú výtvarné parafrázy detí na ňu.

Videoklipy bývajú predzvesťou nového CD. Ako je to u teba?
To by som bola rada. Už by sme s tým Samkom mali niečo urobiť, ale pomaličky sa to zbiera a dozrieva, tak dúfam že áno.

zhovorčiví boli 5jar a Radiar

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu



Najnovšie komentáre