Nachádzate sa tuWorld & Ethno Fest 2006

World & Ethno Fest 2006


maxo2111 12 júl 2006

Všetkým ľuďom bez hudobných predsudkov a všetkým tým čo majú doširoka otvorené srdcia venoval Jazz&Blues Club v Leviciach v poradí už šiesty ročník festivalu mnohožánrovej hudby World & Etno fest . Konal sa v dňoch 30.6. až 1.7.2006 v areáli Levického zámku. Za posledné roky sa tento festival tešil veľkej popularite. A nielen to. V roku 2005 sa stal súčasťou nadnárodného projektu s názvom „THE THREE SUNS FESTIVAL“. Spolu s festivalom Zahrada v Náměšti na Hané v Českej republike a festivalom Ethnosfera v Skiernieviciach v Poľsku.

Úvod tohtoročného World&Etno festivalu patril cimbalovej muzike Šumica. Jej história siaha do deväťdesiatych rokov minulého storočia. V ich podaní znela ľudová hudba z Valašska, Hanácka , ale potešili aj interpretáciou slovenskej ľudovej hudby. Pri vínečku? Prečo nie.

Po nich nasledovalo folk - rockové /i keď sa týmto nálepkám bránia/ zokupenie Exfónia, ktoré sa snáď po opakovaných personálnych obmenách ustálilo do konečnej podoby, kde okrem stabilných členov pribudla flautistka Sylvia Michalidesová a bubeník Oldo Petráš. Exfónia predstavila zhudobnenú poéziu z pera J. Urbana, M. Bančeja alebo A. Henriho a iných.

Luciu Šoralovú snáď netreba zvlášť predstavovať. Známa z muzikálových úloh v Čechách i na Slovensku, ale aj zo spolupráce s Jarom Filipom i u nás nemenej známym Arashom. Zaujala nielem svojím spevom , španielčinou ale i tancom . Mne osobne snáď chýbali songy z prvého albumu „Zblízka“ a asi najviac som pookrial pri Čerešniach od Jara Filipa , mimochodom s veľmi pekným doprovodom klávesistu Petra Preložníka.

Veľmi originálne oživenie festivalu priniesla skupina Mango Molas a ich afro- kubánske rytmy. Dobrý spev a výborné perkusie v podaní Eddy Portella i hráčske kvality ostatných členov, ale hlavne výborná nálada na pódiu v podaní Mango Molasu boli veľmi príjemným zážitkom a osviežením.

Nekompromisný rock /i keď na moment som zapochyboval/ predviedla česká legenda, skupina Abraxas na čele so Slávkom Jandom a spevákom, hlavným bavičom Miroslavom Imrichom. Pravdu povediac hudobne sa v niektorých momentoch jednalo skôr o skrumáž rôznych neidentifikovateľných tónov /pardón páni/, ale koniec koncov i ja som si na ten moment odskočil pod pódium, aby som si spoločne s Abraxasom zahulákal na „Nekonečný Boogie“, alebo „ King Konga “. A myslím, že nás bolo viac čo sme sa vrátili do predpubertálnych čias.

Bodku za večerom dala skvelá poľská jazz- rocková formácia Turnioki. Určite by sa potešil i Van Halen stojaci pod pódiom / ktorí tam pod pódiom stáli so mnou určite vedia o čom píšem/. Bohužiaľ, nepotešili sa levický policajti a koncert pre rušenie nočného kľudu o 24,00 pod vyhrážkou násilného „ prerezania “ elektrických drôtov nenásilne ukončili. Aj takáto bodka je bodka a myslím že jasne hovorí o tolerancii, ktorá tu panuje...

Tí ktorí prežili, sa mohli baviť spolu so skupinou Karpatské horké, ktoré rozbiehalo druhý deň World – Etno festivalu /dosť sa bazírovalo na dodržiavaní dĺžky hrania, kapely sa pomerne rýchlo prestriedavali na pódiu/. V úlohe začínajúcej kapely to vyzeralo, že budú hrať pre jediného diváka. Mňa. Situáciu nakoniec zachraňovali ostatní muzikanti v úlohe publika.

Skupina Roc´hann je slovensko-francúzske zoskupenie hrajúce veselo-smutné piesne z Bretónska v ktorých nájdete kus keltskej tradície. Osobne milujem francúzsku poetiku, možno snáď viac života by som očakával v tanečno – inštrumentálnych skladbách.

Blue cat nenechali nikoho na pochybách, že hrať vedia. Hlavne bubeník „šílel v horečkách dováděl“. Treba oceniť aj snahu speváčky, žial jej hlas a hlavne texty so svojím posolstvom na pódiu zanikali. Navyše situáciu skomplikoval dážď, takže neostávalo nič iné, ako si hľadať úkryt. Našťastie sa pánbožko rýchle spamätal a publikom i keď nie v najhojnejšom počte tiež.

A potom prišiel ten pravý bonbónik v podaní skupiny FruFru prezentujúcej českú alternatívnu scénu . Už prvou skladbou „ Minulost patrí robotum “ , nadupanou rytmikou, samplami, etno nástrojmi si skupina získala publikum definitívne. Nakoniec musela pridávať. Treba vyzdvihnúť dôrazný spev Václava Bartoša. I keď texty z môjho pohľadu pôsobili dosť prázdne, v kontexte Fru Fru skôr ako doplnok k harmonickým podkladom. Predpokladám, že to bol zámer skupiny.

Zuzana Homolová a Samo Smetana boli najtichšou, najjemnejšou a najkomornejšou vsuvkou v rámci World & Etno festivalu. Škoda snáď menších problémov so zvukom v úvodných minutách. Jednoznačne predviedli „najetnovatejšie“ etno spomedzi všetkých účinkujúcich. So skupinou Mango Molas a Roc´hann asi najviac naplnili moju predstavu o etno festivale.

Ťažko by som definoval záver večera, nakoľko bolo nutné cestovať domov. Patril českej skupine Gulo čar a Benedikta a maďarskému basgitaristovi Tamásovi Barabásovi / skupina Djabe / , ktorý si priviedol na Slovensko svojich dlhoročných priateľov, klávesistu Banai Szilárda a bubeníka Kovácsa Zoltána. Údajne všetci hrali výborne /navyše basgitaristu Tamáša Barabáša a spol. som mal možnosť vidieť o pár dní neskôr na festivale D-jazz v Demandiciach a treba povedať, že hrali fantasticky /

Ak by som však msl jednou vetou zhrnúť World & Etno festival môžem povedať, že naplnil moju predstavu hlavne svojou mnohožánrovosťou , čo ja osobne preferujem. Za veľmi dobrý nápad považujem aj spojenie festivalu a výstavy fotografií venovaných hudobníkom /nechýbali fotky Boba Marleyho z roku 1975 , potešili i momentky s Dežom Ursinym/. Osobne ma mrzela slabšia návštevnosť na festivale , čo sa dúfam v budúcnosti zlepší. Dúfajúc a tešiac sa na ďalší ročník World & Etno Festu...

maxo2111/ exfónia

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu

Obrázok používateľa miro2m

Ahá, tak to si bol ty? Dík za potlesk. :)) Ináč pekná správička.
Dovolím si len pár stručných poznámok: mne osobne sa práveže väčšina textov Fru-Fru veľmi páčila. Niečo som si dokonca aj zapamätal, napr. vec, ktorá začínala nejako takto: Vezem vám černý kašel, neštovice a podpalubí plné lásky... - to už malo priam parametre protestsongu, za ktorý by sa nemusel hanbiť žiadny renomovaný angažovaný folkáč :).
K ďalším kapelám, ktoré si už nestihol, len všeobecne: zo všetkých išla neskutočná energia: z cigánskeho - tuším 10-členného funky ansámblu Gulo Čar na čele s úžasnou speváčkou (akurát že to \"na čele\" platilo vlastne o každom členovi kapely- každý z nich bol hviezda na svojom nástroji), nadupaný džezrock a opäť kus funky v ľudových aj pôvodných skladbách Benedikty, ktorú som konečne videl na živo a neľutujem, no a Tamása Barabása si viem kľudne predstaviť ako headlinera na džezových dňoch. Akurát že v Leviciach som mal možnosť sledovať ho z asi 1,5 metrovej vzdialenosti opierajúc sa o pódium s pivečkom v ruke.:)
Každopádne, súhlasím, program bol veľmi vkusne poskladanou mozaikou z rôznych žánrov, takže je sa zrejme na čo tešiť aj o rok.
Podlhovastý_K. Horké.

Obrázok používateľa maxo2111

ahoj, mozno som sa v prípade Fru Fru nechal viac uniest energiou rytmiky , a z vasich vecí som mal dost pocit psychedelicna v niektorých skladbách...inak dost som fotil , ak mas zaujem daj mi email a poslem ti fotá...maxo2111/exfonia

Obrázok používateľa miro2m
Obrázok používateľa maxo2111

v piatok vecer ti poposielam , oki, maj sa



Najnovšie komentáre