Nachádzate sa tuZahrada 4.-7. júla 2001

Zahrada 4.-7. júla 2001


janka 16 júl 2001

Je polnoc zo stredy na štvrtok a ja – Jana Kúdelová a Peter Lachký začíname počítať pražce na trati Bratislava – Náměšť na Hané...Ranný príchod po dvoch prestupovaniach nám na kráse nepridal, ale po jednom smrťáku sa všetko môže začať.

Je štvrtok 5.7.2001 a po ohlásení nášho príchodu naše kroky mieria na zámok, kde sa má konať pesničkárske popoludnie. Osudná miestnosť na zámku mi okamžite prehovorila do duše...klasicky veľké okná a zo stien na mňa zízali staré tehly, skrátka štýlový priestor, na pesničkárenie ako vyšitý.

Začalo sa o 13:00 hodine a na moje prekvapenie miestnosť vďaka návštevnosti praskala vo švíkoch. Hralo 11 pesničkárov, z toho 2 duá a podaktorí mali aj doprovodnú kapelu. Všetci boli vynikajúci a hlavne každý bol iný.....ako na maliarovej palete.

Ivoš Cicvárek zapôsobil vďaka svojej vynikajúcej textárskej tvorbe, Marcel Kříž ukázal, že aj rocková elektrická gitara sa dá zkrotiť do folkovej podoby, Jeroným Lešner je vynikajúci gitarista a beztrémista, vystupujúci so skupinou Husí kúže. Jan Matěj Rak a Šárka Burešová sú pesničkári vystupujúci spolu. Matej vyniká v skvostnej hre na gitaru a Šárka nežným hlasom. Úžasne zospievané Sestry Steinove (Karolína a Lucia) vedia zaujať excelentným až priam bosoráckym prejavom s textami, ktoré by sa obyčajný cukríkový pesničkár neodvážil ani len vysloviť. Michal Rádl je pesničkár – nováčik, ale so svojimi piesňami s vážnou tematikou to publiku nedal na sebe znať. Žofka Kabelková – objav roku 2000 klasicky nesklamala a s pomocou svojej kapely ohromila počúvajúcich. Jana Bauerová s jemným vyspievaným hlasom je členkou skupiny Jitrocel. Jaroslav Urbánek oplýva zhudobnenými príbehmi so štipkou irónie a Peter Lachký rozbúril publikum živými piesňami s jazzovým nádychom a veselými komentármi počas vystúpenia. A ja – Jana Kúdelová? O mne by mohol hovoriť skôr niekto iný, ale z môjho pohľadu aspoň prezradím, že ľudia boli vynikajúci, všetci nepretržite počúvali a v miestnosti bolo počas hrania ticho, napriek vysokej účasti. Čo si môže pesničkár viac priať??? S hraním sa skončilo zhruba o 18:45 a ja som sa začala zaujímať...čo s načatým večerom...

Scén bolo päť (Amfiteáter, Radnica, Zámok, Kaplička a Kostol sv. Kunhuty), takže moja obava ohľadom usedeného zadku sa počas týchto dní rýchlo rozplynula a ja som sa začala strachovať, čo s uchodenými nohami. Na všetkých scénach bolo menu úžasné, kapiel bolo až až, takže ja spomeniem len to, čo som stihla, alebo čo ma najviac zaujalo...

Štvrtok: v amfiteátri ma bodla do srdca rómska skupina Terne Čhave, ktorá hneď na prvé počutie mala to, čo mi u väčšiny skupín chýba, a to iskra a šmrnc. Devítka priniesla svoje nové CD a hrala stabilne kvalitne, aj keď mi k "Holke od koní" chýbal vizuálny zážitok z roku 1999, keď pred pódiom tancovala vlasatá, nohatá divožienka....to vám bol zážitok na celý život. Pavla Dobeša som nepočula už veľmi dávno, takže ma potešilo, že sa ukázal a spolu s ostatnými v hľadisku som ho jednohlasne privítala...kto tam bol, vie, o čom hovorím. Mošny som počúvala s úžasom, keď na mňa spustili vokálnu lavínu a dokázali, že ani vážna hudba ich nezastaví. Darmo, hlas je najkrajší hudobný nástroj... Kapelka Funny Felows je z môjho rodiska, takže to nebolo pre mňa nič nové. Ľudia sa pred pódiom vytancovali do sýtosti na starých songoch. Jan Hrubý a Kukulín mi spôsobili doživotnú traumu, lebo keltská hudba je mojou srdcovou záležitosťou, no popolnočná kyvadlovka ma z ich vystúpenia surovo vytrhla. Českomoravskú hudobnú spoločnosť som si vypočula až v piatok ráno zo záznamu...

Piatok: u Kapličky som hneď narazila na kapelu vybranú z predkôl slovenského Strunobrania. Bola to vcelku zohratá country skupina The Colt. Vypočula som si, ako ma chlap položí na ruže a následne o tom, ako bude chodiť do krčmy keď si ho zoberiem, lebo on už je raz taký... Bola to skupina skôr vhodná na country bály, na vytancovanie. Trošku ma zarazil výber zo Slovenska, pretože viem, že máme oveľa vhodnejšie zoskupenia na vystupovanie na Zahrade (bez narážky na kvalitu The Coltu). Skupina Benedikta ma veľmi potešila, lebo doteraz som poznala maximálne ich názov, ale môžem tvrdiť, že keď sa stretnú rodinní hudobníci, tak to stojí za to... zo skupiny vytŕčali 2 sestry: Petra s úžasne podmanivým hlasom, na ktorom bolo cítiť, že to, čo na srdci, to na jazyku...a druhá sestra – huslistka priam až vypichovala sláčikom melódie. Doteraz som dovolila prerábať ľudové piesne iba Zuzke Homolovej a Vlastovi Redlovi, lebo všetky ostatné kapely s rovnakou snahou na mňa pôsobili gýčovo, ale od piatku k Zuzke a Vlastovi zaraďujem aj Benediktu, lebo to malo ozaj šmrnc s veľkým Š. Zaujímavé bolo počuť spievať českú dievčinu šarišské piesne.... skrátka klobúk dole. Po ich vystúpení som utekala na Radnicu zosobášiť sa so skupinou Chesed. Gitaristom tejto skupiny je už spomínaný pesničkár Jan Matěj Rak. Skupinu ako takú som počula po prvý krát a zapôsobila na mňa tak, že keď som zatvorila oči, preniesla som sa do o kúsok staršej doby. Skupina spieva židovské piesne s obrovským citom pre tento štýl a okrem Matěja Raka ju tvorí nová huslistka a 2 speváčky s hlasmi, pri ktorých ma až striasalo. Ale slnko bolo neúprosné, tak som po ich vystúpení zamierila do kostola...to bola klíma. V obedňajšom počasí to bola najzdravšia scéna čo sa účelu miestnosti, aj teploty týka. Práve hral Slávek Klecandr s veľmi príjemným láskavým hlasom a čo ma už úplne dorazilo, tak to bolo to, s akou ľahkosťou dokázal rozospievať celý kostol. Bolo to jednoducho úžasné. Neskôr som pokračovala v ceste na Zámok, kde sa konalo trampské popoludnie. Neskoro som prišla na skupinu Načas. Počas celého trampského popoludnia boli vystúpenia popretkávané trampskými humornými poviedkami, z ktorých ste sa mohli dozvedieť napríklad to, čoho všetkého je tramp schopný vo vlaku, bez cestovného lístka. Mala som to šťastie vidieť a počuť súťaž dvoch dvojíc, ktoré dostali za úlohu zoradiť slová 2 piesní (Rosa na kolejích a Ráno bylo stejný) podľa abecedy a neskôr sa dozvedeli, že takto zoradené slová musia zaspievať do originálnej melódie. Súťažil Cowboy s jednou dievčinou (meno si nepamätám) a druhú dvojicu tvorilo Slunko a Vlnka. No, poviem vám, dávno som sa tak nezasmiala...v texte samé "a a a", "po po po"... Vyhrala Cowboyova dvojica. Nasledovala skupina Falešná karta, ktorá hráva prevažne na menších scénach. Je to skupina zložená z troch fešákov a rozoznala by som ju aj so šatkou cez oči. Majú totižto vynikajúco rozložené zospievané hlasy. S takouto kvalitou som sa u mladej trampskej kapely doteraz ešte nestretla. Vrátila som sa naspäť na radnicu...tento krát nie náhodne, ale cielene, na Zuzanu Navarovú so skupinou KOA a na Jablkoň. Zuzka Navarová sa teda nezaprie svojim úžasným temperamentom, a citom pre hudbu. Pred vystúpením som sa bála, že bude všetko španielska dedina, ale márne. Spievala väčšinu textov v češtine; niektoré piesne som poznala, niektoré boli pre mňa nové, lebo s jej Zeleným albumom som ešte nekoketovala, čo ma po tomto koncerte iste neminie. Toto bol koncert s obrovským K, lebo Zuzka je Pani Speváčka, ktorá vie akých hudobníkov potrebuje a na rozdiel od niektorých skupín, sa jej táto predstava aj podarila zrealizovať, čím spôsobila, že sa moja dušička úplne dosýtosti nabažila. Jablkoň mám rada pre ich uvoľnený štýl a herecké xichtíky počas hrania. Úžasne som sa bavila na zvukárovi počas piesne tvorenej zvukmi vytvorenými pomocou rôznych neživých predmetov (fľaša, sáčok, činely a pod.) a zvukov živých predmetov (náhle nečakané výkriky). Bola som zvedavá, ako si pán zvukár vie poradiť s takouto piesňou a pri zaostrení pohľadu na neho som zistila, že sa ani nehýbe, len sedí s predsadenou hlavou a otvorenou pusou. Ako prídavok zahrali moju starú známu obľúbenú Babu Agu a ja som sa pobrala ďalej...na večerný program v amfiteátri. Tu som stihla pardubickú skupinu Poupata, z ktorých vďaka zvonivým hláskom cítiť lásku....že by to bolo spôsobené manželským párom v skupine? ....a teraz šup šup do postieľky...

Sobota: vďaka neskorej kyvadlovke som úspešne nestihla koncert skupiny Blueshell, na Radnici. Ale z mojich zrakových vnemov je isté, že z originál Blueshellu hral iba Luboš Machek (bývalý MedArt), neprítomní ďalší dvaja členovia boli úspešne nahradení a vystúpenie bolo dopĺňané príspevkami dvorného básnika Thomasa. Po nich prišiel na scénu kvalitný Folklok a pesničkári sa začali pripravovať na vystúpenie. O 13:00 hodine bol na Radnici súdok s bojujúcimi pesničkármi o krtečka, ktorý narazili nesúťažní hostia a to Peter Lachký a po ňom Jana Kúdelová, teda ja. Na to, že publiku pražilo slnko na hlavu, tak bolo skvelé. Po nás začli pesničkári súťažiť, ale moje túlavé boty sa nezapreli a odniesli ma k Amfiteátru. Tu som znova natrafila na skupinu Benedikta, Mošny a veľmi ma potešil Jarret, ktorý som si obľúbila práve v tomto roku, vďaka úžasnému temperamentu celej kapely a ťažko nahraditeľnému hlasu Hanky Skřivánkovej. Telegraf som doteraz poznala iba z mp3 nahrávok a moc mi do duše neprehovorili, ale naživo to bolo úplne o niečom inom. Od folku to malo ďaleko, ale malo to jednu obrovskú prednosť, malo to šťavu. Je to skupina zložená z kvalitných hudobníkov, čo je z ich vystúpenia hneď cítiť. ...a zase ma moje sedemmíľové topánky odniesli na Radnicu, kde práve prichádzal na pódium Míša Leicht (Cop) a usádzal, alebo lepšie povedané ustával do polohy na stoličke, z ktorej by som určite po zlomení stoličky zmenila polohu na polohu ležmú. Míša je síce starý hudobník, ale ako pesničkár je nováčik, čo potešilo moje srdiečko, lebo tým pádom som oproti nemu aspoň v niečom ďalej. Bolo na ňom vidieť, že trému nebude mať, ani keby sa snažil a my sme si s chuťou vychutnali tento kvalitný výchovný koncert, po ktorom už ma boty neniesli na žiadny koncert, na žiadnu scénu, ale na spoločné hranie s Petiarom a členmi skupiny Blueshell.

Hraním na prázdnej scéne Kapličky sme si získali srdcia minimálne troch počúvajúcich a neskoro v noci sme hoc nechcene, ale musene vykročili v smer – domov....s pocitom excelentne napapanej dušičky. Týmto ďakujem organizátorom za ich vynikajúci výkon.

Výsledky rozdávania krtkovských príšerok:
1.miesto - GINEVRA (Příbram) - 729 hlasov
2.miesto - TERNE ČHAVE (Hradec Králové) - 405 hlasov
3.miesto - PĚTNÍK (Praha) - 394 hlasov

Za pesničkárov - ŽOFIE KABELKOVÁ (Jihlava) - 186 hlasov

Cenu agentúry F&C získala skupina CHESED (Praha) a skupina PEXESO (Břestek)

PS: ja sa nezapriem, ale opäť pridávam jeden názor od niekoho iného, pre doplnenie, prípadne porovnanie (viď. nižšie)

Janka

Príspevok:
4.-7. července se konal v Náměšti na Hané největší FCT festival zemí českosklovenských Zahrada. V rámci této mohutné akce se konal na náměšťském zámku docela malý koncert, jehož hlavními protagonisty byli čeští a slovenští mladí písničkáři.
Pořadatelé vybrali pro jejich prezentaci sálek o velikosti cca 7x10 m. Zájem diváků však předčil očekávání. Místnost praskala ve švech a další diváci se tísnili u oken nebo leželi a poslouchali přímo na trávníku přilehlého nádvoří. Celkem se vystřídalo na pódiu asi 15 písničkářů, z nichž si někteří přizvali i doprovodnou skupinu. Já sám jsem viděl a slyšel sice jen část koncertu, ale to mi nebrání v sepsání krátkého komentáře.

Do sálu jsem se dostal právě při vystoupení slovenského písničkáře Petra Lachkého. Jeho písničky s hravými texty byly přijaty opravdu s povděkem. Peter má podle mého názoru vzor v Karlu Plíhalovi (a působí i stejně plaše), ale přesto je svůj a myslím, že si ho s Karlem nespletete (nejen podle slovenčiny). Už se těším, až uvidím jeho vystoupení někdy celé. Častý smích a silný potlesk diváků nasvědčoval tomu, že Peter z pódia hned tak neodejde. Tak se i stalo a po prvním přídavku následoval ještě jeden. Pak už musel uvádějící Ivo Cvikárek popohnat program dál.

Na pódium přišel další "zahraniční" host, písničkářka Jana Kúdelová. Oproti Petrovi byl Jančin projev klidný, její písničky jsou laděny spíš do lehké melancholie. Na divácích rozdováděných z předchozího vystoupení bylo zpočátku vidět, že příliš nevěří v udržení nasazené laťky. Janka je však svým příjemným zpěvem rychle vyvedla z omylu a získala si je na svoji stranu. Její písničky se poslouchají opravdu příjemně. Rozhodně nejde o depresivní songy, které přenáší svou náladu na okolí. Při vystoupení bylo v sále ticho o na konci písniček sklízela Janka zasloužený aplaus. Během vystoupení mě napadlo, jak by asi zněl společný projekt Janky s Jarkem Nohavicou. Jejich tvorba není stejná, ale dokáže navodit podobnou náladu. Uznávám, že je to asi bláznivý nápad, ale určitě by se to poslouchalo moc dobře. I Janka se dočkala zaslouženého přídavku a já se pak šel s dobrou náladou projít zase na další místa náměšťského areálu.

K písničkářům jsem se vrátil při vystoupení Jana-Matěje Raka a Šárky Burešové. Opět to byl příjemný zážitek z výborné Matějovy hry na kytaru a neméně výrazných textů. Některé Šárčiny písničky na mě byly možná až příliš smutné až depresivní. Navíc se mi zdálo, že je až příliš svázaná trémou. Přesto se to dohromady poslouchalo dobře. Myslím, že nápad spojení dvou písničkářů, kteří hrají svojí tvorbu a navzájem si v písních vypomáhají, je opravdu dobrý. Divák tak najednou poslouchá pestřejší hudbu.

Následoval Jeroným Lešner se skupinou Husí kůže. Jerryho písničky jsou textově opravdu na výši a když se k tomu přidá jeho výborná hra na kytaru, člověk až přemýšlí, kde zbývá místo pro kapelu. Husí kůže ale ukazuje, že to místo je a písničky dostávají průzračnější kabát. Navíc kapela hraje dobře, i když je trochu znát, že krátce. Kapelové aranže písní považuji za opravdu vydařené. Možná bych doporučil angažovat ještě nějaký výrazný sólový nástroj, který by Jerrymu zdatně sekundoval.

Po vystoupení Husí kůže jsem zámek definitivně opustil a vydal se ukojit tak nízkou potřebu, jakou je hlad. Duše už se najedla, teď ještě nějakou tu husičku a zrnko rýže. Nakonec jsem skončil u smaženého sýra. S koncertem na zámku se to nedalo srovnat.

Klokan

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu

Obrázok používateľa janka

Zabudla som ešte spomenúť, že ma veľmi potešila skupina Poupata, keď na hlavnom pódiu pospomínali Rolničkáčov a dokonca od nich zahrali aj jednu pieseň s použitím dosť čistej slovenčiny.



O autorovi

Obrázok používateľa janka

Moja webstránka
http://www.jankovo.sk

Skutočné meno
Jana Ostrožlíková

Môj profil

Slovenská folková pesničkárka, momentálne venujúca sa iným záležitostiam

Najnovšie komentáre