Nachádzate sa tuWorldmusic na tri spôsoby

Worldmusic na tri spôsoby


Radiar 20 marec 2008

O tom, že sa v Bratislave chystá ďalšia akcia, na ktorej vystúpia dobré skupiny z oblasti worldmusic, som vedel už dlhšie. Na organizáciu sa zasa podujala agentúra Camille, ktorá je v súčasnosti jednou z mála reálne fungujúcich agentúr venujúcich sa tzv. menšinovým žánrom. Na začiatok marca oznámila príchod ukrajinskej skupiny Hudaky (po slovensky Hudáci), ktorej mali sekundovať dve slovenského hudobné zoskupenia. Tentokrát sa úlohy hostiteľa zhostili skupiny Arccus a Družina.

Na pódiu sa ako prví objavili Arccus. Skupina zoskupená okolo sympatickej herečky a speváčky Kristíny Pírovej (známej z účinkovanie v TV seriáli Susedia) a zakladateľa skupiny, gitaristu Pavla Malovca poníma worldmusic po svojom. Štýl tejto skupiny stojí na sýtom takmer až zvonivom speve speváčky Kristíny, ktorej občas vokálne kontruje perkusionista Ľuboš Hollan (známy aj zo skupiny Orbus), rytmiku drží spoľahlivo, no o to nenápadnejšie bassgitarista Juraj Kozár (tiež Orbus) a v sólových partoch sa striedajú už spomínaný gitarista Pavol Malovec a huslista Peter Fajta. Repertoár skupiny tvoria väčšinou slovenské balady, hrané väčšinou v strednom tempe. Skupina sa nesnaží o ich nové originálne stvárnenie, skôr sa snaží zachovávať pôvodnú melodiku, ktorú iba oblieka do modernejšieho, občas aj údernejšieho šatu. Na pódiu sa zdržali cca 40 minút, počas ktorých stihli vyriešiť aj problém s nefunkčným gitarovým kombom. Od chvíle, keď som ich naposledy videl hrať na festivale Lodenica 2007 sa posunuli výkonnostne vpred, o čom svedčí aj ich víťazstvo na moravskom regionálnom výberovom kole súťaže Moravský vrabec 2008, ktorý sa konal 1.marca 2008 vo Frenštáte pod Radhoštěm.

Po krátkej úprave pódia nastúpila Družina. Tá sa postupne stáva jednou z najlepších slovenských skupín vôbec. Skupina po vydaní albumu Tragare v roku 2006 získala aj Aurela a od tej chvíli sa to s ňou vezie hore kopcom a nie je to náhoda. Keď sa stretne toľko vynikajúcich muzikantov v jednej skupine, keď sa pritom títo vedia vzájomne rešpektovať a podporiť a navyše keď majú v popredí sympatickú speváčku Danku Ferienčíkovú, ktorej zdatne kontruje Miťa Almášiová, nemôže to ani dopadnúť inak. Koncert začali pekne od podlahy a hneď od začiatku nasadili vysoké tempo aj latku. Veľkou devízou skupiny je bezchybne pracujúca rocková rytmická sekcia, teda Aty Béreš – basová gitara a Boris Brna – bicie. Mať takýchto dvoch zohratých hráčov by iste privítal nejeden kapelník. O sólové party a striedavo starali šikovný gitarista Martin Sabov, huslista Marek Konček a neprehliadnuteľný píšťalkár a fujarista Janko Šimiak. Hlasy obidvoch speváčok spolu pekne ladia a keď sa človek započúva do celkovej atmosféry, môžu mu pripomínať veselé štebotanie dvoch rozmarných vtáčat, ktoré sa tešia zo života a dávajú to patrične najavo. Nebudem sa tu rozpisovať o celom ich koncertnom vystúpení, lebo by to bola reportáž na pokračovanie, no dodám len, že ich výkon bol vysoko profesionálny, pritom uvoľnený a elektrizujúci. Na rozdiel od predchádzajúcej skupiny ukázali, ako sa dá spojiť rockové cítenie s tradičným slovenským folklórom a že sa im to darí viac než dobre, to mi môžete veriť.

Ukrajinská skupina Hudaky je známa po celej Európe. Tentokrát priniesli trochu tradičného ukrajinského vzduchu aj do Bratislavy. Na rozdiel od predchádzajúcich dvoch skupín sa Hudaky nesnažia o moderné, či modernejšie spracovanie tradičných piesni, skôr sa snažia zachovať ducha piesne,tak,ako ho poznali generácie ich predkov. Svoju hudbu hrajú na tradičných hudobných nástrojoch, snáď s výnimkou akustickej gitary a barabana (bubna) s pripevneným činelom, na ktorom hral bubeník tenkou kovovou tyčinkou (nie som si istý, či je to tradičný, alebo už zdomácnený ukrajinský hudobný nástroj). Koncert otvorila famózna speváčka Olga Senynec, ktorá zaspievala sama ťahavú baladickú pieseň, v ktorej predstavila nádherné zamatové hlboké polohy ale aj kryštáľovo čisté zvučné výšky svojho jedinečného hlasu. Po nej na pódium nastúpila Katia Špenovyč, ktorá už svojim zjavom kontrastovala s krehkou Olgou. Katia je žena kyprejších tvarov, ktoré jej umožňujú spievať nezameniteľným typicky ruským hlasom, ktorý ak raz započujete, nezabudnete naň. Aby som však nechválil len speváčky, skupinu tvoria aj neustále sa usmievajúci kontrabasista Volodymyr Tišler, huslista Mychailo Šutko, bubeník Vasyl Ruščak, cimbalista Volodymyr Korolenko a píšťalkár a klarinetista Jura Bukovynec. Celá skupina hrala v dobrej nálade a uvoľnene a publikum najviac bavil huslista Mychailo, ktorý hral na husliach vo všetkých možných aj nemožných polohách (za hlavou, za chrbtom, pod kolenom a pod.). Koncert Hudakov trval hodinu a štvrť a prítomné publikum si vyžiadalo aj dva prídavky, ktoré nakoniec aj dostalo. Obidve speváčky naviac pri poslednej piesni zostúpili z pódia a predviedli tanec s iskrou v očiach aj nohách.

Worldmusic večer bol farebný ako sama hudba, ktorú tieto skupiny milujú a upravujú. Všetky tri skupiny ukázali iný prístup k jej predvádzaniu a nepriamo tak naznačili, že vnímanie a interpretácia ľudových piesni sú výsostne individuálne a nepoznajú hranice. Ak by ste mali možnosť ešte niekedy si vypočuť hociktorú z vyššie zmienených kapiel, nezaváhajte a choďte sa na ňu pozrieť.

Radiar

Hudaky

Družina

Arccus

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu

Kategórie


O autorovi

Obrázok používateľa Radiar

Moja webstránka
http://www.folk.sk

Skutočné meno

Môj profil

...sme letci, ktorí vypustili nádrž, aby mohli letieť vyššie

Najčítanejšie články za posledný mesiac

Najnovšie komentáre